SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ PRÓZA

SLOVENSKÁ  MEDZIVOJNOVÁ  PRÓZA

Literatúra medzi vojnami bola veľmi rôznorodá. Kým dovtedy v jednotlivých obdobiach prevládal len jeden smer ( romantizmus, realizmus), v medzivojnovom období vedľa seba existovali viaceré umelecké smery:

Próza:

-          realizmus – kritický

-                          - sociálno – psychologický

-                          - socialistický

-          Lyrizovaná próza

-                           - naturizmus

-                           - ornamentálna próza, ornamentalizmus

Poézia:

-          katolícka moderna

-          vitalizmus

-          neosymbolizmus

-          ľavicová poézia

-          avantgarda

V medzivojnovom období prevládala tematika:

-          vojnové zážitky

-          povojnová sociálna skutočnosť

-          spomienky na mladosť

-          spoločenská, kultúrna a politická problematika

REALIZMUS –realizmus sa rozvíjal v 3 líniách:

-          kritický realizmus ( pokračovanie kritického realizmu , 2 vlny realizmu) ,:Ladislav Nádaši Jégé, Janko Jesenský, Martin Rázus

-          sociálno – psychologický realizmus, usiluje sa o prienik do vnútra človeka: Milo Urban, Jozef Cíger – Hronský

-          socialistický realizmus: Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Ján Rob Poničan

LYRIZOVANÁ PRÓZA

ornamentálna próza: ornamentalizmus – ozdobnosť jazyka a štýlu, chceli povýšiť tvar literárneho diela na úroveň modernistických európskych prúdov

-          ornamentalizmus súvisel s experimentovaním s jazykom a slovom, používali napr. zdrobneniny

-          autori vychádzali z expresionizmu

-          v dielach dominovali tragické, pesimistické nálady, nešťastné postavy

-          svoje vnútorné predstavy chápu ako skutočnosť

-          expresionizmus – priamy rozprávač – v 1. os., zdôrazňovanie subjektívneho, autobiografické prvky, expresívne jazykovú prostriedky, vplyv naturalizmu, determinizmu ( predurčenosť, nič nemôžeš urobiť proti zdedenému po rodičoch), je tu kontrast – túžba – realita

-          Gejza Vámoš, Ján Hrušovský, Ivan Horvát, Tido Jozef Gašpar

Naturizmus

-          rozprávkové prvky

-          dedinská a vrchárska tematika

-          Dobroslav Chrobák, František Švantner, Margita Figuli, Ľudo Ondrejov

LADISLAV NÁDAŠI JÉGÉ

-          lekár

-          najskôr písal pod pseudonymom Ján Grob, z iniciálok tohto mena si urobil neskorší pseudonym Jégé

-          napísal historický román Svätopluk, román Cesta životom – má autobiografický charakter

-          napísal historický román Adam Šangala

-          dej sa odohráva v 17. stor na Orave, v čase protireformácie v Uhorsku

-          zachytáva atmosféru protináboženských a protitureckých bojov

-          kompozícia je rámcovaná smrťou, začína sa smrťou Adamovho otca a končí sa smrťou Adama

-          dej sa odohráva na stredovekých hradoch ( Beckov) a v stredovekých mestách: Trnava, Žilina

-          dielo hovorí o potrebe náboženskej tolerancii, katolík Šangala a evanjelik Konôpka si navzájom zachránia životy

-          sú tu prvky naturalizmu: opis smrti – obesenie, stínanie hláv, mučenia, opis primitívneho stredovekého ničenia, obrazy špinavých ulíc,

-          predstaviteľ kritického realizmu

DEJ: Dedinský mládenec Adam Šangala z Kozinej na Orave po tom, ako mu otca obesia za pytliactvo, sa rozhodne, že pôjde do sveta. Po ceste zbadal grófa Markoča, ako bil silným korbáčom chlapa. Pri ňom plakalo asi 15 ročné dievča a prosilo ho, aby otca už nebil. Zemepán šľahol bičom i dievča. Vtedy Adam pristúpil k nim: „Prečo bijete toho človeka?“

„ Ach, ty potvora akási, čože sa ty do toho pletieš,“ a chcel udrieť Adama päsťou po tvári. Adam sa bránil valaškou. Vtom ho začal biť aj ten chlap, čo ho šiel zachraňovať. Adam ušiel. Cestou hútal: „No toto je pačmaga akási, človek ho ratuje, chce mu pomôcť, a on obluda, ešte sa dá do teba. No druhý raz sa nebudem do takých vecí miešať.“

Ale Adama už označili za zbojníka, naháňajú ho, dokonca naňho vypísali odmenu 50 zlatých. V meste to vybubnoval bubeník: „ Oznamuje sa  všetkým urodzeným pánom, poctivým mešťanom a poddaným, že dnes ráno na zemiach pri Furtovke vysokourodzeného pána grófa Imricha Markoča napadlo akési chlapčisko a že ho bezbranného valaškou viacnásobne a ťažko poranilo. Chlap bol asi 20-25 ročný, podľa šiat pochádzal z Kozinskej z Oravy, bol vysoký s čiernymi očami a ostrým nosom. Utekal na Žilinu. Každý, kto by ho videl, vyzýva sa, aby ho chytil alebo sa vynasnažil, aby bol chytený. Ten kto ho chytí, dostane znamenitú odmenu.“

Adam, aby ho nenašli, pridal sa k vojakom. Jeden z vojakov Jonáš Mihvok ho chcel udať, aby získal odmenu. Adam u ušiel. Cestou natrafil na koč, v ktorom sedela krásna Betka Pohánková s tetkou, ušiel im kôň. Prosili Adama o pomoc. Adam im koňa chytil a doviedol ku koču. Betka sa mu páčila. Dala mu odmenu 7 zlatiek. Betka bola z Trnavy.  Adam prišiel na hrad Beckov ku grófovi Petrovi Pavlovi Praskovskému – bol evanjelik a mal pri sebe evanjelického kňaza Samuela Konôpku. Praskovsného manželka Barbora si Adama vzala za sluhu. Praskovský mal syna Ondreja – jeho žena bola Brigita.

Adam raz niesol na chrbte plachtu s prádlom. V noci v okne vyzeral ako mátoha. Grófka Brigita sa ho naľakala, myslela si že je to mátoha a potratila. Za to Adama odsúdili, aby bol vypätý na škripec, potom bol uštipnutý 24 ráz žeravými kliešťami a ak toto mučenie pretrpí, má byť obesený.  Konôpka pomohol Adamovi ujsť. Chceli ísť do Trnavy. Gróf Ondrej ho s družinou prenasleduje, ale prepadnú ich a Ondreja mučia – visí zavesený dolu hlavou. Konôpka a Adam náhodou naďabia na 6 -  tich chlapov, ako Ondreja mučia a napriek tomu, že gróf Ondrej chcel Adama popraviť, vyslobodia ho. Dostanú odmenu po 100 zlatých od grófky Brigity.. Konôpka dá aj svojich 100 zlatých Adamovi. 

Grófka Brigita bola neverná svojmu mužovi, Konôpka to odhalil a za to ho chcela Brigita zatvoriť. Tento krát uteká Konôpka a s ním aj Adam. Utiekli do Trnavy. Adam našiel dom Betky Pohánkovej, boli to mešťania s veľkým domom ako palác. Adam sa nádejal, že by s 200 zlatými mohol Betku dostať za ženu. Zamestnal sa u Pohánku ako pisár. Betku si vzal za ženu. Mali spolu syna. Šťastne si  žili 5 rokov.

Do Trnavy prichádza arcibiskup Peter Pázmán, ktorý chcel získať niektorých ľudí – evanjelikov pre svoju katolícku cirkev. Za Pázmánom prišiel aj evanjelik Praskovský a chcel prestúpiť na katolícku vieru. Pázmán mu dal úlohu vyhnať evanjelikov z Trnavy, očistiť mesto od kacírov. Dal mu za to 60 000 zlatých a nejaké panstvá. Vojaci na čele s Mihvokom začali chytať evanjelických kňazov, chytili aj Konôpku. Chceli ho odvliecť na hrad Praskovského. A tam by ho určite zabili.

Adam sa mu snažil pomôcť a oplatiť to, že aj Konôpka mu zachránil život.

Adam  išiel za jedným kapitánom vojakov a nahovoril ho, aby prepadol vozy Praskovského, ktoré vezú veľa peňazí a aby mu pomohli vyslobodiť Konôpku. Prepad sa podaril, Konôpku  vyslobodili, Mihvoka pritom zabili.

Betka sa s týmto zdôverí najlepšej priateľke a o tri dne už celá Trnava vie, ako to bolo s prepadom. Keď sa to dozvedel - už kardinál Pázmán, odsúdil Adama Šangalu na smrť odťatím hlavy.

Adama Šangalu sťali na trnavskom námestí 10. marca 1628 za všeobecnej účasti meštianstva.