Román
- je žáner veľkej epiky
- je najznámejší a najrozšírenejší žáner súčasnej prózy
- zobrazuje široký okruh života, v dlhšom časovom rozpätí, má veľký rozsah
- je tu zložitý dej, množstvo udalostí, vystupuje tu množstvo postáv – hlavné, vedľajšie
- medzi postavami je konflikt, ktorý môže byť trojaký:
1. konflikt postavy s inou postavou – medziľudský
2. konflikt postavy so spoločnosťou - spoločenský
3. konflikt postavy samej so sebou – individuálny
Rozsah románu nie je presne určený 60 000 – 200 000 slov
Dej sa odohráva v čase a priestore - časopriestor
ČAS – v epike sa rozlišuje čas rozprávania a čas, ktorý je predmetom rozprávania. V lyrike je čas druhoradý. Je rozdiel medzi časom rozprávania a časom, o ktorom sa rozpráva. Obyčajne je čas rozprávania kratší ako čas príbehu. Niekedy to ale môže byť naopak: dlhé opisovanie udalostí v texte, ktoré v skutočnosti trvali len krátko.
V epike prevláda minulý čas, v dráme prítomný čas. V lyrike je čas všeobecný, nadčasový, lebo sa môže vzťahovať aj na minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Pásmo rozprávača v epickom diele je v minulom čase, pásmo postáv ( monológy a dialógy) sú v prítomnom čase.
PRIESTOR: prostredie: je miesto, kde sa dej odohráva
- domáce prostredie
- dedinské
- mestské, malomestské, veľkomestské
- učiteľské
- robotnícke
- vojenské
- žiacke
- cudzina – exotické prostredie cudzie prostredie
- pohraničie
- prostredie hôr ( lyrizovaná próza)
Kompozičný postup môže byť:
- chronologický – nasleduje v časovom slede
- retrospektívny – najskôr vieme koniec deja a potom sa vracia autor k tomu, ako sa to stalo
Veľmi dôležitý je rozprávač
- autorský, vševediaci, v 3. os, „er forma“
- priamy, 1. os, „ich forma“
- oko kamery, rozprávač opisuje len to, čo môže vidieť voľným okom
Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, ktorá sleduje hlavné postavy, vedľajšia dejová línia sleduje vedľajšie postavy.
Vzťahy medzi postavami sa vyostrujú – to sa zobrazuje ako konflikt
Vonkajšia kompozícia románu:
- kapitola
- diel
Vnútorná kompozícia:
- expozícia, úvod
- zápletka
- vyvrcholenie
- obrat v deji
- rozuzlenie
Spojením viacerých románov do celku vznikajú dilógie, trilógie a románové cykly ( Ľudská komédia, H. de Balzac)
Rozsiahle románové zobrazenie významnej etapy vo vývine spoločnosti sa nazýva epopeja ( L. N. Tolstoj: Vojna a mier)
ROZDELENIE ROMÁNOV
- podľa deja:
a) reálne možný – realistické, naturalistické romány
b) nereálny dej – fantastické, dobrodružné, utopické, romantické
- podľa času:
a) historické ( Chrám Matky Božej v Paríži)
b) súčasné
c) utopické – budúcnosť
- podľa literárnych období:
a) romantické
b) realistické
c) renesančné
d) moderné
e) postmoderné
f) socialistické
g) stredoveké rytierske
- podľa témy:
a) rodinný
b) sociálny
c) dedinský
d) spoločenský
e) ľúbostný
f) detektívny
g) vojnový
h) dievčenský
- podľa formy:
a) denníková forma: Goethe: Utrpenie mladého Werthera
b) román vytvorený z listov: Stocker: Dracula,
c) forma dialógu
d) cestopis
- podľa spôsobu spracovania témy
a) humoristický
b) satirický
c) didaktický – výchovný
Prvý slovenský román bol : Jozef Ignác Bajza: René mládenca príhody a skúsenosti