Eufónia – je ľubozvučnosť, veršová hudobnosť, melodickosť a rytmickosť literárneho textu.
Eufónia sa zakladá na opakovaní hlások, prípadne slabík alebo skupiny hlások, na zámernom rozložení samohlások a spoluhlások. Duní Dunaj a luna za lunou sa valí
Bás. Zb. Dunaj a Seina porovnáva tu domovinu s cudzinou, cudzina na autora pôsobí nepriateľsky a nepríjemne. V básni stavia do opozície domov – cudzinu, dedinu, mesto
- Istotu a silu nachádza v domovine, dedinský spôsob života mu pripadá čistý, mesto nainfikovalo človeka zlom a skazou
Práca s ukážkou č. 1 Zo zbierky Dunaj a Seina je tu báseň
Taedium urbis – Hnus z mesta
- nájdite znaky symbolizmu:
- symboly: Dunaj symbolizuje domov, Slovensko, Hodrušu Hámre, kde sa narodil
- Seina symbolizuje – cudzinu, Paríž, Francúzsko
- Vlci – symbol zlých ľudí
- Senzualizmus, zmyslové vnímanie: farby: Zelená, zlatisté, modrý
- Zvuky: hukot
- Hmat – mäkké sonáty
- Kontrast – dedina, mesto, domov – cudzina,
- Eufónia, zvukomalebnosť verša: Ó hory zelené ó dobrý rodný údol
- Ľudia sú ako vosk – bez citu, mimiky, empatie, vosková figúra
Báseň Taedium orbis – hnus z mesta
- Dunaj symbolizuje domov, Hodrušu Hámre, Seina , Paríž symbolizuje cudzinu,
- Lukáč napísal túto báseň v Paríži, kde študoval
- Ide tu o protiklady rodnej dediny a mesta, rodného kraja a cudziny
- Mesto je symbolom nepokoja, nerestí a pôsobí nepriateľsky
- Lukáč neprijal mestskú morálku, aj keď sa po štúdiách usadil v Bratislave
- Domov mu bol bližší, aj keď chudobnejší
- Mesto naň pôsobí negatívne, ako zhluk všetkého zla, dáva do protikladu zlatisté strechy domov v meste a domov ukrytý medzi bralami
- Mesto má bohatstvo, slávu, ale človek sa cíti byť izolovaný, ubíja ho hluk, myšlienky sú tu chromé, ľudia draví ako vlci
- Na dedine stačí malý domček, sú tu úprimní a dobrí ľudia, ktorí ťa dokážu pochopiť, ľudia tu majú k sebe bližšie
- Forma básne sonet
Bás. Zb. O láske neláskavej
- využíva tu oxymoron – spojenie dvoch slov, ktoré sa navzájom vylučujú: láska neláskavá, mrazivá horúčka, nemý kričí, Víťazný pád, chudobný boháč, veľavravné ticho
- hl. témou je láska, ktorá môže spôsobiť bolesť
- básne varujú, aby človek láske nikdy nepodliehal absolútne
- lyrický hrdina pochybuje o láske, bojí sa sklamania a zovšednenia lásky
Práca s ukážkou č. 2 báseň Paradoxon zo zbierky O láske neláskavej
- o čom hovorí táto báseň? Láska zovšednie, keď sme si už istí,
- Čo žiada od partnerky? Chlad, ľahostajnosť
spracoval tu intímne motívy, autor v básni radí, aby sme v láske držali určité tajnosti, láska sa nemá dávať hneď najavo, len tak sa upevňuje vzťah
„ Buď ku mne trochu ľahostajná a trochu chladná“
- celá báseň je založená na princípe protikladu, básnik má strach z lásky, bojí sa, že by lásku mohol stratiť, od partnerky žiada chlad a ľahostajnosť
ďalšie bás. Zbierky: Elixír
Moloch
Bábel
JÁN SMREK
- vlastným menom Ján Čietek
- predstaviteľ vitalizmu v slovenskej medzivojnovej poézii
- 1. bás. Zb. ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI
- Táto bás. zb. sa ešte nesie v duchu symbolizmu, ale je tu už báseň DNES MILUJEM SVOJ DEŇ, kde je už náznak vitalizmu
- Autor dáva väčší dôraz na súčasnosť než na minulosť
- 2. bás. Zbierka CVÁLAJÚCE DNI – vitalistická zbierka
- Znaky vitalizmu: vitalizmus vychádzal z čara okamihu, chvíľkových vnemov, pocitov,
- Dominujú tu optimistické nálady, dobrodružstvo, túžba po ďalekých cestách
- Objavovanie cudzích krajov
- Téma: ženy, láska, krása,
- Poézia je melodická, rytmická
- Vita – život
- Oslava mieru, mladosti, krásy, lásky, priateľstva,
- radosť zo života,
- Autor sa snaží zachytiť moment, chvíľku zo života
- Sentualizmus – zmyslové vnímanie všetkými zmyslami