Prozodické vlastnosti reči – intonácia.
Najmenšou jednotkou reči je hláska. Hlásky sa nazývajú segmenty a súvisia s artikuláciou.
Väčšie jednotky sú suprasegmenty: slabiky, slová , vety.
Na týchto väčších jednotkách sa už prejavuje intonácia. Intonácia vzniká modulovaním ( zmenami) hlasu. Najmenšia intonačná jednotka je slabika. Intonácia sa neprejavuje na hláskach.
Modulácia hlasu môže byť trojaká:
- Tónová modulácia hlasu ( výška tónu hlasu)
MELÓDIA– striedanie výšky hlasu
Vety môžu končiť klesavou melódiou: oznamovacie vety: Film sa mi páčil.
opytovacie dopĺňacie vety: Kto ho režíroval?
Vety môžu končiť stúpavou melódiou: nachádza sa v zisťovacích otázkach s odpoveďou áno, nie: Prišiel už otec?
Vety môžu mať stúpavo klesavú melódiu, ak je veta zložená a v prvej časti je veta neukončená: Chcela som ísť do kina, ale musela som sa učiť.
- Silová modulácia hlasu
PRÍZVUK – akcent, zvýrazníme intenzitu jednej slabiky v slove
Prízvuk vzniká tak, že hovoriaci silou hlasu zdôrazňuje určitú slabiku v slove.
V slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova v jedno až trojslabičných slovách.
V štvorslabičnom slove je prízvuk na 1. a 3. slabike
V päťslabičnom slove je prízvuk na 1 a 4 slabike.
V šesťslabičnom slove je prízvuk na 1,3,5 slabike
DôRAZ . – vetný prízvuk – je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova vo vete – jadro výpovede. Dnes pôjdem určite spať skôr.
- Časová modulácia hlasu
TEMPO REČI
- je to množstvo slabík, slov za určitú časovú jednotku, závisí to od temperamentu človeka, od príležitosti pri ktorej hovorí
- slávnostné, oficiálne smútočné prejavy majú pomalšie tempo ( 100 slov/min)
- rozprávanie príbehu, vtipu, čítanie rozhlasových správ majú rýchlejšie tempo (120 slov/min)
- ženy spravidla hovoria rýchlejšie ako muži
RYTMUS
- vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove
- Básnik pri tvorbe verša používa vždy určitý rytmus – pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík
- táto rytmická schéma verša sa nazýva metrum, jednotka metra je stopa.
PAUZA
- je to prerušenie rečového prúdu na určitý čas. Prestávkami členíme reč na kratšie alebo dlhšie vetné úseky – frázovanie, pričom dbáme, aby sme nedelili časti textu, ktoré významovo súvisia.
- Prestávka môže byť fyziologická – tam, kde sa nadýchneme a významovú – ohraničuje vo výpovedi logické úseky ( čiarky).