Ján Chalupka : Kocúrkovo

-          satirická komédia, fraška v 3 dejstvách

-          v Kocúrkove zasadá zbor, aby zvolil nového učiteľa, zvolia neznámeho Slobodu. Všetky Kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj, si robia zálusk na nového učiteľa. Študenti spolu s učiteľom Slobodom sa vracajú domov, prepadnú ich zbojníci. Autor tu oživuje jánošíkovskú tematiku. Sloboda prichádza do Kocúrkova, hlási sa u pána z Chudobíc, ktorého dom sa dá ľahko nájsť podľa kopy hnoja a okien bez skiel. Pán z Chudobíc je polovzdelanec s medzerami vo vzdelaní, napriek tomu je školský inšpektor, je povýšenecký, svoju vzdelanosť demonštruje používaním latinských a maďarských slov, ktorým nerozumie. Je Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov a ich reč. Pán z Chudobíc hovorí: „My z opravdivého kmeňa maďarského pochádzame.“  Sloboda si zoberie za ženu krásnu Ľudmilu, dcéru svojho predchodcu. Čižmársky majster Tesnošil je odrodilec, pomaďarčil sa, jeho žena je malomestská  intrigánka. Tesnošilovci sa naďalej obracajú tam, skadiaľ vietor fúka, len aby v hanbe nezostali.                         

      ( Žijú v Uhorsku, musia sa pomaďarčiť). Učiteľ Sloboda je vzdelaný, je to 1. literárna              

      postava, ktorá hrdo manifestuje svoj pôvod.

-          je tu satirický pohľad na malomestské prostredie

-          postavy sú spoločensky rozvrstvené: zeman, inteligencia, remeselník, študenti

-          kritika odnárodňovania, obmedzenosti a zaostalosti

-          postavy charakterizuje menom: Tesnošil, Belorítka, Zamotal, pán z Chudobíc, Sloboda

-          komédia sa končí šťastne

 

Samuel Beckett: Čakanie na Godota

-          dráma patrí do obdobia svetovej literatúry po r. 1945

-          autor patrí medzi predstaviteľov absurdnej drámy

-          je to írsky prozaik píšuci po francúzsky, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru

-          zúčastnil sa 2. sv. vojny

-          dielo je tragická groteska, má dve dejstvá

-          hlavný motív hry je čakanie

-          hra nemá dejovú líniu, odohráva sa v neurčitom čase a na neurčitom  mieste

-          dvaja tuláci sa stretajú a čakajú na Godota, ktorý by mal zmeniť ich život, nikto však nevie, kto je Godot ( Boh? Nádej?) Tuláci sa volajú Vladimír ( slovanské meno) a Estragon ( francúzske meno), ďalej tu vystupuje slepý pán Pozza ( talianske meno) a jeho nemý sluha Lucky ( anglické meno). Týmito menami chce autor pocity svojich postáv zovšeobecniť na všetkých ľudí.

-          celé divadelné predstavenie vypĺňajú obaja hlavný hrdinovia nezmyselnými rozhovormi, na konci dejstva akýsi chlapec oznámi, že Godot nepríde, ale že zajtra určite príde.  Druhé dejstvo sa odohráva na druhý deň v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Opäť čakajú a Godot opäť nepríde. (Chlapec im to znova príde oznámiť). Prichádza nový deň, ale nič sa nevyrieši.

-          hra zobrazuje pocit absurdity ľudskej existencie – bez cieľa, bez nádeje, bez pohybu vpred. Postavy sa pohybujú v kruhu, robia tie isté úkony, prezúvajú sa, prevracajú vrecká

-          jazyk postáv je chaotický, opakujú banálne vety

-          Téma : bludný kruh života ľudí (po vojne), hrôza z nepoznaného sveta, pasivita ľudí, ktorí nie sú aktívni vôbec v ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie

Absurdná dráma

                Vznikla v 20. storočí vo Francúzsku a rozšírila sa do okolitých krajín. Autori odmietali všetky tradičné formy divadla, chýbal tu súvislý dej, zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv, rozuzlenie. Absurdná dráma predstavuje človeka v nezmyslených a bezvýchodiskových situáciách, postavy nežijú plnohodnotným životom, robia veci, ktoré nič neznamenajú a k ničomu neslúžia. Nie sú schopné dorozumieť sa s ostatnými. Jazyk je plný nezmyslov a fráz. Dej hry sa nestupňuje, stále sa točí a vracia, dôraz je na nezmyselnom dialógu. Opakujú sa celé scény i samotné repliky. Je tu bezperspektívnosť, bezvýchodiskovosť.