Na začiatku 20 stor. sa menili politické systémy, zanikali celé ríše – Uhorsko, iné štáty zase vznikali: 1918 Československo, Juhoslávia, Rakúsko, Maďarsko. Bola tu však hrozba nového vojnového konfliktu a z toho pramenila životná neistota, vytriezvenie z ilúzií a toto všetko nachádzalo odozvu aj v literatúre.

 

Spisovatelia zobrazujúci vojnovú tematiku sa kládli za cieľ opísať vojnové hrôzy a varovať pred nimi. Od začiatku 20. stor. zasahovala do rozvoja literatúry americká literatúra. jej predstavitelia patrili k tzv. „stratenejgenerácii.“

 

Stratená generácia – je označenie skupiny amerických spisovateľov, ktorí začali tvoriť v 20 – tych rokoch 20 stor.. boli ovplyvnení zážitkami z 1. sv. vojny, neschopní zaradiť sa po vojne do života.

 

Základnou témou ich diel je sklamanie a skepsa. Hrdinami ich próz sú jednotlivci stratený v labyrinte sveta, sú to rozporuplní, silne citovo založení ľudia, ktorí nikde nenachádzajú zakotvenie.

 

ERNEST HEMINGWAY

-          americký spisovateľ

-          dostal Nobelovu cenu za novelu Starec a more

-          v r. 1918 pôsobil na talianskom fronte ako dobrovoľný pracovník Červeného kríža

-          na fronte bol ťažko ranený, čo malo veľkú publicitu, lebo bol prvým Američanom zraneným na Talianskom fronte

-          napísal román ZBOHOM ZBRANIAM

-          príbeh mileneckej dvojice – amerického poručíka Frederika Henriho a ošetrovateľky Catherine. Henri je ranený a Catherine ho ošetruje v nemocnici, kde ho operovali

-          ich láska chce prekonať vojnu a tak Henry utečie z vojny, dezertuje, utečie s tehotnou Catherine do Švajčiarska. Tu Catherine porodí mŕtve dieťa a sama pri pôrode umiera. Jej smrť nie je priamym dôsledkom vojny, ale je rovnako nezmyselná ako umieranie na fronte.

„Život je krutý, aj keď dáva zbohom zbraniam, šťastia sa nedočkáš.“

-          román má autobiografické črty  KOMU ZVONIA DO HROBU

 

ROMAIN ROLLAND

-          francúzsky spisovateľ

-          dostal Nobelovu cenu za literárnu a publicistickú činnosť

-          sám autor sa nezúčastnil 1. sv. vojny, nesúhlasí s vojnou a zabíjaním

PETER A LUCIA – psychologická novela

-          stavia do kontrastu lásku dvoch mladých ľudí a vojnu

-          Peter a Lucia sa stretnú v metre počas bombardovania.

-          Peter má 18 rokov a o pol roka má narukovať. Luciina matka pracuje v továrni na výrobu zbraní.

-          Peter a Lucia sa dohodnú, že na Veľký piatok pred veľkou nocou pôjduc do chrámu počúvať hudbu

-          tu na nich počas bombardovania spadne pilier a zabije ich

-          ich láska sa končí tragicky pod troskami chrámu pri bombardovaní Paríža

 

ERICH MARIA REMARQUE

-          nemecký spisovateľ

-          odporca vojny

-          patril ku generácii, ktorú rovno zo školských lavíc poslali do zákopov 1. sv. vojny

-          peklo, ktoré tam zažili, ich neuveriteľne zbližuje, ale zároveň oddeľuje od ostatných ľudí, ktorí nemajú ani predstavu, čo mohli zažiť, čo vlastne človek unesie a nezblázni sa, alebo si nestrelí guľku do hlavy

-          snažia sa zapojiť do každodenného života a v tom je ich hlavný problém: Vedia ako sa zomiera, nevedia však ako sa žije.

NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO

-          autor tu opisuje osudy nemeckých vojakov na západnom fronte

-          hl. postava a rozprávač je Paul Baumer 19 ročný

-          pod vplyvom triedneho profesora sa spoločne so svojimi spolužiakmi prihlási na front

-          Paul tu opisuje drastické podmienky pri budovaní zákopov, nemajú čo jesť, nemôžu sa vyspať

-          jedinou istotou uprostred vojnového šialenstva je kamarátstvo

-          kamaráti zo školy postupne umierajú, zo siedmich ostane nažive len Paul

-          V závere románu zomiera aj on. V ten deň správa z frontu znie: „ Na západe nič nové.“

JAROSLAV HAŠEK OSUDY DOBRÉHO VOJAKA ŠVEJKA