LADISLAV BALLEK

Narodil sa 2. apríla 1941 v Teranoch, dedinke medzi Hontianskymi Nemcami a Šahami, na južnom Slovensku. Detstvo prežil v Dudinciach a Šahách, kde aj maturoval. Prostredie, v ktorom Ballek vyrástol, sa neskôr výrazne prejavilo v jeho literárnej tvorbe.

všetky diela situoval do krajiny svojho detstva, kde sa prelína slovenské a maďarské etnikum.

Vrcholným dielom Ladislava Balleka je román Pomocník (s podtitulom Kniha o Palánku) (fiktívny názov Šiah).

 

POMOCNÍK

téma: zobrazenie povojnovej situácie na južnom Slovensku

opisuje život na pohraničí

morálny rozklad rodiny

Dej románu sa odohráva na južnom Slovensku v mestečku Palánok v r. 1945-47

Mäsiar Štefan Riečan sa sťahuje zo stredného Slovenska na južné do Palánku. V povstaní prišiel o dom a o majetok – mal mäsiarstvo. Ako bývalému partizánovi mu za zásluhy pridelili nové mäsiarstvo aj s domom v Palánku, ktoré ostalo po mäsiarovi, kt. emigroval. Ostal tu  jeho pomocník Volent Lančarič. Odporučili mu pomocníka vyhodiť ale Riečan si ho nechal.

Volent bol dobrý obchodník, špekuloval so štátnym mäsom. obchody neboli vždy legálne. Riečan sa nevie prispôsobiť novej dobe, zato Volent  sa vie v novej dobe obracať. Kšeftovaním  a nelegálnym spôsobom dopomôže Riečanovi k veľkému bohatstvu .Riečan nemusel nič robiť. Všetko vybavil Volent.

Jeho žena a dcéra sa zmenili, prestali nosiť kroj, ostrihali si vrkoče, chodili do kúpeľov, usporadúvali zábavy.  Ony si ľahko zvykli. Riečan si nezvykol, ale je rád, že ženám sa tu páči. Stali sa veľmi bohatými. Riečan sa vracia do rodného kraja, aby sem priviedol  matku a brata. Oni však nechcú ísť. Žena Eva mu odkáže, aby sa už nevracal. Riečan sa zamestná ako stavbár.

V Palánku si Riečanova dcéra berie Volenta, lebo s ním čaká dieťa. Volent spával aj s Riečanovou manželkou .

Volenta za špekulácie so štátnym mäsom zatvorili na 8 rokov do väzenia.  Riečanova žena ušla s jedným chlapom do Čiech. Dcéra Eva robí dojičku na družstve.

Riečan sa vracia do Palánku, aby odtiaľ odviedol svoju dcéru a 3 vnučky ( 2 boli Volentove) do rodného kraja. Pokoj a šťastie nájde v starostlivosti o vnučky.

 

PETER JAROŠ

-          narodil sa r. 1940 v Hybe – rázovitá liptovská obec

-          Písal na tému dedinské prostredie

-          Peter Jaroš patrí k tým spisovateľom, ktorí sa snažili v povojnovom období modernizovať slovenskú prózu odklonom od socialistického realizmu. Využíval postupy existencializmu, nového románu, magického realizmu.

 

MAGICKÝ REALIZMUS  - smer, ktorý sa rozvinul v rámci postmodernej doby v karibskej oblasti ( Kuba). V dielach magického realizmu sa prelína každodenná realita s mýtami, nezmyslom, výmyslom, humorom, satirou, paródiou, groteskou až absurditou.  Mieša sa tu tragédia s komickosťou, mieša sa tu život so smrťou.

 

-          Napísal zb. poviedok KRVAVINY ( 1970), kde sú prvky grotesky a humoru

-          „Krvavé príbehy“, ktoré si číta tajomný pán Gorazd, sú vyrozprávané s humorom, sú plné fantázie, výmyslu, ale ja životnej reality.

-          Jedným z týchto príbehov je aj príbeh PACHO, HYBSKÝ ZBOJNÍK ( dielo bolo aj sfilmované v hl. úlohe Jozef Króner)

 

Jarošov najúspešnejší román je TISÍCROČNÁ VČELA (1979)

-          Dej sa odohráva na Liptove v Hybe

-          Sledujeme tu osud troch generácií rodiny roľníkov a murárov Pichandovcov od pol. 19. stor. po rok 1918

-          Osudy jednotlivých postáv sa odvíjajú v závislosti od spoločenských a politických dejinných udalostí ( 1. sv. vojna, demonštrácia v Maďarsku, kde zabijú Samovho syna, odchod za prácou do Ameriky

-          Chlapi odchádzajú za prácou „na múračky“

-          V románe autor zobrazuje pracovitosť, neúnavnosť Slovákov, porovnateľnú so včelami, symbol včely: znamená neúnavnosť, pracovitosť, vytrvalosť, životaschopnosť  slovenského človeka

-          Dej románu:

-          Najstaršiu generáciu predstavuje Martin Pichanda, ktorý pochodil s partiou murárov kus sveta. Nakoniec umiera, keď sa napije zamrznutého vína z rozbitej fľaše. Martin mal 3 deti: Sama, Valenta a Kristínu.  Samo, ktorého volajú „Včela“, musí ťažko pracovať. Má  6 detí, 3 mu zomrú, jeden odíde do Ameriky. Samo sa však nevzdáva, po každej ťažkej rane osudu opäť vstane a začína odznova. To, čo ho udržiavalo pri živote , bola práca. Valent vyštuduje za právnika. Kristína po 10 ročnom bezdetnom manželstve a manželovej smrti žije s Julom a jeho šibnutou ženou. Deti má až s Julom.

Znaky magického realizmu v románe:

-          tragické príhody sa striedajú s komickými - ( smrť a pohreb Martina Pichandu)

-          reálny dej oživujú sny, predstavy, neskutočné javy, humorné situácie, napr. Martinovi Pichandovi sa sníva, ako hrá karty v bruchu veľryby, Samovi sa sníva o obrovskej  včelej kráľovnej, po smrti Martina záhadne zmizne aj jeho pes Zanzibar, jeden mladý muž sa z nešťastnej lásky obesí v udiarni a nájdu ho vyúdeného. Martin Pichanda si predstavuje, že je medzi domorodcami na Madagaskare a zakladá tu pobočku Matice slovenskej.

 

Pokračovaním románu je román NEMÉ UCHO HLUCHÉ OKO ( 1984)