Spoločensko-historické pomery vo svete
Druhá svetová vojna ( 1939-1945) bol najhorší vojnový konflikt v dejinách ľudstva. Vojna silno ovplyvnila spoločenský, politický i umelecký život. Hneď po vojne vzniklo OSN so snahou zabrániť ďalším vojnovým konfliktom. Svet sa rozdelil na dva póly: USA predstavovali svet demokracie, trhovej ekonomiky, ZSSR svet socialistických diktatúr, plánovanej ekonomiky. Až do 90. tych rokov 20. stor. bolo obdobie tzv. studenej vojny, ktorá zanikla až po zániku socialistických štátov.
Nastáva rozvoj technických, vedeckých, komunikačných technológií. Globálne problémy sú: populačná explózia, najmä v krajinách tretieho sveta, ekologické problémy, epidémia AIDS, civilizačné choroby, medzinárodný terorizmus.
Európa
Európa sa rozdelila po roku 1945 na východný a západný blok. Toto viedlo aj k odlišnosti v kultúrnom a literárnom živote. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými, v literatúre socialistických krajín vládol jeden umelecký smer – socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol hodnotený ako dekadentný ( úpadkový).
Po roku 1945 začali v západoeurópskej i americkej literatúre vznikať nové prúdy a umelecké smery. Niektoré po čase zanikli, iné pretrvávajú s obmenami dodnes.
Smery
Existencializmus – filozofický a umelecký smer, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov. Existencialisti zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Slobodu človek získava tým, že sa nepodriaďuje konvenciám ( morálke, náboženstvu, zaužívaným zvykom). Spoločnosť je pre človeka nepriateľská, lebo mu vnucuje tieto konvencie. Človek je preto vrhnutý do sveta, ktorý mu je nepriateľský. Človek žije preto, aby zomrel a z toho pramení pocit absurdity a nezmyselnosti života.
Existencialisti: Jean Paul Sartre, Albert Camus
Autori zobrazujúci mládež: Salinger
Rozhnevaní mladí muži: John Osborne
Neorealisti ( nový realizmus) : Alberto Moravia : Rimanka, Vrchárka
Beatníci – beat generation ( bít dženerejšn) – mladí americkí básnici, hlavnou témou ich básní je neobmedzená sloboda jednotlivca : Alan Ginsberg
Abdurdná dráma: Samuel Becket, Václav Havel
_________________________________________________________________________________________
Americká literatúra
Z hľadiska histórie sú Spojené štáty americké mladou krajinou, preto sa vedeli zbaviť pút predsudkov a zaužívaných konvencií starej Európy. Nenapodobňovali jej vkus. Amerika sa stala krajinou neobmedzených možností.
John Steinbeck ( džon stajnbek)
- nositeľ Nobelovej ceny
- pochádza z Kalifornie a sem situoval dej mnohých svojich románov
- nar. 1902, patril k tzv. stratenej generácii
-
román: O myšiach a ľuďoch
- je to príbeh o živote dvoch bezdomovcov, ktorí putujú za prácou a snívajú o mieste, ktoré by mohli nazvať domovom
- je to realistický obraz zo života najbiednejších šudí v Kalifornii
- George sa snaží chrániť fyzicky silného ale slabomyseľného Lenniho, ktorý má záľubu v hladkaní hebkých vecí
- Lenny nechtiac zlomí väzy žene šéfovho syna, ktorá sa ho pokúša zviesť
- George ho zastrelí, aby ho uchránil pred lynčovaním
- Ich ilúzie a sny o vlastnej farme stroskotajú
Román Ovocie hnevu
- je to príbeh o osudoch troch generácií jednej rodiny, ktorá počas krízy prichádza o farmu ( mechanizácia berie prácu malým farmárom)
- odchádzajú za prácou do Kalifornie, cestou zomierajú starí rodičia, po príchode ani tu nie je práca, dostávajú sa do utečeneckého tábora
- na broskyňových plážach prebieha štrajk – „ovocie hnevu“