Dráma

Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha vína. Z chórových piesní spievaných na tejto oslave sa vyvinula grécka dráma – tragédia a komédia. Pôvodne v dráme vystupoval chór ( zbor spevákov), ktorý spieval, tancoval, komentoval dej a viedol dialóg s jediným hercom. Postupne sa počet hercov zvyšoval na 2 a na 3 a úloha chóru sa znižovala. V tragédii mal chór 12 – 15 členov, v komédii 24. Chór mal svojho hlavného predstaviteľa – náčelníka. Chór vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, charakterizoval postavy a ich činy. Neskôr sa jeho úloha znížila iba na hudobné zložky sprevádzajúce dej. Hercami mohli byť len muži, jeden herec hral aj viac úloh ( aj ženské roly). Herci vystupovali v maskách, ktoré mali aj akustickú funkciu ( otvor v maske mal funkciu megafónu). Herci používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami. Divadlo sa hralo v amfiteátroch – v kruhových divadlách pod šírym nebom s vynikajúcou akustikou.

                V antickej dráme sa museli dodržiavať 3 jednoty:

Jednota miesta – dej sa mohol odohrávať iba na jednom  mieste

Jednota času – dej sa musel odohrať do 24 hodín

Jednota deja – dej sa sústreďuje okolo jedného hrdinu a jednej zápletky

                Vonkajšie členenie drámy:

1. dejstvá – časti oddelené dvíhaním a spúšťaním opony, mení sa javisko
2. scéna – zmena všetkých osôb na javisku
3. výstupy – zmena počtu osôb na javisku

Vnútorné členenie drámy

1. expozícia – úvod – predstavuje sa prostredie, prichádzajú postavy
2. kolízia – zauzlenie – zápletka – objavuje sa udalosť alebo čin, ktorý skomplikuje vzťahy postáv
3. kríza – zrážka medzi postavami
4. peripetia – obrat deja, nečakaný zvrat
5. rozuzlenie ( v tragédii – katastrofa – trest, tragické ukončenie konfliktu, v komédii hapy end – šťastný koniec

Znaky drámy:

1. Neprítomnosť rozprávača, všetko, čo sa v dráme odohráva vieme z dialógu
2. dialogickosť – dialóg musí byť dramatický, lebo je nositeľom napätia, charakterotvorný, lebo prostredníctvom neho sa dozvedáme charakter postavy, autor charakterizuje postavy prostredníctvom jazyka a konania – chýba tu opis a komentár rozprávača
3. dialóg je rozhovor postáv v aktuálnom čase, prehovor jednej z postáv dialógu je replika
4. pre drámu je príznačné ustavičné stupňovanie napätia, ktoré speje k rozuzleniu
5. okrem dialógu dráma používa aj monológ – ten patrí výhradne  hlavnej postave, ako príklad možno uviesť známy monológ Hamleta: „Byť či nebyť – kto mi odpovie...“
6. vo svojich začiatkoch dráma bola písaná výlučne vo veršoch, v súčasnosti je písaná formou prózy
7. dráma má dej – ako epika
8. postavy vyjadrujú svoje pocity, nálady, myšlienka ako v lyrike
9. v antickom Grécku vznikli 2 základné žánre drámy: komédie a tragédia
10. v súčasnosti existujú dramatické žánre: činohra ( má vážny dej ale nekončí sa tragicky), veselohra, fraška ( druh komédie, prevláda tu situačná komika a nadsázka), groteska ( zveličovanie), tragikomédia, rozhlasová, televízna, bábková hra, burleska, gag, estráda, monodráma, film, hudobnodramatické žánre: opera, opereta, melodráma, muzikál, pantomíma

TRAGÉDIA

-          najstarší dramatický žáner

-          hlavný hrdina je silný jedinec, ktorý napriek výnimočným schopnostiam nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľmi alebo nepriazňou osudu a musí zahynúť

-          hrdina bojuje s nepriateľskými silami, pôvodne to boli bohovia a osud, neskôr spoločenské predsudky, nespravodlivosť, spoločenský útlak

-          vývin tragédie – tragoidia v doslovnom preklade z gréčtiny znamená capí spev, capia pieseň, lebo v antickom Grécku chór, ktorý spieval na počesť boha Dionýza, bol odetý do kozích koží. Najznámejší predstavitelia gréckej tragédie boli Sofokles, Euripides, Aischylos.

-          Sofokles napísal tragédie: Kráľ Oidipus, Antigona

-          Druhú veľkú etapu vo vývine tragédie predstavuje obdobie humanizmu a renesancie a tvorba Shakespeara: Rómeo a Júlia, Othelo, Macbeth, Kráľ Lear, Hamlet