ALFONZ BEDNÁR

ALFONZ  BEDNÁR

jeho 1. román SKLENÝ VRCH

Román je písaný formou denníka. Hl. hrdinka Ema ( Emília ) Klaasová si píše denník. K tomuto denníku sa dostáva jej manžel po Eminej smrti a číta si ho. Tu sa mu odkrývajú mnohé tajomstvá z Eminho života.  Denníkové zápisky sa dotýkajú troch etáp z Eminho života a každá sa viaže na jedného muža.

Prvá spomienka sa viaže na partizána Milana Kališa a SNP. Ema počas 2. sv. vojny v r. 1943  uteká pred Nemcami do Tichej doliny (otec narukoval a matku odviedlo gestapo), kde pracuje na horskej chate. Tu sa zoznamuje s učiteľom Milanom Kališom, kt. tu v lete brigáduje. Sľúbia si, že sa v Tichej doline stretnú o 4 roky.  To sa však už neuskutoční, lebo Milana ako partizána Nemci chytia a umučia.

Druhé obdobie spomienok je z obdobia po vojne. Vo vojne stratila rodičov, nemá nikoho, pomohol jej Dr. Zolo Balla.  (Zoltán). Ema je s ním zasnúbená, ale on ju chce len preto, lebo Ema je vzdelaná, vie reči a má dobré vystupovanie. Majú spolu odísť do Ameriky, ale Ema nevie opustiť svoj domov. Nakoniec sa rozídu. Ema ide v r. 1947 do Tichej doliny, tak ako si sľúbili s Milanom, spomína si na Milana a tu sa zoznamuje s Jožom Solanom.

Tretie obdobie sú roky 1951-52. keď Ema pracuje na stavbe so svojím manželom Jožom Solanom. Plánujú opäť navštíviť Tichú dolinu, keď dokončia stavbu, no táto cesta sa už neuskutoční, lebo Ema  zahynie na stavbe nešťastnou náhodou. Zabijú ju elektrické drôty spadnuté na zem. 

-          je to budovateľský román – stavba priehrady

-          psychologický román – zobrazuje vnútorné prežívanie hl. postavy

-          povstalecký román, na pozadí sa odohráva SNP

-          román má denníkovú formu, v ktorej sa prelínajú viaceré časové roviny

-          je to román s tajomstvom lebo sa postupne odkrývajú Emine tajomstvá

RUDOLF  JAŠÍK  

napísal román NÁMESITIE SVäTEJ ALŽEBTY 

- dej sa odohráva v „meste pod viničným vrchom“ ( v Nitre) v čase končiaceho leta a jesene v r. 1941,   „keď  život zlacnel a smrť zovšednela“.

-  román je podobný románu Romaina Rollanda Peter a Lucia

- je to tragický príbeh dvoch mladých ľudí – slovenského chlapca Igora Hamara a židovského dievčaťa Evy Weimannovej

- je to protivojnový román, psychologický román

- autor v románe odsudzuje vojnu a jej zverstvá, rasovú diskrimináciu a neľudskosti fašizmu

- v románe autor zachytáva príchod nemeckých vojsk do mesta, prijatie zákonov, ktoré urobili zo Židov ľudí druhej kategórie –musia byť odlíšení od ostatných ľudí žltou Dávidovou hviezdou, ktorú musia nosiť prišitú na prsiach na kabáte, majú zakázaný vstup do parku, do holičstva, sú určené zvlášť krčmy pre Židov.

- v románe je zachytený transport Židov dobytčími vagónmi, strieľanie do Židov pri transporte, samovraždy a vraždy židov, arizácia židovského majetku.

Motto v úvode románu:

„Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“

-          hl. postava Igor Hamar je 18 ročný chlapec, ktorý začal navštevovať 8 roč. gymn. ale po otcovej smrti musel v 4 triede odísť pracovať, robil vo vinici s matkou, neskôr mu matka ochorela na rakovinu, on pomáhal holičovi Flórikovi, robil nosiča na stanici, vykladal vagóny...

-          v tomto období prišiel aj na Slovensko fašizmus:

-          Na predmestí Nitry, na Námestí svätej Alžbety ( autor toto námestie nazval podľa Kostola sv. Alžbety), bývajú najmä chudobní ľudia a medzi nimi mnoho Židov. Tu bývajú aj hl. postavy románu: Igor, Eva a jej otec Samo, Maxi, holič Flórik, Žltý Dodo ( nosil žltú čiapku, žltý oblek, žltú kravatu, biele topánky s červeným špicom).

-          vychádza nové nariadenie – všetci židia musia byť označení žltou hviezdou

-          Eva hovorí: „Igor, všetkých Židov pozabíjajú, nikoho neušetria, prečo som sa narodila Židovkou, prečo ja? A tak sa mi chce žiť! Igor, neopúšťaj ma a odpusť mi moju židovskú krv. Veď ja za ňu nemôžem. Prečo tomu ľudia nerozumejú...“

-          Holič Ján Flórik, má holičstvo na námestí ale chcel by arizovať holičstvo na hlavnej  ulici. Preto vstúpi do HSĽS. Do výkladu si dá nápis: ŽIDOV NEHOLÍM A ANI NESTRIHÁM, týmto činom chcel dokázať, že je vlastenec, Flórik hovorí, že byť Židom je najväčšie svinstvo.

-          do holičstva vojde starý Žid Maxi a  Flórik sa ho pýta, kde má hviezdu, Maxi povie: „Tu. Na zadku.“ – hviezdu mal prišitú na chrbte

-          v parku bolo napísané: PSOM A ŽIDOM JE VSTUP DO PARKU ZAKÁZANÝ

-          Žltý Dodo  - bezvýznamný zlodejíček, sa stane udavačom, udáva Nemcom tých  Židov, ktorí nenosia hviezdu, za každého dostane 100 korún, „Striehnem na Židov, či nosia hviezdy. Som oko. Božie oko.“

-          Maguš bol obuvníkom, šidlom prepichoval kože a ostrým jazykom vŕtal do ľudí

-          Maguš poradí Igorovi, aby dal Evu pokrstiť a zosobášil sa s ňou, Igor ide za farárom, ten povie, že ju pokrstí o týždeň, nech donesie 10 000 korún.

-          Igor nemôže zohnať peniaze, nedá mu ich ani Evin otec, Samo, hoci peniaze má, povie, že Eva sa židovkou narodila a aj ňou ostane. Igorovi nakoniec peniaze dá Maxi, ktorý predá kone, on jediný vie, že už nič potrebovať nebude a ako to so židmi dopadne, smeje sa tým židom, ktorí sa zásobujú drevom na dve zimy

-          farár však už odmieta Evu pokrstiť, nechce riskovať

-          Nemci s pomocou Flórika  začnú odvádzať Židov, vyše 300 ich naženú na stanicu, tam ich čakajú dobytčie vagóny, Jeden nemecký dôstojník si z nudy zavolá k sebe malého židovského chlapca, dá mu čokoládu a pomaranč, získal si tak jeho dôveru, keď chlapec odchádza, zastrelí ho. Eva s dvoma žid. chlapcami ide zobrať mŕtve telíčko chlapca, zastrelia aj ich. Eva naposledy kričí na Igora. Igor to všetko vidí. Eva zomiera

-          Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ide len do hrobu.

-          Flórik má pomôcť židovskej rodine Helderovcom utiecť cez hranice. Cestou ich zabije a berie si ich majetok – peniaze, zlato. Rodičia Evy spáchajú samovraždu – otrávia sa jedom nasypaným v polievke „Posledná večera“. Igor v noci zabije železnou tyčou Flórika a sám sa chce utopiť, na brehu rieky hu nachádza obuvník  Maguš a odvádza ho domov.

LADISLAV MŇAČKO  

-          spisovateľ, publicista, redaktor, reportér ( reportáže)

-          bol partizán, ťažko bol ranený, bol v koncentračnom tábore v Nemecku, v r. 1968 emigroval do Rakúska, vrátil sa v r. 1989, počas jeho emigrácie boli jeho diela vyčiarknuté z učebníc a zakázané

Jeho prvý román SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN  autobiografický román

-          postavy autor nezobrazuje ako hrdinov vojny, ale ako obete, podliehajúce depresii

-          hlavným motívom je tu motív viny

-          autor tu ukazuje boj partizánov bez ich idealizovania a schematizmu

-          mnohých vojna psychicky zničila a poznačila na celý život

-          hlavným hrdinom a rozprávačom príbehu je Voloďa

Dej: Partizáni sa skrývali v obci Ploština, využívali pomoc ľudí. Po odchode partizánov  celú dedinu Nemci vypálili, 27 chlapov nahnali do jedného domu a upálili ich. 

Jedného z partizánov Voloďu zranili pri bojoch v meste. Lieči sa v nemocnici a stále sa nevie vyrovnať s vinou za vypálenie Ploštiny . Voloďa sa v nemocnici zaľúbi do sestričky Elišky, ktorej rozpráva svoju minulosť. Do nemocnice za ním prichádza Marta. Povedala mu, že za vypálenie dediny je zodpovedný generál Engelchen. Marta pracovala medzi nemeckými dôstojníkmi ako „dáma na večer“, aby získala cenné informácie. Na vlastné oči videla masakru v Ploštine. Pretože bola židovka, vojna jej vzala všetko – rodičov odviedli do koncentračného tábora, brat emigroval do Ameriky, vojna vzala jej aj úctu k sebe samej.

„Vojna ju vyžmýkala celú, cítila sa špinavá a potupená, pohŕda sama sebou a toho sa už nikdy nestrasie.“

Marta sa prišla rozlúčiť s Voloďom, povedala mu že odchádza za bratom do Ameriky. Marta sa však rozhodla ukončiť svoj život dávkou morfia, pretože nevedela uniesť spomienky na týranie, ponižovanie, ľudia ju označovali za nemeckú pobehlicu. Marta patrí medzi najtragickejšie postavy svetovej literatúry, lebo jej berie vojna naozaj všetko.

Voloďa sa uzdraví, chce si Elišku vziať za ženu, ale ešte predtým musí niečo  vykonať .

Diár – zapisujeme si tam, čo máme urobiť, všetky pracovné a osobné povinnosti, ktoré máme istý deň urobiť. Dnes už existuje aj elektronický diár. Diár môže byť podkladom pre denník.

Denník – tu si zapisujeme čo sa už stalo. Do denníka si zapisujeme v časovom slede zážitky uplynulého dňa, svoje dojmy, myšlienky.

Literárne diela písané formou denníka:

Alfonz Bednár: Sklený vrch           John Updike: Denník Anny Franklovej

Móric Beňovský: Osudy a cesty grófa Mórica Beňovského

Elena Maróthy – Šoltésová: Moje deti                   Johan Wolfgang Goethe: Utrpenie mladého Werthera

Daniel Krman: Cestovný denník