1.Život cisárovnej
Keď mala Alžbeta pätnásť rokov, rozhodla sa veľkovojvodkyňa Žofia oženiť svojho syna s najstaršou Ludovikinou dcérou Helenou (Nené). A tak Ludovika spolu s dvoma dcérami Helenou a Alžbetou cestovala do kúpeľov Bad Ischl, kde sa František Jozef mal zoznámiť so svojou nastávajúcou. On si však napriek očakávaniam rodiny vyvolil mladšiu Sisi, s ktorou sa 24. Apríla 1854 aj oženil. O rok neskôr, v roku 1855 sa im narodilo prvé dieťa – dcéra Žofia. Tá však na veľký zármutok cisárskeho páru ako trojročná zomrela. Nasledovali ďalšie tri deti – Gizela (1856), Rudolf (1858) a Mária Valéria (1868).
Jednou z prvých dôležitých úloh cisárovnej bolo sprevádzať Františka Jozefa na ceste do severného Talianska v zime roku 1856/57, kam prišiel v snahe upokojiť situáciu Po šesť rokov trvajúcom manželstve, v roku 1860 Sisi vážne ochorela na pľúca a musela opustiť Viedeň. Odišla k rodičom do zámku Possenhofen pri Mníchove, neskôr na španielsky ostrov Madeira a na koniec do Grécka na ostrov Korfu, ktorý sa stal jej najobľúbenejším miestom. Na Viedenský dvor sa vrátila až po takmer dvojročnej neprítomnosti, v tom čase vyliečená.
[2] v roku 1867 zohrala veľmi dôležitú úlohu. Ako spečatenie tohto „zmierenia“ boli obaja s Františkom Jozefom v Budapešti korunovaní za uhorského kráľa a kráľovnú. Alžbeta vtedy ako dar od maďarského národa dostala zámok Gödöllő neďaleko Budapešti, ktorý dali Maďari pre ňu vynoviť a zrekonštruovať.
Starou matkou sa Alžbeta stala omnoho skôr než by na to bola pripravená – v roku 1873 (mala 36 rokov) sa narodila jej prvá vnučka pokrstená podľa nej Alžbeta, dcéra korunného princa Rudolfa a jeho manželky Štefánie.
Veľkým šokom pre ňu bola smrť jej syna, korunného princa Rudolfa 30. Januára 1889 keď v loveckom zámku Mayerling zastrelil najprv svoju milenku, barónku Mary Vetserovú a následne aj seba. Cisársky pár strata syna veľmi zarmútila, Alžbeta pod vplyvom šoku nebola schopná ani sa zúčastniť pohrebu.
Táto udalosť otriasla celou monarchiou o to viac, že Rudolf ako prvorodený a jediný syn bol následníkom trónu. Bolo treba „nájsť“ nového následníka, ktorým mal byť František Ferdinand[1] Lombardia a Benátsko sa v rámci snahy o zjednotenie Talianska chceli vymaniť spod nadvlády Rakúska. V roku 1859 po uzavretí dohody v Plombieres Taliansko vstúpilo do boja proti Rakúsku s Francúzskom po boku. Avšak francúzsky kráľ Napoleon III porušil dohodu a uzavrel s Rakúskom separátnu mierovú zmluvu, podľa ktorej sa Rakúsko vzdalo len Lombardie.