ANDREJ SLÁDKOVIČ
- vlastným menom Andrej Braxatoris
- sklamanie v láske dalo podnet k napísaniu básnickej skladby MARÍNA
MARÍNA – lyricko-reflexívna ( úvahová) skladba
1. časť skladby je lyricko-epická
- básnik vyslovuje svoj ideál krásy, ktorý predstavuje MARÍNA, vo vzťahu sa však objavujú prekážky ( Máriu Pišlovú donútia vydať sa za pernikára), preto lyrický hrdina odchádza do sveta splniť si svoju povinnosť.
2. časť – reflexívna ( úvahová)
Mína sa mení na pohronskú vílu, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a do večnosti. On sa vracia k problémom národa. Pokračovaním jeho lásky k Maríne je láska k vlasti.
V básni spomína Sitno, Hron, postupne vyrastá obraz Slovenska, v ktorom sa prelínajú básnikova láska k vlasti s láskou k dievčine ( ukážka č. 1: „ Chcel by vás objať...)
DETVAN – lyricko-epická básnická skladba
Úvod venoval vrstovníkom
Dielo napísal ako odpoveď tým, ktorí zaznávali slovenský národ
Skladba má 5 spevov:
1. spev MARTIN – zoznamujeme sa s hrdinom a prostredím pod Poľanou:
„Stojí vysoká, divá Poľana,
Mať stará ohromných stínov,
Pod ňou dedina Detvou volaná ,mať bujná vysokých synov.“
Martin zabije sokola, ktorý útočí na zajaca.
2. spev: DRUŽINA
- Martin je zobrazený s kamarátmi, valachmi pri vatre, pri speve, dozvedá sa, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi Matiášovi. Zachráni Elenu, svoju milú, z rúk zbojníkov, ktorí ju chcú uniesť. Jedného zbojníka pritom zabije.
3. spev : SLATINSKÝ JARMOK – stretne sa tu s kráľom Matiášom, ktorému sa ospravedlňuje za zabitie sokola. Kráľ si váži jeho smelosť a statočnosť ( aj za to že zabil zbojníka) a daruje mu koňa.
4. spev: VOHĽADY – kráľ Matiáš sa zalieča Elene, Elena ho odmietne, lebo ľúbi Martina.
5. spev – LAPAČKA – na dedine je verbovačka do vojska. Aj Martin sa dá zverbovať do elitného Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale len s podmienkou, že si ponechá Elenu, kroj, valašku, fujaru a vrkoče. ( ukážka č. 6. Budem vám slúžiť...)
Dejová línia je nevýrazná, je tu len súbor dejových epizód a obrázkov z prostredia prírody a vidieka, lyrické opisy približujú čitateľovi kraj pod POĽANOU, reflexie o ľude zas charakterizujú jeho vlastnosti a perspektívy.
Obrazy prírody: - kraj pod Poľanou
Obrazy ľudu – Martin je idealizovanou postavou – pochádza zo sedliackeho rodu, je dobrým synom, je čestný, spravodlivý, trestá násilie a nespravodlivosť, miluje slobodu a vysoko vyzdvihuje svoj pôvod. V závere je verný svojim tradíciám.
Elena je ideál Slovenky – odmieta kráľa je verná Martinovi
Materj Korvín (kráľ Matiáš) je idealizovaný, zaujíma sa o ľud, vypočuje si jeho názory, má vrúcny vzťah k Tatrám, Váhu a Hronu
Martin a Elena sú stelesnením krásy a sily slovenského ľudu.
Elena pripomína ideál Slovenky
č. 26. Stručne priblížte dejiny rétoriky.V ukážke nájdite znaky rečníckeho štýlu
Rétorika vznikla v starom Grécku pred vyše 2000 rokmi. Každý právoplatný občan ( nie otrok) mal právo vystupovať na verejnom zhromaždení alebo na súde ako žalobca alebo obhajca. Od jeho rečníckeho umenia často závisel úspech jeho právnického sporu.
V starom Grécku bola rétorika spolu s gramatikou a dialektikou základom vzdelania.
Dialektika – umenie logicky myslieť, umenie viesť diskusiu, umenie rozlišovať pravdu od lži.
Najvýznamnejšími gréckymi rečníkmi boli filozofi: Sokrates, Platón, Aristoteles. Aristoteles bol najväčší mysliteľ staroveku. Napísal diela Rétorika, Politika.
Najväčší rímsky rečník bol Marcus Tullius Cicero.
Slovo Réthor v starom Grécku neoznačovalo človeka, ktorý bežne hovoril, ale majstra slova. Neskôr sa toto slovo používalo ešte užšie – len pre toho, kto vyučoval ostatných majstrovstvu reči, teda pre učiteľov rétoriky – vedy o rečnení a umení rečniť.
V Grécku bola rétorika jednou z najdôležitejších vied, pretože grécka demokracia predpokladala, že sa celé obec zíde, aby sa hlasovaním rozhodla o najzávažnejších otázkach. Tieto otázky musel občanom niekto predniesť a vyložiť. Nezabúdajme, že neexistovala tlač, rozhlas, televízia. Hlavným komunikačným prostriedkom bol teda ľudský hlas. Ten musel ovládnuť celý amfiteáter, námestie, senát. Muselo sa vyslovovať presne, zreteľne, hovoriť jednoznačne.
Politik, herec, sudca, učiteľ, obchodník boli úspešní či neúspešní do tej miery, do akej boli rétormi, a ako vedeli argumentmi ovládnuť myseľ ľudí.
V súčasnosti má rétorika význam preto, aby sme vedeli logicky, stručne vysvetliť nejaký problém.
Rečnícky štýl
1. Charakteristika: Je to objektívno – subjektívny štýl. Hl. funkcia je pôsobivo povedať
2. Znaky:
a) ústnosť – rečnícky štýl patrí do ústnej komunikácie, využíva mimojazykové prostriedky: mimiku, gestá, výraznú intonáciu, udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmeny nálady medzi poslucháčmi, prípadne sa doplní prejav diskusiou
b) verejnosť – rečnícky štýl je verejný, útvary reč. štýlu sú venované širokej verejnosti. preto sa používa kratšia než v odbornom štýle, lebo poslucháč sa k nej nemôže vrátiť. Musí tu byť oslovenie, prejav má mať kratší rozsah a zaujímavejší obsah, aby udržal pozornosť poslucháča
c) sugestívnosť – rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry ( štylisticky príznakové slová, umelecké jazykové prostriedky), je tu neukončená výpoveď, opakovanie slov, viackrát oslovuje poslucháčov, robí vsuvky, odbočenia, aby vťahoval so svojho prejavu poslucháča, hovorí nadnesene, s pátosom, robí dramatické pauzy a zdôrazňuje slová,
- v závere sú priania, výzvy,
d) názornosť – prednáška môže využívať graf, portrét, výpočet
e) adresnosť – rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované jednému človeku – napr. oslávencovi, ale aj tam je prítomná nejaká spoločnosť