Samuel BECKET – ČAKANIE NA GODOTA

Samuel BECKET – ČAKANIE NA GODOTA

Absurdná dráma, vznikla vo Francúzsku, vychádza z existencialistickej teórie

-          je tu pohľad na človeka v nezmyselných a bezvýchodiskových  situáciách

-          postavy nežijú plnohodnotným životom, robia veci, ktoré nič neznamenajú a k ničomu neslúžia

-          nie sú schopní dorozumieť sa s ostatnými

-          čakajú na Godota, ktorý by mal zmeniť ich život, Godot  nepríde, nikto nevie, kto to Godot je ( Boh, nádej, smrť?)

-          hrdinovia nemajú miesto vo svete, odnikadiaľ neprichádzajú, nikam nesmerujú

-          pohybujú sa v začarovanom kruhu, z kt. niet úniku, majú pocit beznádeje, majú absurdný život, nič sa nevyrieši, nič sa nezmení

 

-          dráma patrí do obdobia svetovej literatúry po r. 1945

-          autor patrí medzi predstaviteľov absurdnej drámy

-          je to írsky prozaik píšuci po francúzsky, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru

-          zúčastnil sa 2. sv. vojny

-          dielo je tragická groteska, má dve dejstvá

-          hlavný motív hry je čakanie

-          hra nemá dejovú líniu, odohráva sa v neurčitom čase a na neurčitom  mieste

-          dvaja tuláci sa stretajú a čakajú na Godota, ktorý by mal zmeniť ich život, nikto však nevie, kto je Godot ( Boh? Nádej?) Tuláci sa volajú Vladimír ( slovanské meno) a Estragon ( francúzske meno), ďalej tu vystupuje slepý pán Pozza ( talianske meno) a jeho nemý sluha Lucky ( anglické meno). Týmito menami chce autor pocity svojich postáv zovšeobecniť na všetkých ľudí.

-          celé divadelné predstavenie vypĺňajú obaja hlavní hrdinovia nezmyselnými rozhovormi, na konci dejstva akýsi chlapec oznámi, že Godot nepríde, ale že zajtra určite príde.  Druhé dejstvo sa odohráva na druhý deň v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Opäť čakajú a Godot opäť nepríde. (Chlapec im to znova príde oznámiť). Prichádza nový deň, ale nič sa nevyrieši.

-          hra zobrazuje pocit absurdity ľudskej existencie – bez cieľa, bez nádeje, bez pohybu vpred. Postavy sa pohybujú v kruhu, robia tie isté úkony, prezúvajú sa, prevracajú vrecká

-          jazyk postáv je chaotický, opakujú banálne vety

Téma : bludný kruh života ľudí (po vojne), hrôza z nepoznaného sveta, pasivita ľudí, ktorí nie sú aktívni vôbec v ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie

 

 

 

 

 

 

 

ALBERTO MORAVIA talianska literatúra – VRCHÁRKY – pohľad na dve ženy počas vojny, ako utrpenie vo vojne zmenilo ich život

RIMANKA – pohľad na osud žien počas vojny

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SYNTAX je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov do viet. Spájaním viet do textov sa zaoberá nadvetná syntax.

 

Postavenie syntaxe v jazykovede. Máme 5 jazykovedných disciplín: 1.fonetika a fonológia 2. lexikológia, 3. morfológia, 4. syntax, 5. štylistika.

 

Vetné členy:

podmet – pýtame sa naň Kto? čo? podmetom môže byť podstatné meno v Nominatíve, príd. meno, zámeno, číslovka, podmet môže byť vyjadrený alebo nevyjadrený.

 

prísudok – pýtame sa Čo robí?  prísudok je sloveso – slovesný,  alebo pomocné sloveso s iným slovným druhom – neslovesný

 

 

predmet – je to podstatné meno v inom páde ako v Nominatíve, pýtame sa naň teda ostatnými pádmi okrem N, napr. Z koho z čoho, komu čomu, koho čo, o kom o čom , s kým s čím.   predmet môže byť priamy ( ak je v Akuzatíve bez predložky) a nepriamy – ostatné pády, alebo A s predložkou

 

prívlastok –  pýtame sa Aký? alá? aké? väčšinou prídavné meno, ak sa z hoduje  v gramatických kategóriách s podstatným menom ( rod, číslo, pád), tak je prívlastok zhodná

nezhodný prívlastok ( môže to byť  príd. meno alebo podstatné meno sa nezhoduje v gramatických kategóriách s nadradeným slovom.

 

 

príslovkové určenie miesta, času spôsobu, príčiny

 

 

PRÍKLADY Z TEXTU:

 

Malý princ doložil.

 

malý – prívlastok zhodný

princ – podmet   vyjadrený

doložil – prísudok  slovesný

 

 

A teraz počúvaj moje tajomstvo.    ( Ty)

 

podmet (ty) nevyjadrený, ale vieme si ho domyslieť, doplniť

počúvaj   –  prísudok  slovesný

teraz – príslovkové určenie času ( kedy?)

moje – ( Aké tajomstvo)   prívlastok zhodný

tajomstvo – Koho? čo? predmet priamy

 

SKLADY

 

medzi podmetom a prísudkom je prisudzovací sklad

medzi vicanásobnými vetnými členomi je priraďovací sklad,   viacnásobný vetný člen, napr. Kúpila som ovocie, zeleninu a mlieko.   Ovocie, zelenina, mlieko – predmet – vicnásobný

medzi ostatnými vetnými členmi je určovací sklad

 

VZŤAHY

Vzťahy medzi vetnými členmi

vo vete medzi podmetom a prísudkom ( Janko píše) a medzi podst. menom a zhodným prívlastkom( lúčne kvety) je ZHODA

 

medzi podst. menom a nezhodným prívlastkom ( kvety lúky)  a medzi slovesom a príslovkovým určením ( sedí v záhrade) a medzi viscnásobnými vetnými členmi je PRIMKÝNANIE

 

medzi slovesom a predmetom je VäZBA ( sadí stromy)