Dominik Tatarka
- prvýkrát kritizoval spoločenské pomery v zb. poviedok Ľudia a skutky v r. 1950.
Celý náklad tohto diela bol zošrotovaný.
- verejne kritizoval vstup vojsk Varšavskej zmluvy(1968), za čo ho vylúčili zo všetkých organizácií, zo Zväzu slovenských spisovateľov, vyškrtli z učebníc, sledovala ho ŠTB, žil v BA z invalidného dôchodku na hranici chudoby, revolúcie sa nedožil ( 1913-1989)
- napísal novelu Démon súhlasu ( zlý duch, diabol)
- kritizoval tu politický systém: to, že sa ľudia naučili vždy so všetkým súhlasiť bez rozmýšľania o dôsledkoch, kritizoval dosadzovanie figúrok na vysoké posty, na ktoré nestačili. Keď chce byť figúra ešte väčšou figúrou, narobí si pod sebou mnoho figúrok a po ich chrbte sa vyšplhá až na samý vrchol mocenského aparátu. Takouto figúrkou bol aj statočný partizán, robotník, z ktorého urobili učiteľa – bol dosadenou figúrkou.
DEJ: Rozprávačom je spisovateľ Bartolovej Boleráz, druhým hrdinom je ideologický činiteľ Valizlosť Mataj. Obaja letia na poradu, kde majú odsúhlasiť vyznamenania trom autorom. Vrtuľník havaruje. Kufrík plný ideologických materiálov im odrazí hlavy, sú mŕtvi. Zriadenec pri odpratávaní pozostatkov im zmieša mozgy. Bolerázovi dá viac Matajovho a naopak. Na pohrebe sa fiktívne zobudí spisovateľ a začne rozprávať celý príbeh, lebo cíti potrebu vysvetliť skutočné udalosti. Človek tej doby sa naučil súhlasiť so všetkým bez toho, aby si uvedomoval zodpovednosť za čin, ktorý odsúhlasil. Boleráz hovorí: „Slovom, mal som schvaľovať a súhlasiť, lebo som bol členom schvaľovacieho, súhlasiaceho orgánu, súhlasivej organizácie, mašiny, ktorá musí hladko bežať, a hladko bežať môže iba po koľajniciach súhlasu.“
Boleráz pôsobil v ideovej organizácii, ktorá schvaľovala na štátne vyznamenanie autorov. Mali tú moc, že určia kto má koľko talentu, oni môžu niekoho povýšiť na génia alebo zatratiť. Mataj niekoho navrhne ostatní jednohlasne odsúhlasia. Ako komunisti museli vystupovať jednotne. Boleráz sa raz pokúsi nesúhlasiť a označili ho za rozvracača morálky.
Román Farská republika – kriticky sa pozeral na totalitný režim Slovenského štátu.
- kritizuje tu spoločenské, politické a kultúrne pomery v Slovenskom štáte ( Jozef Tiso, kňaz a prezident)
o frustrujúcom pôsobení totalitného režimu vojnovej slovenskej republiky na psychiku hlavnej (sčasti autobiografickej) postavy stredoškolského profesora Tomáša Menkinu, ktoré vyúsťuje do pocitu otrávenosti a hnusu. Hlavnou postavou románu je Tomáš Menkina. Raz, keď cestoval vlakom so svojou milou k jej rodičom na návštevu, žandári u neho našli kufre s letákmi. Kufre patrili komunistovi Lyčkovi, ktorý na stanici požiadal Tomáša, aby mu odniesol kufre. Lyčkovi sa podarilo ujsť, ale Tomáša zatkli. Po prepustení z väzenia stratil zamestnanie, nikde ho nechceli prijať do práce. Jeho matka, jednoduchá dedinská žena, bola veľmi pobožná a keď Tomáša uväznili, vymohla si prijatie u hlavy štátu, katolíckeho kňaza Jozefa Tisu. Dôverčivo a naivne sa mu posťažovala , že jej syn je neznaboh a komunista, pretože zastávala názor, že každý, kto nechodí do kostola je komunista, a tým mu iba poškodila. O niekoľko týždňov vyhlásilo Nemecko vojnu Sovietskemu zväzu. Tomáš, ako človek podozrivý zo sympatií ku komunistom, dostal medzi prvými povolávací rozkaz. Odchodom Tomáša na front sa román končí.
Č. 29. Vysvetlite pojmy jazykový štýl, štylistika. Objasnite postavenie tejto vednej disciplíny v rámci jazykovedy.
Jazykovedné disciplíny
1. fonetika a fonológia zvuková rovina základná jednotka je hláska
2. lexikológia významová rovina slovo
3. morfológia tvarová rovina gramatický tvar slova
4. syntax skladobná rovina sklad, syntagma
5. štylistika slohová rovina štyléma
Štyléma – je základná jednotka štylistiky, pomocou ktorej sa štylizuje, tvorí štýl textu. Môže ňou byť každé slovo, veta, časť textu, gesto alebo intonácia, ktorá dotvára charakter textu.
Štylistika – jazykovedná disciplína, ktorá skúma výrazové prostriedky a kompozíciu textu.
Jazykový štýl – je cieľavedomý výber výrazových prostriedkov ( verbálnych a neverbálnych, slov, )a ich cieľavedomé usporiadanie do zmysluplného a uzavretého celku.
Výber výrazových prostriedkov nie je ľubovoľný ani náhodný.
Každý jazykový prejav vzniká v určitých konkrétnych podmienkach, v určitej komunikačnej situácii, ktorá tento výber ovplyvňuje.
Faktory, ktoré ovplyvňujú výber jazykových prostriedkov sa nazývajú štýlotvorné činitele.
Štýlotvorné činitele môžu byť:
1. subjektívne – povaha autora, temperament, psychický stav, jazykové a komunikačné znalosti, vek, pohlavie
2. objektívne
· prostredie ( súkromné, verejné, školské),
· adresát ( prítomný : dialóg, zvada, neprítomný: telef. rozhovor, prejav v rozhlase),
· pripravenosť prejavu ( pripravený, improvizácia),
· téma (láska, sústrasť)
· funkcia prejavu ( na čo je určený) cieľ
Jazykové štýly:
1. hovorový – v bežnej komunikácii
2. umelecký – umelecká literatúra, slovesné umenie
3. publicistický – masmédiá
4. administratívny – oficiálna, úradná komunikácia
5. náučný štýl – vedecká komunikácia
6. rečnícky štýl – verejná ústna komunikácia
Ktorý jazykový štýl úzko súvisí s ukážkou č. 1? Odôvodnite. Je tu umelecký štýl
Znaky:
- spisovné slová -nespisovné slová: čo pcháš nos
- hovorové slová: -dialektizmy – nárečia: ta za ním
- slang
- Apoziopéza - neukončená výpoveď, postava nechce hovoriť, alebo jej skočia do reči ( násilne prerušená výpoveď): chceš ta za ním...
- umelecké prostriedky: obludná pokrútenina
- frazeologizmy: pcháš nos do vecí
- všetky druhy viet: opytovacie, oznamovacie, zvolacie, rozkazovacie, jednoduché, zložené, jednočlenné, dvojčlenné