PETER JILEMNICKÝ
je predstaviteľ socialistickej prózy
- jeho prvý román VÍŤAZNÝ PÁD
Názov je oxymoron : je to spojenie dvoch výrazov, ktoré sa navzájom popierajú alebo vylučujú, napr: chudobný boháč, veľavravné ticho, mrazivá horúčka
Dej románu sa odohráva v chudobnom kysuckom prostredí po skončení 1. sv. vojny a dotýka sa troch pádov hl. postavy Maťa Horoňa.
- pád: Má priateľku Magdu, ktorá je tehotná. Magdina matka ju chce vydať za bohatého Gregora. Maťo sa to dozvie, opije sa. Prichádza za Magdou a zabije ju. Chce zabiť aj seba, ale netrafí srdce a prežije to. Ocitá sa vo väzenskej nemocnici.
- pád. Kým leží v nemocnici, zhorí im dom, lebo jeho opitý otec nechtiac podpálil seno na povale. Pri požiari zomrel i jeho otec. Matka s bratom zostávajú na ulici. Maťo si vyčíta, že sa mu nepodarilo zabiť
- pád. Po príchode z väzenia sa rozhodne postaviť si nový dom. Na Kysuce prichádza pustošivá búrka, ničí mu rozostavaný dom a celú úrodu. Maťo však znova začne stavať, orie, pustí sa do boja s kysuckou biedou, nájde nový zmysel života v práci. Aj keď všetko stratil, jeho pád je víťazný.
DOBROSLAV CHROBÁK
- predstaviteľ lyrizovanej prózy – naturizmu – natura – príroda, prirodzenosť, je to literárny a umelecký smer, ktorý hlásal návrat k prírode a zavrhoval modernú civilizáciu. Spisovatelia hľadali mravné istoty v dedine, v prírode. Orientovali sa na vnútorný život človeka, nie na dej. Lyrizovaná próza využíva prostriedky lyriky: metafory, personifikácie, prirovnania.
- Lyrické opisy prírody
- Oslabený dej
- Rozprávkové motívy – dobrý koniec ako v rozprávke
- Mýtické, neskutočné postavy
- Dedinská tematika
- Magické číslo 3
Starý poloslepý hrnčiar raz keď sa vracal z jarmoku našiel na ceste dieťa Martina. Nechal si ho, aby ho mal kto opatrovať, ale ľudia z dediny hovorili, že pri dieťati boli aj zlatky. Chlapec sa nehral s deťmi, vodil hrnčiara, keď už bol úplne slepý, do obchodu a do krčmy. Vyučil sa remeslu. Starý hrnčiar raz spadol do jamy, odkiaľ brali hlinu. Martin, ako 14 ročný ho odtiaľ sám vytiahol, kým však išiel po pomoc, hrnčiar umrel. Dedina obvinila Martina, že ho zabil. Uzavretá spoločnosť dediny vnímala Martina ako cudzieho človeka, ako votrelca, ktorý prišiel medzi nich, ktorý nebol z ich dediny, mal neznámy pôvod, ako človeka, ktorý sa živil niečím iným ako oni, vyzeral inak ako oni, bol vysoký, štíhly, mal čierne uhrančivé oči, a nazvala ho Drakom. Dedina ho vinila za všetko nešťastie v dedine, za neúrodu, za sucho, za krádež dobytka. Veria, že Martin je bosorák, že vie pohľadom urieknuť človeka. Keď je sucho, neúroda, ľudia nemajú múku , Martin vezie vrecia s bielou hlinou na glazúru. Myslia si , že má múku. Utekajú do jeho domu na konci dediny a berú mu vrecia. Keď zistia, že to nie je múka, ale hlina, obvinia ho, že múku prečaroval na hlinu, rozbijú u hlavu a hodia do jamy na hlinu. Ošetruje ho Eva, ktorá sa do neho zaľúbi. Čaká s ním dieťa. Martin odchádza z dediny, kde ho nemajú radi. Eva má syna . Eva sa nakoniec vydá za Šimona, ktorý si ju berie aj s Drakovým dieťaťom. Šimon Evu miluje, ale Eva stále myslí na Martina.
Po rokoch sa Drak vrátil, chce pracovať pre obec. Chce zachrániť stádo dobytka, ktoré uviazlo v lesnom požiari. Je jediný, ktorý pozná priesmyk, ktorým môže doviesť dobytok do dediny. Pýta si pomocníka. Dedina mu pridelí Šimona, lebo čaká, že medzi nimi nastane konflikt. Cestou sa Drak rozpráva s Poliakmi a Šimon si myslí, že im chce stádo predať. Vráti sa do dediny a podpáli Drakovi dom. Drak sa však vracia s celým stádom do dediny, vedie si aj novú ženu. Týmto získa uznanie v dedine a Eva si uvedomí, čo pre ňu Šimon znamená.
MARGITA FIGULI
Novela TRI GAŠTANOVÉ KONE
Tulák Peter prichádza za svojou detskou láskou Magdalénou. Jej matka ju chce vydať za bohatého, ale zlého Jana Zápotočného. Magda sľúbi Petrovi, že ho bude čakať, kým si postaví dom, kúpi pole . Znakom toho, že úlohu splnil, majú byť tri gaštanové kone, s ktorými si po ňu príde.
Peter vo svojej rodnej dedine tvrdo pracuje, postaví si dom, kúpi pole a 3 kone. Po dvoch rokoch sa vracia po Magdalénu. Zisťuje, že je už vydatá za Jana Zápotočného, ktorý ju znásilnil, aby tak urýchlil svadbu. Jano s ňou zle zaobchádza, Magdaléna sa musí starať o jeho nebezpečné kone, ktoré hryzú a kopú. Magdaléna trpí, je nešťastná. Jeden kôň ju tak kopne, že potratí.
Jano, keď vidí, že tulák Peter sa vracia, rozhodne sa vypáliť koňovi na bok slovo TULÁK. Trpiaci kôň nevydrží mučenie a Jana zabije kopytami. Magdaléna odchádza s Petrom.