Charakteristika je útvar opisného slohového postupu. Je výstižný opis nielen typických vonkajších znakov, ale aj vlastností osoby, vecí alebo javu.
Charakteristika rovnako ako opis môže byť:
1. objektívna – je to len vymenovanie vlastností, napr. charakteristika hľadaného páchateľa trestného činu, charakteristika v odbornom článku, charakteristika v administratívnom štýle
2. subjektívna – vlastnosti nielen vymenujeme ale aj hodnotíme, napr. postavy v umeleckej literatúra, v osobnom posudku
1. Priama charakteristika – o priamej charakteristike hovoríme, keď nás v lit. diele s charakterom postavy oboznamuje sám autor, iná lit. postava, prípadne sa postava charakterizuje sama. Je to vymenovanie vlastností osoby, ktoré pomenúvame pomocou abstraktných pods. a príd. mien: usilovnosť, zodpovedný...
2. Nepriama charakteristika – ak vlastnosti postavy vyplývajú z jej konania, čo dobré alebo zlé urobila, ako sa správa ( pomohla niekomu, zbila niekoho...), teda konanie a správanie osoby naznačuje jej charakter
1. Vonkajšia charakteristika
–:opis postavy, tváre, spôsobov
človeka, chôdze, oblečenia
2- vnútorná charakteristika -
opis morálnych a povahových vlastností, duševných vlastností
CHARAKTERISTIKA OSOBY:
- typické znaky výzoru : obľúbený účes, oblečenie, obľúbená farba, akú ma postavu, chôdzu,
- temperament – sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatik
- aký má vzťah k sebe
- vzťah k ostatným ľuďom – introvert, extrovert
- záujmy, schopnosti, názory, povahové vlastnosti, obľúbená hudba, koníčky, čo robí vo voľnom čase
- vzťah k práci, čo študuje, o čo sa zaujíma, jeho plány do budúcna
- rodinné zázemie
- ďalšie vlastnosti: zodpovednosť, odvaha, optimizmus, pesimizmus, bezohľadnosť, zásadovosť, pokrytectvo, dôverčivosť, ambicióznosť, vie to najlepšie, nepotrebuje nikoho, je otvorený, vie povedať pravdu komukoľvek, je nadaný, obľúbený, nie je pokrytecký, je prísny k sebe, má pevnú vôľu, mnoho číta, je rozvážny, bezprostredný, nikdy nezávidí, vie si vždy poradiť, má dobré vystupovanie, v spoločnosti je chladnokrvný, je plný životného optimizmu.
- porovnanie vonkajších a duševných vlastností, napr. v rozprávke je priama paralela medzi výzorom a povahou – súlad – princezná je vždy dobrá a pekná, bosorka je škaredá a zlá
- nesúlad medzi výzorom a povahou – kontrast Quasimodo – navonok znetvorený a škaredý ale dušu má krásnu
- pri charakteristike môžeme použiť frazeologické zvraty: má dlhé prsty, do všetkého pchá nos, ide si svojou cestou, ide cez mŕtvoly, má obidve ruky ľavé, má horúcu krv, myslí, že zjedol všetku múdrosť , robí bezhlavo, nechce si prsty páliť, je sto rokov za opicami, robota mu ide od ruky, má tenké uši, nepreloží krížom slamy, na jazyku med, v srdci jed, z komára spraví somára, nehádže flintu do žita,
Remarque: na západe nič nové – PAUL BAUMER
Je to citlivý 20 ročný chlapec, počas štúdia písal básne a mal rozpísanú drámu s názvom Saul. Pochádzal z chudobnejších pomerov, doma ešte žijú jeho rodičia a sestra. V rodine sa mali radi, aj keď si lásku manifestačne neprejavovali. Rovno zo školských lavíc išiel do vojny. Vojnu berie ako nutnosť, ako povinnosť, zabíja, aby nebol zabitý. Je to hrdina, ktorý bojuje za vlasť, ale má strach zo smrti a chce prežiť. Nie je zabijakom z presvedčenia. Paul veľmi ľudsky reaguje, keď sa ocitne prvýkrát tvárou v tvár človeku, ktorého smrteľne zranil. Najprv má výčitky, potom mu chce pomôcť a chce sa postarať o jeho rodinu. O niekoľko hodín zabudne, že jestvoval, pretože záchrana vlastného života je prednejšia.
Najsilnejším citom, ktorý pociťuje, je kamarátstvo. Snaží sa uľahčiť posledné chvíle života kamarátovi, ktorý umiera.
Keď prišiel po dvoch rokoch na dovolenku domov, cítil sa vo vlastnom prostredí ako cudzí, nevedel si zvyknúť na civil.
Rolland – Peter a Lucia
PETER AUBIER – má 18 rokov, spolu so spolužiakmi dostal povolávací rozkaz. O pol roka má ísť na front. Pochádza zo zámožnej meštianskej rodiny, otec je úradník. Má brata Filipa, ktorý už narukoval. Rodičia zbožňovali svoje deti, ale pokladali by si za česť, keby o ne prišli pri obrane vlasti. Napriek rodičovskej láske je atmosféra v rodine oficiálna, bez dôvernosti. Peter sa neopováži hovoriť o svojich pocitoch a pochybnostiach, strachu – v tejto rodine sa to nepatrí. Má rád svojho brata Filipa. Je pre neho autoritou, je starší, má 20 rokov. Filip stratil ilúzie o vojne a hanbil sa, že ich mal. Obidvaja bratia majú svoje trápenie, ale nenájdu už cestu k dôvernosti, aká bola medzi nimi pred vojnou. Peter čaká na Lásku. Do Lucie sa zaľúbi s úprimnosťou.
LUCIA – je citovo závislá na matke a nevie sa zmieriť s tým , že matka má právo na svoj vlastný život, má priateľa s kt. čaká dieťa. Lucia to považuje za zradu. Je veľmi nežná, milujúca, zdá sa jej, že všetko a všetkých na svete ľúbi a všetci ľúbia ju. Zarába si odkresľovaním obrazov slávnych maliarov, je výtvarne nadaná.