Ján Chalupka : Kocúrkovo
- satirická komédia, fraška v 3 dejstvách
- v Kocúrkove zasadá zbor, aby zvolil nového učiteľa, zvolia neznámeho Slobodu. Všetky Kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj, si robia zálusk na nového učiteľa. Študenti spolu s učiteľom Slobodom sa vracajú domov, prepadnú ich zbojníci. Autor tu oživuje jánošíkovskú tematiku. Sloboda prichádza do Kocúrkova, hlási sa u pána z Chudobíc, ktorého dom sa dá ľahko nájsť podľa kopy hnoja a okien bez skiel. Pán z Chudobíc je polovzdelanec s medzerami vo vzdelaní, napriek tomu je školský inšpektor, je povýšenecký, svoju vzdelanosť demonštruje používaním latinských a maďarských slov, ktorým nerozumie. Je Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov a ich reč. Pán z Chudobíc hovorí: „My z opravdivého kmeňa maďarského pochádzame.“ Sloboda si zoberie za ženu krásnu Ľudmilu, dcéru svojho predchodcu. Čižmársky majster Tesnošil je odrodilec, pomaďarčil sa, jeho žena je malomestská intrigánka. Tesnošilovci sa naďalej obracajú tam, skadiaľ vietor fúka, len aby v hanbe nezostali.
( Žijú v Uhorsku, musia sa pomaďarčiť). Učiteľ Sloboda je vzdelaný, je to 1. literárna
postava, ktorá hrdo manifestuje svoj pôvod.
- je tu satirický pohľad na malomestské prostredie
- postavy sú spoločensky rozvrstvené: zeman, inteligencia, remeselník, študenti
- kritika odnárodňovania, obmedzenosti a zaostalosti
- postavy charakterizuje menom: Tesnošil, Belorítka, Zamotal, pán z Chudobíc, Sloboda
- komédia sa končí šťastne
Samuel Beckett: Čakanie na Godota
- dráma patrí do obdobia svetovej literatúry po r. 1945
- autor patrí medzi predstaviteľov absurdnej drámy
- je to írsky prozaik píšuci po francúzsky, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
- zúčastnil sa 2. sv. vojny
- dielo je tragická groteska, má dve dejstvá
- hlavný motív hry je čakanie
- hra nemá dejovú líniu, odohráva sa v neurčitom čase a na neurčitom mieste
- dvaja tuláci sa stretajú a čakajú na Godota, ktorý by mal zmeniť ich život, nikto však nevie, kto je Godot ( Boh? Nádej?) Tuláci sa volajú Vladimír ( slovanské meno) a Estragon ( francúzske meno), ďalej tu vystupuje slepý pán Pozza ( talianske meno) a jeho nemý sluha Lucky ( anglické meno). Týmito menami chce autor pocity svojich postáv zovšeobecniť na všetkých ľudí.
- celé divadelné predstavenie vypĺňajú obaja hlavný hrdinovia nezmyselnými rozhovormi, na konci dejstva akýsi chlapec oznámi, že Godot nepríde, ale že zajtra určite príde. Druhé dejstvo sa odohráva na druhý deň v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Opäť čakajú a Godot opäť nepríde. (Chlapec im to znova príde oznámiť). Prichádza nový deň, ale nič sa nevyrieši.
- hra zobrazuje pocit absurdity ľudskej existencie – bez cieľa, bez nádeje, bez pohybu vpred. Postavy sa pohybujú v kruhu, robia tie isté úkony, prezúvajú sa, prevracajú vrecká
- jazyk postáv je chaotický, opakujú banálne vety
-
Téma : bludný
kruh života ľudí (po vojne), hrôza z nepoznaného sveta, pasivita ľudí, ktorí
nie sú aktívni vôbec v ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie
Absurdná dráma
Vznikla v 20. storočí vo Francúzsku a rozšírila sa do okolitých krajín. Autori odmietali všetky tradičné formy divadla, chýbal tu súvislý dej, zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv, rozuzlenie. Absurdná dráma predstavuje človeka v nezmyslených a bezvýchodiskových situáciách, postavy nežijú plnohodnotným životom, robia veci, ktoré nič neznamenajú a k ničomu neslúžia. Nie sú schopné dorozumieť sa s ostatnými. Jazyk je plný nezmyslov a fráz. Dej hry sa nestupňuje, stále sa točí a vracia, dôraz je na nezmyselnom dialógu. Opakujú sa celé scény i samotné repliky. Je tu bezperspektívnosť, bezvýchodiskovosť.
24. Prozodické vlastnosti reči – intonácia.
Najmenšou jednotkou reči je hláska. Hlásky sa nazývajú segmenty a súvisia s artikuláciou.
Väčšie jednotky sú suprasegmenty: slabiky, slová , vety.
Na týchto väčších jednotkách sa už prejavuje intonácia. Intonácia vzniká modulovaním ( zmenami) hlasu. Najmenšia intonačná jednotka je slabika. Intonácia sa neprejavuje na hláskach.
Modulácia hlasu môže byť trojaká:
- Tónová modulácia hlasu ( výška tónu hlasu)
MELÓDIA– striedanie výšky hlasu
Vety môžu končiť klesavou melódiou: oznamovacie vety: Film sa mi páčil.
opytovacie dopĺňacie vety: Kto ho režíroval?
Vety môžu končiť stúpavou melódiou: nachádza sa v zisťovacích otázkach s odpoveďou áno, nie: Prišiel už otec?
Vety môžu mať stúpavo klesavú melódiu, ak je veta zložená a v prvej časti je veta neukončená: Chcela som ísť do kina, ale musela som sa učiť.
- Silová modulácia hlasu
PRÍZVUK – akcent, zvýrazníme intenzitu jednej slabiky v slove
Prízvuk vzniká tak, že hovoriaci silou hlasu zdôrazňuje určitú slabiku v slove.
V slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova v jedno až trojslabičných slovách.
V štvorslabičnom slove je prízvuk na 1. a 3. slabike
V päťslabičnom slove je prízvuk na 1 a 4 slabike.
V šesťslabičnom slove je prízvuk na 1,3,5 slabike
DôRAZ . – vetný prízvuk – je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova vo vete – jadro výpovede. Dnes pôjdem určite spať skôr.
- Časová modulácia hlasu
TEMPO REČI
- je to množstvo slabík, slov za určitú časovú jednotku, závisí to od temperamentu človeka, od príležitosti pri ktorej hovorí
- slávnostné, oficiálne smútočné prejavy majú pomalšie tempo ( 100 slov/min)
- rozprávanie príbehu, vtipu, čítanie rozhlasových správ majú rýchlejšie tempo (120 slov/min)
- ženy spravidla hovoria rýchlejšie ako muži
RYTMUS
- vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove
- Básnik pri tvorbe verša používa vždy určitý rytmus – pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík
- táto rytmická schéma verša sa nazýva metrum, jednotka metra je stopa.
PAUZA
- je to prerušenie rečového prúdu na určitý čas. Prestávkami členíme reč na kratšie alebo dlhšie vetné úseky – frázovanie, pričom dbáme, aby sme nedelili časti textu, ktoré významovo súvisia.
- Prestávka môže byť fyziologická – tam, kde sa nadýchneme a významovú – ohraničuje vo výpovedi logické úseky ( čiarky).