JOZEF CÍGER HRONSKÝ
- bojoval v 1. sv. vojne na talianskom fronte
- vo svojich prvých poviedkach a novelách sa orientuje na dedinu
- predstaviteľ sociálno – psychologického realizmu
o usiluje sa preniknúť do vnútra človeka
o prevláda sociálna tematika, obyčajní ľudia, ktorí sú vytlačení na okraj spoločnosti, sú mravne nadradení nad ľuďmi, ktorí majú bohatstvo, moc, postavenie
o pohľad do vnútra človeka je dôležitejší ako zachytenie skutočnosti vonkajšieho sveta
o dedinské prostredie, hl. postava sa nebúri proti osudu
- jeho najvýznamnejšie dielo je JOZEF MAK
Jozef Mak je pasívny voči svojmu trpkému osudu. Jeho údelom je trpieť
Dej sa odohráva v horehronskej dedine, časový rámec od 70 tych rokoch 19 stor. do 30 tych rokoch 20. stor.
Človek – milión – je ako zrnko maku, ako milióny iných
Jozef Mak sa narodí ako nemanželský syn matke vdove.
Jeho starší syn Jano ho nenávidí, lebo matka musí chodiť za robotou a on, 6 ročný, sa musí oňho starať, nosí ho v plachtičke na chrbte. Preto Jozef Mak čo najmenej jedol, snažil sa doma pomáhať, kosil, aj keď ešte na kosisko nedočiahol a nakoniec odišiel do vrchov k stádam, lebo chalupa patrila podľa práva staršiemu Janovi. Našiel si dievča Marušu. Zhorel im rodičovský dom a Jozef horko ťažko brvná navláčil a postavil si novú chalupu – s jednou izbou, ale bola na Janovom pozemku. Tešil sa, z bielych voňavých múrov. Jozef musel ísť na 6 rokov na vojnu, najskôr len do kasární na 4 roky, potom do vojny do Bosny a Hercegoviny na dva roky. Poslúchal, lebo bol človek – milión. Verne odnášal tých, čo v horúčke mreli, hľadal kaluže a tešil sa smradľavej vode.
Jozef Mak sa vrátil z vojny a v jeho dome býval brat Jano a za ženu mal Marušu.
Stál pred svojou chalupou a díval sa, že je už taká začernená ako všetky ostatné. Brat mu hovorí: „Keď si prišiel, krivda sa ti nestane. Ja nezatajím že máš na chalupu trocha práva. Prepustím ti polovicu chalupy. Tuto od stola až po dvere bude tvoja polovica.“
Maruša prekonala nejakú chorobu a ošpatnela. A začala piť. Videl Marušu suchú, bledú, zohavenú na tvári do nepoznania. Videl ju tupú, bezcitnú, polomŕtvu, hluchú ako drevo. Bola špatná, vychudnutá, neogabaná, mala rapavú tvár, krv jej uteká do líc, ale všade nedobehne, lebo rapaviny ostávajú biele i ďalej. Mala s Janom už 2 deti. Deti jej chodila opatrovať Jula, kým bola Maruša opitá.
Jula bola malá, mala jednu ruku bezvládnu a napriek tomu stále robila, doma jej všetky sestry rozkazovali, nevydala sa, preto opatrovala deti svojich 3 sestier a ony ju živili. Rozkazovali jej, ona všetko porobila a aj tak bola presvedčená, že robí len polovicu roboty s jednou rukou, bola pokorná. Doma nikdy nepomysleli, že ona, žobrák, by sa mohla vydať, ani veno jej neprichystali. A predsa si ju Jozef Mak zobral za ženu. Julu si zobral za ženu preto, lebo ju všetci odcudzovali. Začal ju mať rád až po pôrode. Na druhý deň však umrela.
Jozefa Maka čaká v živote len utrpenie:
„Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
MILO URBAN
- predstaviteľ sociálno – psychologického realizmu
ŽIVÝ BIČ román
- najvýznamnejšie slovenské dielo o 1. sv. vojne a o jej dopade na obyvateľstvo
- hlavným autorovým zámerom bolo vystihnúť vnútorný svet ľudí vo vojne
- dedinčanov zobrazuje ako jednoliaty celok, ako jednu bytosť, unanimistický román – una anima – jedna duša, kolektívny hrdina
- román sa delí na 2 časti: Stratené ruky, Adam Hlavaj
- názov románu je symbolický – 1. sv. vojna ako bič šľahala po chrbtoch dedinčanov
- Stratené ruky – symbolický názov – dedinčania sa cítili akoby bez rúk, bezmocní proti vojne
- Adam Hlavaj – je symbolom živelnej vzbury proti vrchnosti
Dedina je ďaleko za frontovou líniou a vojna sa ich spočiatku netýka. Čo je vojna si začnú uvedomovať až vtedy, keď sa vracajú z fronty obyvatelia dediny zranení, alebo sú zabití ich synovia a muži vo vojne. Ďalej sa vojna prejavuje tým, že sa zväčší bieda a hlad, pribudnú choroby, dezertéri ( zbehlí z vojny) a skrývajú sa. Rozmáha sa alkoholizmus, vraždy, samovraždy.
V 1. časti Stratené ruky autor opisuje prvé kontakty dedinčanov s vojnou a to príchod zmrzačeného Ondreja Koreňa – nemá ruku, je nemý a má jazvu cez celú tvár.
Muž Evy Hlavajovej je tiež na vojne, Eva chodí za notárom Okolickým vybavovať mu reklamáciu. Notár ju zneužije a Eva čaká dieťa. Nechce povedať s kým a celá dedina ju odsúdi, nepomôžu jej, hlasuje. Po pôrode Eva spácha samovraždu – utopí sa. Neskôr v dedine prepukne u detí choroba – červienka, veľa detí umrie, aj Evino.
2. časť Adam Hlavaj – dezertuje z vojny. Vracia sa do dediny, dozvie sa o Eve a vyjde najavo, aj to, s kým mala dieťa. Celá dedina pomstí Evu – notára utopia