Spoločensko-historické pomery

 

Prvé povojnové roky boli obdobím veľkého rozvoja v oblasti vedy a kultúry, ale zároveň toto obdobie bolo aj nástupom komunistickej ideológie k moci.

Európa sa rozdelila tzv. železnou oponou na východnú totalitnú, socialistickú a západnú – demokratickú. Československo bolo izolované od západných krajín, bolo pod absolútnym vplyvom Sovietskeho zväzu. Nastáva prenasledovanie politicky nepohodlných osôb, ich väznenie, mučenie. Ľudia boli nútení odchádzať do emigrácie. V 60 – tych rokoch nastalo určité uvoľnenie politickej situácie, v 70 – tych rokoch bola normalizácia. Koniec 80 – tych rokov prináša v celom východnom bloku reformy, ktoré ústia do pádu komunistického režimu.

Rozdelenie Európy na socialistický východný blok a západný blok viedlo aj k rozdeleniu chápania života a jeho umeleckého spracovania. V socialistických krajinách bol len jeden umelecký smer: socialistický realizmus. V západných krajinách dochádza k experimentovaniu v umeleckých smeroch: existencializmus, neorealizmus, rozhnevaní mladí muži, beatníci, nový román, absurdná dráma, psychologická dráma, epické divadlo, magický realizmus, človek v totalitnej spoločnosti.

 

FRANTIŠEK  HEČKO

 

-          narodil sa v r. 1905 v Suchej nad Parnou

-          vyrastal vo vinohradníckom kraji a vo vinohradníckej rodine

-          študoval na vinársko-ovocinárskej škole v BA a maturoval na Hospodárskej škole v KE

-          narodil sa v dome zámožného deda, bohatého roľníka, ale pretože si jeho otec doviedol za ženu chudobnú sirotu, jeho rodičia museli z rodičovského domu odísť. V osade Vlčia Dolina si kúpili dom a vinice.

-          František Hečko tu prežil chudobné a ťažké detstvo, najmä potom, keď počas hospodárskej krízy museli predať majetok

-          Román Červené víno  - písal na tému spätosti človeka s pôdou, s rodinnou tardíciou

-          Dej románu sa odohráva v dedinách Zelená Misa, Vlčindol, vinohradnícke dediny na západnom Slovensku

-          Dej sa odohráva v čase od zač. 20. stor. do 3O tych rokov 20. stor.

-          Mladí Habdžovci – Urban a Kristína opúšťajú rodičovský dom, pretože starí Habdžovci Michal a Verona neprijali Urbanovu ženu – chudobnú slúžku , nazývajú ju žobráčka a ich dieťa pankhartom. Urban s Kristínou sa presťahujú do dediny Vlčindol, kupujú si tu dom a vinice, zadlžujú sa a tvrdo pracujú. Urban zakladá vinohradnícky a úverový spolok na pomoc vinohradníkom.

Urban odchádza na vojnu. O vinice sa musí sám starať 14 roč. Marek, keď Kristína ochorie . Počas vojny je hlad. Kristína ide prosiť svokra o jedlo, ale ten ju vyhodí. Prababka im nesie v košíku múku a masť, ale vo víchrici zamrzne.

Marek ide do vinohradníckej školy, kde sa mu posmievajú, že je chudobný, zato je najmúdrejší. Rodičia si museli požičať, aby mohol študovať, ale chcú aby sa aspoň jeden z nich dostal z von z chudobného kruhu. Marek zmaturuje, dostáva dobrú robotu ako správca u statkára. Berie si za ženu Luciu Bolebruchovú, dcéru ich úhlavného nepriateľa. Ich láska prekoná rodovú nenávisť. Kristína ochorie a umiera. Urban kvôli dlžobám prichádza o všetko. Utápa žiaľ v alkohole a pri páde z rebríka zomiera. Hoci Marek zdedí majetok po starom otcovi, tento je zadlžený a Marek, tak ako kedysi jeho otec uteká zo Zelenej misy s prázdnymi rukami.

 

VLADIMÍR   MINÁČ 

 

-          je predstaviteľ socialistického realizmu

-          zúčastnil sa SNP, v r. 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Nemecku

 

Mináč napísal zb. poviedok NA ROZHRANÍ

-          Poviedky sú písané metódou socialistického realizmu

-          Témou je združstevňovanie

-          Postavy sa v priebehu deja menia, zvyšuje sa ich ideologická  uvedomelosť

-          Jenou z poviedok je aj poviedka SKALINY

-          Dej sa odohráva v prostredí slovenských vrchov

-          Gazda Jano Kompan má veľký majetok, velikánsky dom, chová včely, má veľké vinice, ovocné sady, pestuje vo veľkom pšenicu.

-          Prišiel za ním Jano Michaľa, aby ho nahovoril do družstva, že sa mu tým zmení život, nebude musieť toľko robiť

-          Jano si spomína, ako toto všetko veľmi ťažko získaval. Bol na Talianskom fronte počas 1. sv. vojny. Tu dostal týfus, dlho sa povaľoval v špinavých zajateckých nemocniciach. Domov sa viezol v prepchaných vagónoch, vliekol sa po slabých nohách. Keď prišiel domov, nikto ho už nečakal, mysleli si, že je mŕtvy. Jeho starší brat Ďuro ho už dávno oplakal dvoma troma skúpymi slzami a s radosťou v srdci, že sa nemusí deliť. Dal si prepísať majetok na seba.  Jana vyhodil, že dom je jeho.

-          Jano si kúpil na dlh Skaliny – neúrodný pozemok, ktorý nikto nechcel. Tvrdo pracoval, postupne ho zúrodnil, odstránil močariská a sám sa stal tvrdý ako skala. Myslel si, že zem je najdôležitejšia. Michaľa mu tvrdí, že človek je dôležitejší.

-          Jano mal za ženu Uľu, a dcéru Uľku, obe museli veľmi ťažko pracovať na gazdovstve až dcéra Uľka zomrela od ťažkej roboty. Vtedy dal za pravdu Michaľovi: Zem nie je všetko, člověk je prednejší.