K prvým svetovým románom sa radí román Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha od Cervantesa.

-          je to paródia na rytierske romány

-          román bol napísaný v obd. humanizmu a renesancie

-          španielsky román

-          autorovým zámerom bolo zosmiešniť populárne rytierske romány, paródia na rytierske romány

-          Hrdina románu sa zblázni, pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu. Chce napodobniť rytierov a chce sa vydať do sveta konať rytierske skutky. Putuje na nevládnom koňovi Rocinante so sluhom Sanchom Panzom – je to jednoduchý ale prefíkaný sedliak, cestuje na oslovi. Rytier chce pomáhať biednym a naprávať krivdy. Nechápe svet okolo seba. Don Quijote bojuje za svoju lásku princeznú Dulcineu, v skutočnosti slúžku .  Pustí sa do boja s veternými mlynmi, ktoré považuje za obrov, so stádom oviec, o ktorých si myslí, že je to nepriateľské vojsko, o mníchoch si myslel, že sú to čarodejníci. Nakoniec sa Don Quijote vracia domov, ochorie a pred smrťou sa mu vráti zdravý rozum. 

 

 

Victor Hugo,

Jeho najznámejšie dielo je román Chrám Matky Božej v Paríži.

-          historický román, dej sa odohráva v prostredí Paríža a kostola Notre – Dame.

-          Je to rozsiahly román s mnohými odbočeniami, zaľudnený množstvom postáv zo všetkých vrstiev od žobrákov až po dvor kráľa.

-          Sú tu mnohé opisné kapitoly – opisy kostola

 

Quasimodo sa narodí cigáňom, ale je celý znetvorený, škaredý, ani sa na človeka nepodobá. Má len jedno oko, krivé zuby, jeden zub mu vytŕča z úst ako sloní kel, má krivú chrbticu, obrovský hrb, ryšavé vlasy, nohy pokrútené, ruky obludné. Vyzerá akoby bol rozbitý a zle pozliepaný obor. Ženy ho našli malého  pohodeného v kostole v nedeľu zasvätenú Quasimodovi, dali mu meno Quasimodo. Zľutuje sa nad ním kňaz Frolo. Vychová ho, naučí čítať a písať. V 14 tich rokoch stratí sluch od silného zvuku zvonov.

V Paríži sa oslavuje sviatok bláznov. Volia kráľa bláznov – stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšiu grimasu. Víťazom sa stáva Quasimodo. Jeho úškľabok však nie je robený, ale je to jeho skutočná tvár. Objaví sa tu aj krásna cigánka Esmeralda s cvičenou kozičkou. Zapáči sa kňazovi Frolovi a spolu s Quasimodom sa ju pokúsia uniesť. V únose mu zabráni krásny kapitán lukostrelcov Phoebus ( Fíbo). Chytia len Quasimoda, za to je mučený, bičujú ho. Je vystavený v klietke na pranieri, všetci ľudia mu ubližujú, jedine Esmeralda mu podá vodu.

Esmeralda má schôdzku s Phoebom v izbičke v pochybnej krčme. Frolo žirli, pokúdi sa zabiť Phoeba, bodne ho dýkou. Obvinia Esmeraldu. Spod šibenice ju unesie Quasimodo a skrýva ju v kostole. Frolo ju vyláka von a keď ho ona odmietne, vydá ju vojakom. Vo väzení sa ocitne so ženou Chudôbkou, spoznáva v nej svoju matku, ktorej uniesli 6 mesačné dieťa cigáni. Spoznajú sa podľa topánočky.

Esmeraldu obesia. Na popravu sa pozerajú Quasimodo a Frolo z veže. Fraolo sa začne sniať diabolským smiechom a Quasimodo ho zhodí z veže. Po poprave Quasimodo odnesie telo Esmeraldy do hrobky v kostole a po dvoch rokoch tam nájdu dve kostry, jedna je Esmeraldina a druhá s pokrivenou chrbticou. Quasimodo zomrel dobrovoľne s Esmeraldou.

-          Tento román je z obdobia romantizmu:

-          romantické prostredie – kostol s vežičkami, zvonica, tajná alchymistická dielňa, Paríž v 15. stor.

-          kontrast – postavy sú kontrastné  jedna voči drujeh– krásna Esmeralda – škaredý Qusimodo - ale aj kontrastné samy voči sebe: Quasimodo – navonok škaredý, znetvorený, vnútorne šľachetný, dobrý, schopný vykonať veľké činy

-          je to rozsiahly román s veľkou dejovou líniou, s mnohými zvratmi a odbočeniami, zaľudnený okrem hlavných postáv aj parížskym obyvateľstvom rôznych spoločenských úrovní – od žobrákov až po kabinet kráľa Ľudovíta XI.

-          dejová línia je prerušovaná opisnými kapitolami: opis paláca, kostola, námestia, dobového obyvateľstva: žobráci, pisári, lukostrelci, kráľ

-          je tu vševediaci rozprávač