Leonardo Da Vinci
"Narodil sa
príliš zavčasu, keď ostatní ešte spia, osamelý uprostred najbližších,
preorávajúci v predsvitnej hmle tajomné brázdy poznania svojich vzdialených
bratov."´Merežkovskij
Meno Leonardo Da Vinci je známe nielen milovníkom umenia, ale vďaka knihe Dana
Browna Da Vinciho kód už snáď každému. No Leonardo nebol len autorom záhadného
úsmevu Mony Lisy či členom tajných spikleneckých spolkov. Bola to významná
osobnosť umenia, vedy, techniky, fyziky, lekárstva a mnohých iných oblastí
života.
ŽIVOT
Leonardo sa narodil v dedinke Anchiano, blízko mesta Vinci v Taliansku. Bol
nemanželské dieťa. Jeho otec, Piero da Vinci, bol mladý právnik a jeho matka,
Caterina, bola pravdepodobne sedliacke dievča. Podľa niektorých chabo
položených dôkazov sa predpokladá , že bola otrokyňou zo Stredného Východu,
ktorú vlastnil Piero. Dobrý vzťah mal aj s manželkou jeho otca a v jeho
umeleckej tvorbe často využíval námet dieťaťa s dvoma ženami (Sv. Anna
samotretia). Keďže sa narodil pred zavedením modernej konvencie o menách v
Európe, jeho celé meno bolo "Leonardo di ser Piero da Vinci", ktoré
znamenalo "Leonardo, syn pána Piera z Vinci". Leonardo sám jednoducho
podpisoval svoje práce "Leonardo" alebo "Io, Leonardo"
("Ja, Leonardo"). Mnoho autorít preto spomína jeho práce ako "od
Leonarda", a nie "od da Vinciho". Meno svojho otca nepoužíval
pravdepodobne kvôli svojmu nelegitímnemu postaveniu. Leonardo vyrastal so
svojím otcom vo Florencii. 1466 sa stal učňom maliara Andreu del Verrocchio,
ktorého údajne predčil už na začiatku svojej kariéry. Neskôr sa stal nezávislým
maliarom vo Florencii.
V roku 1476 bol anonymne obžalovaný z homosexuálneho styku so 17-ročným
známym prostitútom, Jacopom Saltarellim, ktorý mu stál ako model. Spolu s
ďalšími troma mladými mužmi ho obvinili z homosexuálneho správania. Nakoniec
bol pre nedostatok svedkov oslobodený. V nasledujúcom období bol Leonardo a
ostatní pod prísnym dohľadom florentských "Nočných strážnikov" —
renesančnej obdoby mravnostnej polície. Tvrdenie, že Leonardo bol homosexuál,
sa všeobecne akceptuje. Najdlhší vzťah mal s krásnym delikventom Gianom
Giacomom Caprottim da Oreno, ktorého nazýval Salai (malý diabol) a ktorý
vstúpil do jeho služieb vo veku 10 rokov ako jeho sluha a asistent. Leonardo
podporoval Salaia dvadsaťpäť rokov a vo svojom testamente mu zanechal polovicu
svojich vinohradov.
Asi od roku 1482 do roku 1499 Leonardo pracoval pre Ludovica Sforzu, vojvodu
Milána, kde si založil aj vlastnú dielňu s učňami. Tu sa chystal vytvoriť svoju
najmonumentálnejšiu sochu "Gran Cavallo" (Veľký kôň) Pripravených 70
ton bronzu bolo však použitých na výrobu pušiek pri vojvodovom pokuse ochrániť
Miláno pred Francúzskom. Po dobrovoľnom vzdaní sa Milána a zvrhnutí Sforzu sa
aj so Salaiom a jeho priateľom Lucom Paciolim odišiel do Benátok a odtiaľ na
konci jari 1500 späť do Florencie. Vo Florencii vstúpil do služieb Cesara
Borgiu, syna pápeža Alexandra VI., zvaného "Vojvoda Valentino", ako
vojenský architekt a staviteľ. V roku 1506 sa vrátil do Milána, vtedy už v
rukách Maximiliana Sforzu, potom ako švajčiarski žoldnieri vyhnali Francúzov.
V roku 1507 sa Leonardo stretol s výnimočne krásnym 15-ročným aristokratom, grófom Francescom Melzim. Melzi sa stal jeho žiakom, životným druhom a dedičom.
V roku 1515 František I. znova obsadil Miláno, a Leonardo bol poverený vytvorením dekorácie (mechanického leva) pre mierové rozhovory v Bologni medzi francúzskym kráľom a pápežom Leom X., kde sa musel prvýkrát stretnúť s kráľom. V 1516, vstúpil do Františkových služieb a využíval panské sídlo Clos Lucé hneď vedľa kráľovskej rezidencie na kráľovskom zámku v Amboise , a dostával štedrú penziu. S kráľom sa stali blízkymi priateľmi.
Zomrel vo Francúzsku
v meste Cloux roku 1519 [6]. V súlade s jeho poslednou vôľou nasledovalo jeho
truhlu 60 žobrákov. Bol pochovaný v Kaplnke Saint-Hubert na zámku Amboise.
UMELECKÁ TVORBA
Jeho všestranný, hlavne maliarsky, talent sa u Leonarda prejavoval už od
malička.. Podľa ranej historky namaľoval na štít jedného z otcových nájomníkov
obraz hlavy Medúzy tak pôsobivo, že si ho otec ponechal.
Hovorí sa ,že nízkemu maliarskemu remeslu kvôli svojmu nízkemu pôvodu, ktorý mu bránil prístup k vyšším povolaniam. Jeho prvou zachovanou prácou je krehký anjel na Verrocchiovom obraze Krst Kristov a možno aj časť krajiny na tomto diele. Keď Verrocchio zbadal, že žiak zatienil svojho učiteľa, zaprisahal sa, že už nevezme štetec do rúk. Začiatok Leonardovej tvorby spadá do čias, keď sa v Taliansku rozvinula olejomaľba a naturalizmus v poňatí, ktorého najväčším predstaviteľom bol on sám - podľa jeho slov treba inšpiráciu hľadať v prírode a nekopírovať iných umelcov.
Jedným z jeho prvých datovaných diel je kresba Toskánska krajina (1474). Vrchol jeho umenia v tom čase predstavoval nedokončený obraz Klaňanie Troch kráľov. Majstrovským dielom počas jeho pobytu v Miláne je freska Posledná večera pre kláštor Santa Maria delle Grazie. Leonardo ju namaľoval na stenu refektára v rokoch 1495-1498 a uplatnil nové poňatie perspektívy, kde sa všetky línie miestnosti i stola zbiehajú v Kristovom čele, s pôsobivým zobrazením postáv Krista a jeho žiakov. Použil na to techniku postupného nanášania omietky, no toto dielo bolo znehodnotené už počas Leonardovho života. Hoci sa zachovalo veľké množstvo jeho kresieb (pozoruhodne prepracovaných), zostalo len málo jeho malieb. Najznámejšou je určite Fascinujúca Mona Lisa. Dodnes sa špekuluje, kto je táto záhadná usmievajúca sa žena. Niektorí dokonca tvrdia, že je to sám Da Vinci ,hermafrodit či dokonca vymyslená osoba . Za povšimnutie však stojí aj krajina v pozadí Mony Lisy, ktorá je na ľavej a pravej strane odlišná. Ďalšou zvláštnosťou je, že obraz by musel byť maľovaný na vrchole veľmi vysokej veže alebo budovy, aby sa dosiahol takýto uhol pohľadu. Na tomto obraze by sa dalo nájsť ešte mnoho pozoruhodností, ktoré ho odlišujú od ostatných jeho doby.
Jeho najznámejším sochárskym pokusom bola socha s názvom Veľký kôň, ktorá sa
však nikdy nevyhotovila. Veľa Leonardových zápiskov sa týka aj architektúry.
Mal mnoho odvážnych návrhov katedrál, dómov, viacprúdových točitých
schodísk,... No vrcholom jeho architektonických nápadov bolo „Ideálne mesto“
navrhnuté pre Ludovica Sforzu, no ani toto nebolo nikdy uskutočnené.
Veľa jeho poznatkov bolo však v budúcnosti využitých pri iných stavbách.
ANATÓMIA
Podieľal sa na pitvách a vytvoril množstvo veľmi podrobných anatomických
kresieb detailov srdca, svalov či ľudského embrya. Okolo roku 1490 vytvoril do
svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych
proporcií mužského tela, ktoré popísal vo svojej práci rímsky architekt Marcus
Vitruvius Pollio. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) je jedna z
Leonardových najznámejších a najpôsobivejších prác. Využil aj známy zlatý rez.
Podľa svojich poznatkov zostrojil aj prvého robota.
VEDA A TECHNIKA
Možno pôsobivejšie než jeho umelecká tvorba sú jeho vedecké a konštrukčné
štúdie zaznamenané v denníkoch, ktoré obsahujú asi 13 000 strán poznámok a
kresieb, a v ktorých sa prelína veda a umenie. Ale len máloktorý (skoro žiadny)
bol postavený a odskúšaný ešte počas jeho života. I keď jeho poznámky vravia,
že chcel svoje návrhy aj uverejniť, no zomrel predtým, než stihol vykonať tento
dôležitý triumf. Po jeho smrti boli jeho notesy ukryté, roztrúsené alebo stratené
a jeho skvelé myšlienky zabudnuté a nemali žiaden vplyv na vývoj techniky do
19. storočia. Až v januári 2005 bádatelia objavili tajné laboratórium, ktoré
Leonardo používal na štúdium lietania a pri iných priekopníckych vedeckých
prácach nachádzajúce sa v bývalých zapečatených kláštorných izbách hneď vedľa
Baziliky Najsvätejšej panny (Santissima Annunziata) priamo v srdci Florencie.
Predbehol stovky vynálezcov, ktorí až oveľa neskôr prišli s rovnakými nápadmi a zrealizovali ich. Súvekí vedci ho však pre neznalosť latinčiny ignorovali. Leonardo bol celý život fascinovaný lietaním. Vytvoril podrobné štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov, vrátane helikoptéry poháňanej štyrmi ľuďmi (ktorá by nefungovala, lebo by začala celá rotovať) a ľahkého rogala (ktoré by mohlo letieť). Vo svojich poznámkach sa tiež zaoberal myšlienkou padáka, ktorý však rozpracoval len teoreticky. Oproti tomu prvý vrtuľník, ktorý bol schopný previezť osobu bol nakreslený a zostrojený v 1907 a prvý oficiálny úspešný zoskok padákom bol zaznamenaný vo Francúzsku v roku 1783.
Napriek tomu, že vojna sa mu protivila, v záujme vedy a jeho mecenášov navrhol aj monoho bojových strojov. Medzi najznámejšie patria obrovské kuše či predchodca dnešného tanku. V jeho predstavách bol poháňaný ľuďmi šľapajúcimi do pedálov. (Prvý krát boli tanky používané až v I.sv.vojne od roku 1917 v bitke pri francúzskom Cambrai). Okrem týchto vynálezov „predpovedal“ aj vznik robotov, ponorky, potápačského skafandra (Súčasný potápačský výstroj vynašli Jacques-Yves Cousteau a Emile Gagnon až v roku 1943), prístroja na meranie vlhkosti vzduchu a mnohých, dnes už pre nás úplne samozrejmých prístrojov a zariadení. Aj keď väčšina z Leonardových vynálezov nebola realizovaná, mnohé z nich boli technologicky uskutočniteľné.
Lukáš Čepec 2.BE
2008/2009