Gotická architektúra Gotika bola prvým skutočne originálnym architektonickým slohom, ktorý vznikol v severnej Európe. Počas viac ako 300 rokov sa svetlom naplnené katedrály a kostoly týčiace sa do závratnej výšky stali výrazom kresťanskej úcty a hrdosti. Románsky sloh, ktorý dominoval v architektúre začiatkom stredoveku, pôsobil impozantným dojmom predovšetkým svojou uchvacujúcou hmotnosťou. Mohutné steny, obrovské piliere a objemné podpery robili z kostolov temné a strohé stavby vzbudzujúce rešpekt. V polovici dvanásteho storočia sa však vo Francúzsku objavil úplne nový typ cirkevných stavieb, ktorých štíhle veže týčiace sa do výšky akoby chceli dočiahnuť nebesá. Ich konštrukcia bola oveľa ľahšia a oveľa menej mohutná ako v románskom slohu. Aj vo vnútri budovy pôsobila na vnímanie diváka výška spolu so svetlom. Pre veriacich zvyknutých na bohoslužby v románskych kostoloch muselo byť stretnutie s gotikou veľmi oslobodzujúce a povznášajúce. V gotickom slohu sa stavalo najčastejšie z kameňa a z tehál. Ďalej sa používalo drevo, kovy, vápno, sadra a sklo. Gotické katedrály majú krížový pôdorys. Hlavný vchod je vždy na západnej strane, preto keď ním vojdeme, upúta nás prudký pohyb, smerujúci do východnej časti chrámu. Na západnej strane je ružicový oblok. Pozdĺžna chodba v stenách hlavnej lode je trifórium, ktoré nemá praktický význam, iba nadľahčuje múry. Pozdĺž celej dĺžky chrámu sa tiahne hlavná loď, po jej bokoch sa nachádzajú bočné lode a pretínajú ju priečne lode. Hlavnou novotou, čo prispela k vzniku gotického umenia v pravom zmysle slova, je spojenie lomeného oblúka s krížovou klenbou, ktorej rebrá vedú tlaky do štyroch bodov a proti týmto bodom sa zvonka vzpierajú oporné oblúky. Toto usporiadanie umožňuje odľahčiť statické podpory, ktoré mali v románskom období podobu hrubých múrov, prelomených len nepočetnými otvormi, alebo masívnych pilierov. Veľkou prednosťou nových klenieb bolo, že nimi mohol byť zaklenutý pôdorys ľubovoľného tvaru. Gotické okno už nie je len malý otvor sporo osvetľujúci vnútorný priestor, ako to bolo v románskom slohu, ale je to veľká plocha umožňujúca prúdiť záplave svetla do vnútorného priestoru chrámu. Okno bolo vysoké a hore zakončené lomeným oblúkom. Tak veľké okno bolo nutné zaskliť. Vo vtedajšej dobe sa nevyrábalo ploché sklo vo veľkých tabuliach, ale len menšie kusy, zasklievalo sa do olovených líšt, ktoré tvorili v ploche okna viac – menej hustú mrežovinu . Táto olovená sieť bola pružná, takže dobre odolávala náporom vetra. Sklo bolo rôznofarebné a skladali sa z neho rôzne obrazce, v ktorých olovené lišty tvorili výrazné kontúry. Olovená sieť však nebola dosť tuhá pre príliš veľkú plochu, a preto bol otvor okna predelený kamennými zvislými pilierikmi na menšie diely. V gotických katedrálach kaplnky splývajú, vytvárajú zatvorený veniec od chrámového priestoru ich oddeľuje iba stĺporadie. Poznáme tri druhy gotických kaplniek podľa ich umiestnenia. Sú to radiálne kaplnky, ktoré sa nachádzajú pozdĺž hlavnej lode alebo okolo oltára sú radiálne vencové kaplnky, ktoré od oltára oddeľuje ochodza a pristavené kaplnky, ktoré sú pristavané k chrámu po určitom čase. Veľa stavieb gotického slohu je dnes zničených alebo prestavaných na nové, modernejšie. Mali by sme si viac chrániť naše kultúrne dedičstvo. Tým by sa možno zvýšil záujem ľudí o kultúru a umenie z histórie. Aj keď u nás na Slovensku nemáme veľa gotických stavieb, je potrebné ich udržiavať, aby sa zachovali pre ďalšie generácie.