ZLOČIN A TREST
- sociálno - psychologický román o ľudskom svedomí
- román je príbehom chudobného petrohradského študenta Raskoľnikova, ktorý musí pre nedostatok peňazí prerušiť štúdium. Chladnokrvne zavraždí starú úžerníčku a jej sestru, ktorá sa stáva náhodným svedkom vraždy. Hoci ho neodhalili, nemohol sa zbaviť pocitu viny, strachu a neistoty. Je prenasledovaný vidinami a štvaný strachom. Policajný inšpektor je presvedčený o jeho vine, ale nemôže mu ju dokázať. Zoznámil sa s prostitútkou Soňou Marmeladovou, tá ho presvedčí, aby sa priznal a prijal trest. Po zložitom vnútornom boji sa prizná. Je odsúdený na 8 rokov nútených prác na Sibíri, kde ho sprevádza Soňa. Trest a priznanie znamenajú pre neho vykúpenie.
- román z obd. ruského realizmu
- vševediaci rozprávač
sociálno – psychologický román JOZEF MAK
o usiluje sa preniknúť do vnútra človeka
o prevláda sociálna tematika, obyčajní ľudia, ktorí sú vytlačení na okraj spoločnosti, sú mravne nadradení nad ľuďmi, ktorí majú bohatstvo, moc, postavenie
o pohľad do vnútra človeka je dôležitejší ako zachytenie skutočnosti vonkajšieho sveta
o dedinské prostredie
o nebúri sa osudu
o Jozef Mak je pasívny voči svojmu trpkému osudu
o Jeho údelom je trpieť
o Človek – milión – je ako zrnko maku, ako milióny iných
Jozef Mak sa narodí ako nemanželský syn matke vdove.
Jeho starší syn Jano ho nenávidí, lebo matka musí chodiť za robotou a on, 6 ročný, sa musí oňho starať, nosí ho v plachtičke na chrbte. Preto Jozef Mak čo najmenej jedol, snažil sa doma pomáhať, kosil, aj keď ešte na kosisko nedočiahol a nakoniec odišiel do vrchov k stádam, lebo chalupa patrila podľa práva staršiemu Janovi. Našiel si dievča Marušu. Zhorel im rodičovský dom a Jozef horko ťažko brvná navláčil a postavil si novú chalupu – s jednou izbou, ale bola na Janovom pozemku. Tešil sa, z bielych voňavých múrov. Jozef musel ísť na 6 rokov na vojnu.
Jozef Mak sa vrátil z vojny a v jeho dome býval brat Jano a za ženu mal Marušu.
Jano mu dovoli bývať v jeho dome. Jozef si zobral za ženu Julu – mrzáčku.
Julu si zobral za ženu preto, lebo ju všetci odcudzovali. Začal ju mať rád až po pôrode. Na druhý deň však umrela.
Jozefa Maka čaká v živote len utrpenie:
„Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
- sociálno – psychologický román z obd. slov. medziv. lit. ovplyvnený expresionizmom – autor zobrazuje obraz sveta neskreslene, čo môže dosiahnuť jedine tak, že ho ukáže zvnútra duše človeka – podáva precítený, postavou zažitý svet
- nie je podstatné, že je bieda, hospodárska kríza, ale to, ako to postava pociťuje
- je tu osudovosť – Jozef Mak má určený ťažký osud, lebo on sa narodil ako nemanželský syn vdove a krstná matka nedodržala všetky zvyky, ktoré boli pri krste – nedala peceň chleba pod stôl, aby dieťa malo v živote šťastie
- rozprávač je vševediaci, radí postavám, čo majú robiť, hovorí za ne, prihovára sa hlavnej postave a oslovuje ju celým menom: Jozef Mak
- je tu kontrast postáv: Jozef – Jano
- pekná Maruša – škaredá Jula
- vosková Panna Mária má dopraskanú tvár – symbolizuje celý jeho život
- Mak – milión – meno symbolizuje jednoduchého slovenského človeka, znáša všetko, čo mu osud prinesie, vzdoruje iba mlčky
Ot. č. 18. Charakterizujte rozprávací slohový postup. Nájdite jeho znaky v ľubovoľnej ukážke.
Charakteristika: Rozprávací sloh. postup je najstarší zo všetkých sloh. postupov, je najrozvinutejší. Používal sa už v ústne podávaných príbehoch, v starovekej literatúre – v mýtoch a eposoch.
Znaky:
- je tu dejová línia, ktorá sa odohráva v čase a v priestore
- čas: chronologický, retrospektívny, reťazový ( každý nový príbeh nadväzuje na predchádzajúci, pričom sú príbehy navzájom pospájané postavou hlavného hrdinu), in medias res – rozprávanie vhupne priamo do deja bez úvodu.
- priestor: konštantný, kontrastný, migrujúci, pulzujúci, konvergentný
- jednotlivé komponenty nemôžeme ľubovoľne zamieňať ako napr. v opise alebo v informač. sloh. postupe, musí tu byť sled udalostí, napr. osoba nemôže zomrieť skôr ako sa narodí
- je tu pásmo rozprávača a pásmo postáv
- rozprávač môže byť: autorský – vševediaci, personálny, priamy, oko kamery
- v pásme postáv je:
- - replika – prehovor jednej postavy v dialógu, replika sa zapisuje priamou rečou
- - monológ – súvislý, neprerušovaný prejav jednej postavy, častý v dramatickej tvorbe
- - dialóg – prehovor najmenej dvoch postáv, ktorých repliky sa striedajú
- - vnútorný monológ – myslený, nahlas nevypovedaný prehovor postavy, v ktorom prejavuje svoje city, názory, plány
- dej v rozprávaní postupuje takto:
- 1. úvod – expozícia – opis prostredia, údaje o čase, zoznámenie sa s postavami
- 2. kolízia – zápletka
- 3. kríza – vyvrcholenie deja
- 4. obrat v deji, práve vo chvíli, ker sa zdá, že všetka sa vyrieši, peripetia
- 5. rozuzlenie, katastrofa, záver
- niekedy rozprávanie nemá úvod, ale začína sa uprostred deja: „ in medias res – uprostred veci“: „Tak ho tu teda máme!“
Útvary rozprávacieho slohového postupu:
Základný útvar je rozprávanie – jednoduché – vyskytuje sa v bežnej komunikácii, v rodinnom, školskom prostredí, študent rozpráva príbeh.
Umelecké rozprávanie – je tu pásmo postáv a pásmo rozprávača
Reprodukcia – prerozprávanie knihy, filmu, divadelnej hry,
Malé útvary rozprávacieho sloh. postupu:
epigram – krátka satirická báseň s nečakaným záverom
aforizmus – výpoveď, ktorá niekoľkými slovami vtipne vyjadruje životnú pravdu.
vtip – je postavený na nečakanom zvrate, je to príbeh založený na humore, ukončený je vždy pointou
anekdota – vtip o známej osobnosti
Pointa je prekvapivé, nečakané, vtipné, paradoxné vyvrcholenie deja.
Ukážka: Chrám Matky.... je napísaná rozprávacím slohovým postupom, znaky rozpr. sloh. postupu v ukážke:
je tu dej, čas chronologický, je tu pásmo postáv a pásmo rozprávača, rozprávač je vševediaci, v pásme postáv sú monológy, dialógy, je tu zápletka, priama reč, všetky druhy viet: oznamovacie, zvolacie, opytovacie, rozkazovacie, jednočlenné ( Piť) aj dvojčlenné, jednoduché aj zložené.