LADISLAV MŇAČKO
- spisovateľ, publicista, redaktor, reportér ( reportáže)
- bol partizán, ťažko bol ranený, bol v koncentračnom tábore v Nemecku, v r. 1968 emigroval do Rakúska, vrátil sa v r. 1989, počas jeho emigrácie boli jeho diela vyčiarknuté z učebníc a zakázané
dielo: ONESKORENÉ REPORTÁŽE
-autor tu opísal svoje skúsenosti z obdobia 50 – tych rokov – obdobia bezuzdného teroru, bezprávia, strachu, absurdity. Tieto reportáže vyšli v r. 1963, teda v období slobodných rokoch.
-kniha obsahuje 11 reportážnych príbehov, šokujúcich príbehov ľudí, ktorí boli vykonštruovanými procesmi v 50 tych rokoch zničení, o ľuďoch podvedených, nepochopených, neprávom odsúdených, bezmocných proti bezpráviu a skorumpovateľnosti
-jedným z 11- tich príbehov je aj príbeh Záhrada utrpenia ( ukážka). Motto na úvod príbehu:
„Ktosi, neviem kto, neviem kedy, nazval súdnu cieň záhradou utrpenia.“
- časť príbehu: PROCES
V jednom baníckom meste čakali ženy, manželky baníkov, pred obchodom v dlhom rade na chlieb. Keďže chlieb nedoviezli volali do pekárne. Tam im povedali, že chlieb dnes ani nebude. Najskôr si vyliali zlosť na predavačovi, bili ho palicami, pľuli na neho, potom išli na MNV a okresný výbor KS, kde porozbíjali kameňmi okná, nakoniec zdemolovali predajňu. Keď sa upokojili, dostali strach, že príde poriadky robiť vojsko, ako v iných mestách. Baníci sa tiež sťažovali, že chlieb býva potuchnutý. Komunistická strana začala riešiť túto „ chlebovú vzburu“, hľadali konkrétneho vinníka, ktorého chceli exemplárne – príkladne potrestať. Za vinníka určili riaditeľa mlynárskeho podniku. Na súde ho súdili ako nebezpečného zločinca, zákerného nepriateľa režimu a štátu, dodávanie zlej múky označili ako sabotážny čin. Odsúdili ho na trest smrti. Po niekoľkých mesiacoch trest najvyšší súd zmenil na 20 rokov.
- časť poviedky STRACH hovorí o tom, ako po rozsudku všetci ľudia hovorili, že bol odsúdený neprávom, že je to dobrý človek a pracovník, ale každý mal strach verejne vystúpiť na jeho obhajobu.
- časť HANBA – autor píše, že ako redaktor sa sám pustil do obhajoby tohto človeka, písal listy. Až nakoniec ho po šiestich rokoch prepustili.
22. Charakterizujte morfologický systém slovenčiny
Morfológia ( tvaroslovie) je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá gramatickými tvarmi slov a slovnými druhmi, Ohybné sl. Druhy: podst. Mená, príd. mená, zámená, číslovky, slovesá.
Neohybné sl. Druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia.
PRÍSLOVKY
- sú plnovýznamový neohybný slovný druh, ktoré vyjadrujú okolnosti deja: miesta, času, spôsobu, príčiny.
- príslovky miesta: dole, vpravo, zhora
- času: včera, zajtra, stále
- spôsobu: dobře, hlasno, veľmi, trocha
- príčiny: nadarmo, zámerne, zato, náhodne
zložené príslovky píšeme spolu: dennodenne, málokedy
farby píšeme spolu aj osobitne. do červena/ dočervena
PREDLOŽKY – neplnovýznamový, neohybný slovný druh
- vyjadrujú vzťahy medzi osobami, zvietarmi, vecami, činnosťami alebo javmi a stavmi. Vo vete stoja vždy v spojení s iným slovom.
- „s“ sa viaže s inštrumentálom
- „z“ sa viaže s genitívom
- vokalizácia predložiak: ak ku predložkám: k, s, z, v pridáme vokál – samohlásku, tak ku, so zo , vo sa nazývajú vokalizované predložky
- vokalizované predložky dú aj (od) odo, (pred) predo, (nad) nado, (pod) podo, (cez) cezo, (bez) bezo mňa.
- prvotné predložky: nemôžu byť iným slovným druhom: v, z, do ,
- druhotné – môžu byť aj iným slovným druhom: okolo, uprostred, vďaka, následkom, koncom
- napr. Mám okolo päť eur. okolo – častica
- Idem okolo. Kadiaľ? okolo – príslovka miesta.
- Okolo domu sa motal chlapík. Okolo čoho? okolo domu, pri dome, - okolo je predložka
- ďalej delíme predložky na jednoduché: z, v, medzi, okolo a zložené: popod, popri, - zú zložené z 2 predložiek: po+pri
SPOJKY – neohybný neplnovýznamový slovný druh.
- spájajú slová alebo vety
- priraďovacie, spájajú rovnocenné vety: Učím sa a píšem úlohu. priraďovacie spojky: a, i, aj, ale, ako, ani,
- podraďovacie pojky spájajú nerovnocenné vety: Pozeral na neho, ako keby ho poznal. podraďovacie spojky: aby, aj keď, ako keby, žeby, lebo
ČASTICE – neohybný, neplnovýznamový slovný druh
- uvádzacie stoja na začiatku vety: a, nuž, vari, no, ale, však…hovoriaci nimi vyjadruje postoj k celej výpovedi Vari si sa nepozeral?
- vytyčovacie uprostred vety: asi, iba, sotva, samozrejme, hovoriaci nimi zdôrazňuje jeden výraz.
Dočítam ešte túto stranu.
CITOSLOVCIA – neohybný a neplnovýznamový slovný druh
- vlastné: ach, fuj, ohó, nevídali, heš
- zvukomalebné: mé, bé, hav, cink, vrn
- prvotné: ach, juj, hej
- druhotné – vznikli zo slovies: hybaj, čľup, tresk, ryk, myk, poďho, z podstatných mien: beda, bože, dočerta
Podčiarknuté slová určite:
v – predložka, prvotná jednoduchá
starostlivo – príslovka spôsobu
že – spojka podraďovacia
nie – častica
nedávno – príslovka času