Maturita 1

 

Je to obdobie v literatúre, ktoré sa rozvíja od 2. polovice 19.stor. až po začiatok 20. stor. V tomto období nastáva zánik feudalizmu a dochádza k rozvoju kapitalizmu. 19. storočie je charakteristické priemyselnou revolúciou. S ňou súvisí aj rozvoj prírodných vied a s nimi rozvoj filozofie – pozitivizmus; zakladateľ Francúz August Comte. Pozitivizmus vplýva na umenie - vzniká umelecký smer realizmus, v ktorom sa spisovatelia snažili objektívne zobraziť reálny život, ľudské vzťahy a charaktery.

            Autori zobrazovali človeka v prostredí, v ktorom žije nielen v zhode, ale aj v ustavičných konfliktoch. Obracali sa ku konkrétnemu všednému životu. Typickou postavou realizmu je obyčajný človek. Realisti vykresľujú typické charaktery v typických spoločenských podmienkach. Charaktery v realistickej literatúre sú už produktom spoločenského prostredia a sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Realisti majú kritický postoj k spoločnosti. Nachádzajú postavy vo všetkých spol. vrstvách od podsvetia po buržoázne kruhy a aristokraciu. Pre realistu bol rozhodujúci zmysel pre skutočnosť, ktorý vyjadril originálnym spôsobom a doplnil skúsenosťami z vlastného života. Dochádza k zmene pravidiel tvorby – do popredia sa dostáva próza; typické žánre realizmu: poviedka, novela, román. Autori pravdivo zobrazujú nedostatky spol., boli kritikmi a žalobcami, často využívali iróniu a satiru.

 

POROVNANIE ROMANTIZMU A REALIZMU

 

        ROMANTIZMUS                                                  REALIZMUS

1. cit, subjektívny pohľad na svet	1. rozum, objektívny pohľad na svet
2. idealistická filozofia - Hegel	2. pozitivizmus - Comte
3. príroda vyvoláva určité nálady, obrana citov	3. iba obraz prírody
4. postavy idealizované, nevyvíjajú sa – nešťastní ľudia, žobráci, siroty	4. postavy sú bežní ľudia, neidealizovaní, prechádzajú vývinom, ktorý je psychologicky opodstatnený, sú produktom prostredia
5. čierno-biele videnie sveta	5. reálnosť a vierohodnosť postáv
6. kontrast dobra a zla, harmónia kontrastov	6. kontrast sociálny a spoločenský
7. ľudová slovesnosť, črty balady – pochmúrnosť deja, tragický koniec, napínavý dej, žánrový synkretizmus	7.  -
8. záujem o históriu	8. záujem o prítomnosť
9. jazyk citovo zafarbený, nediferencovaný	9. jazyk diferencovaný, slúži ako charakterizačný prostriedok (nárečie)
10. poézia	10. próza
11. subjektivizmus, individualizmus, titanizmus	11. snaha o objektivitu, dôraz na drobnokresbe, realistický detail
12. kontrast medzi snom a skutočnosťou	12. zobrazenie skutočnosti ako takej, čo viedlo k naturalizmu
13. bohatstvo tém, inovácia žánrov, nástup národných kultúr

 

 

 

FRANCÚZSKA LITERATÚRA

 

HONORÉ DE BALZAC

           

Zakladateľ kriticko-realistického románu. Pochádzal z vidieckej rodiny a túžil sa dostať do aristokratickej spoločnosti. Vyštudoval právo (kvôli rodičom), chcel vydávať diela klasikov, ale ochorel (kvôli dlžobám a vysilujúcej práci – musel sa skrývať pred veriteľmi pod rôznymi menami, napr. madam Durantová)) a pred smrťou sa oženil so šľachtičnou Evelinou Hanskou.

Jeho dielo je obrovské. Jeho najvýznamnejším dielom je Ľudská komédia – cyklus 90 románov a poviedok zobrazujúcich franc. spoločnosť 19. storočia. Je analógiou Danteho Božskej komédie. Cyklus rozdelil na 3 časti:       

1. Štúdie mravov – osvetľujú sociálne účinky
2. Filozofické štúdie – vykresľujú príčiny spoločenských síl
3. Analytické štúdie – princípy všetkého diania na svete

            V ľudskej komédií vystupuje viac než 2 500 postáv, mnohé z nich vystupujú vo viacerých románoch, čo zabezpečuje jednotu a rytmus celého diela.

            Román Gobsek je zo Štúdií mravov; vykreslil tu typ úžerníka, tvrdošijne sa držiaceho svojich zásad.

            Román Otec Goriot je tiež zo Štúdií mravov. Je skľučujúcim príbehom ľudskej bezcitnosti. Balzac vychádza z presvedčenia, že človek nie je ani dobrý ani zlý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i zlom svojmu spoločenskému prostrediu. Bohatý obchodník dal svojim milovaným dcéram Anastázii a Delfíne celý svoj majetok, aby sa dobrým vydajom dostali do vyšších kruhov. Jedna sa vydá za baróna, druhá za bankára. Goriot sa presťahuje do chudobného penziónu, aby bol bližšie pri dcérach. Nechce vidieť, že ho využívajú a hanbia sa za neho. Svojim posledným majetkom za ne platí dlhy a sám chudobnie. Opovrhujúce okolie sa mu vysmieva, len chudobný študent Rastignac s ním súcití. V románe je mnoho postáv, ktoré vystupujú aj v iných dielach, napr. postava bývalého galejníka Vautrina, ktorý proti spoločnosti bojuje tak, že zneškodňuje bohatých, aby sám bohatol – stelesňuje spoločenské zlo. Goriot zomiera chudobný a opustený hovoriac Rastignacovi: „Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti.“ Počas deja sa mení aj charakter Rastignaca. Úsilie preniknúť do vyššej spoločnosti zatieni jeho dobré úmysly. Jeho mladosť a šarm sú úspešné hlavne u žien. Román končí jeho cynickou výzvou: „A teraz uvidíme, kto z koho.“ .

            Do Štúdií mravov patria aj ďalšie romány ako Lesk a bieda kurtizán či Stratené ilúzie.

            Román Šagrénová koža je z Filozofických štúdií. Mladý šľachtic sa chce zabiť, lebo nevie napísať dielo Teória vôle. Starinár mu daruje osliu kožu (námet z orientálnych rozprávok), ktorá splní jeho priania. Stane sa bohatým a slávnym, ale strach zo smrti ho prenasleduje (pri každom želaní sa koža skracuje a tým aj jeho život) a zomiera. Túžba po moci má zhubné následky.

Do Analytických štúdií patrí napríklad dielo Fyziológia manželstva.

 

STENDHAL

 

Vlastným menom Henri Beyle. Zarytý nepriateľ aristokracie, bojoval v Napoleonovej armáde. Jeho tvorba je poznačená Napoleonovým rušným životom.

Napísal román Červený a čierny, v ktorom zobrazuje pomery vo Francúzsku v 1. pol. 19. st. Julien Sorel – ctižiadostivý mladý muž, sa rozhodne skončiť s chudobou a zvolí si kariéru dôstojníka. Po Napoleonovej porážke sa stáva kňazom, vychovávateľom, pomocou šarmu si získava ženy a postupuje po spoločenskom rebríčku. Keď postrelí svoju 1. milenku, dostáva sa pred súd, odmieta milosť a obviňuje celú spoločnosť. Odsúdia ho na smrť a popravia. V konflikte, v ktorom proti sebe symbolicky stojí čierna farba spoločnosti a červená farby ľudskej túžby po plnom a vášnivom živote, Julien prehráva dobrovoľne.

Ďalším jeho dielom je román Kartúza parmská s námetom z idealizovanej talianskej renesancie prenesený do 20. rokov 19.st. Mladý šľachtic sa pridá k Napoleonovi. Je však svedkom jeho porážky pri Waterloo. Sklamaný sa vracia do Tal., kde sa pripravuje na kňazské povolanie. Dostáva sa do najvyššej spoločnosti. Vášnivá povaha a milostné dobrodružstvá sa stanú príčinou jeho pádu. Svoj dobrodružný život končí v kartuziánskom kláštore.

            Stendhalovi hrdinovia sú vášniví, nepoddajní, v konflikte s úzkoprsou, pokryteckou spoločnosťou, v ktorej nemôžu uskutočniť svoje sny. Autor je odporcom spol. konvenčnosti a všednosti. Chcel verne zobraziť spol. pomery a prehĺbiť psychologickú analýzu. Bol odporcom kvetnatosti štýlu. Štylistickou skratkou chcel čo najstručnejšie vyjadriť svoje myšlienky.

 

GUSTAVE FLAUBERT

 

Zobrazoval psychickú krízu človeka vo vtedajšej spoločnosti. Napísal román Pani Bovaryová - vzor realistického románu. Hrdinka – žena vidieckeho lekára romanticky túži po láske. Jej milenci ju len využívajú a opúšťajú, keď nemá peniaze. Pretože sa nechce stať úžerníkovou milenkou, končí život samovraždou.  Manžel chradne a zomiera. V diele Citová výchova zobrazuje sklamanie z veľkých snov a túžob a politické udalosti po r. 1848. Téma: nenaplnená láska študenta k vydatej žene.

 

GUY DE MAUPASSANT

 

Majster poviedky a novely (napísal ich vyše 300 a 6 románov). Zobrazoval normandský vidiek (tam prežil mladosť) zaľudnený postavami zo všetkých vrstiev obyvateľstva od tulákov, žobrákov, prostitútok, cez notárov, obchodníkov až po vidiecku šľachtu. Jednoduchých ľudí zobrazoval bez ilúzií s drsným realizmom až s naturalistickými prvkami. V poviedkach z prusko-francúzskej vojny na 1 strane podáva kriticko-realistické hrôzy vojny a na 2. strane obrazy vlasteneckého hrdinstva prostých ľudí, ktoré stavia do kontrastu so zbabelosťou a sebeckosťou šľachty.

Guľôčka je poviedka s námetom z prusko-franc. vojny. Prostitútka Guľôčka svojou obetavosťou a vlastenectvom morálne vysoko prevyšuje sebeckých meštiakov, šľachticov a mníšky, zbabelo utekajúcich pred Prusmi a schopných kedykoľvek porušiť svoje vyhlasované mravné zásady.

Napísal tiež spoločensko-kritický román Miláčik, v ktorom zobrazuje mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyšvihnúť sa do vládnucich kruhov. V románe Mont-Oriol je realisticko-satirickým obrazom. Na živote rôznorodých postáv (sedliaci, podnikatelia, lekári, aristokrati) zosmiešňuje honbu za majetkom.

Je autorom poviedky Starký - na gazdovstve žijú manželia – 40 ročný sedliak vyzerajúci na 60 a jeho škaredá žena. Idú sa pozrieť na ženinho ťažko chorého otca, o ktorom si myslia, že čoskoro zomrie. Potrebujú ísť trhať repku a nesmú strácať čas, a preto manžel pozýva ľudí na kar hovoriac, že starký je už mŕtvy. Ale ten vydržal do dňa karu aj pohrebu. Keď ľudia prišli, starec ešte žil. Manželia hosťom situáciu vysvetlili a tí sa zberali na odchod. Žena ich ponúkla jedlom a počas hostiny starký zomrel. Všimla si to stará žena, ktorá pri ňom ostala, aby vedela, čo ju čoskoro čaká. Aj richtár povolil neskorší pohreb a ránhojič vystavil neskorší úmrtný list.            Manželia sa rozprávali o tom, že starký zomrel v nevhodnú dobu (drsný realizmus), lebo nestihli ani natrhať repku a museli robiť ešte jeden kar. Nachádzame tu prvky drsného realizmu až naturalizmu. Jazyk je diferencovaný – autor preberá nárečie z kraja, v ktorom tí ľudia žili.

EMILE ZOLA

 

Vrcholný predstaviteľ naturalizmu. Na francúzsky realizmus naväzoval naturalizmus. Jeho charakteristickým znakom bolo úsilie o vystihnutie tzv. životnej pravdy, chápanej v duchu pozitivizmu. Človeka zobrazoval ako súčasť prírody, ako fyziologicky a sociálne determinovaného (predurčeného) tvora pôsobením dedičnosti alebo vplyvom prostredia.  Vzory pre svoju literárne postavy si vyberal z nižších vrstiev. Využíval estetiku škaredého – hľadá temné stránky človeka, pudy, vášne. Zobrazuje deklasované spol. vrstvy, niekedy až dokumentárne.

Napísal román Brucho Paríža - hl. postava – bývalý galejník, vyhnanec – sa tajne skrýva v Paríži, pohybuje sa na trhoviskách, ktoré sú dokonale vykreslené a sú bruchom Paríža.

V románe Zabijak zobrazuje ťažké postavenie robotníkov, ktorí sa utiekajú k alkoholu, ktorý sa stáva ich zabijakom (zatiaľ žiadna vzbura).

Je tiež autorom románu Nana. Nana je pekné, jednoduché dievča z robotníckeho prostredia, ktoré jej predurčuje prácu prostitútky. Snaží sa pomstiť vyššej spoločnosti – strieda bohatých milencov, rozvracia im manželstvá  a končí opäť v biede.

V románe Germinal (žerminal) opisuje ťažké postavenie baníkov a aj ich búrenie proti utláčateľom.

Zola vo svojich románoch zobrazil ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov.

Prostredie svojich hrdinov dobre poznal. Venoval sa pozornému štúdiu ich charakteru. V jeho diele sú silné realistické tendencie a do popredia sa dostáva silný sociálny a humanistický akcent.

 

ANGLICKÁ LITERATÚRA

 

            Anglicko bolo v pol. 19. st. svetovou mocnosťou, pretože bolo najvyvinutejšou priemyselnou krajinou a najväčšou koloniálnou mocnosťou. V parlamente bojovala konzervatívna strana (agrárna aristokracia) s liberálmi (buržoázia). Pol. boje, spol. a hosp. pomery sa odrazili aj v literatúre.

           

Prechod od romantizmu k realizmu predstavuje tvorba sestier Brönteových – po prvýkrát do literatúry prenikol vnútorný citový svet žien. Charlotte Brönteová napísala román Jana Eyrová – je to romanticko-realistický príbeh siroty, jej lásky a prekážok, ktorými musela prejsť.  Emily Brönteová napísala román Búrlivé výšiny - na pozadí romantickej scenérie realisticky zobrazuje vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku. Lásku strieda nenávisť, nevraživosť a pomsta. Autorka prenikla do psychiky svojich hrdinov a vyjadrila protest proti potláčaniu citov, útlaku a pokrytectvu.

 

CHARLES DICKENS

 

Jeden z najvýznamnejších angl. realistických spisovateľov. Pochádzal z chudobnej rodiny úradníka, ktorého pre dlhy uväznili. Na toto poníženie nikdy nezabudol. Bol samouk – z umývača fliaš sa vypracoval až na spisovateľa. Písal sociálno-kritické romány.

Jeho prvý román boli Pamäti klubu Pickwickovcov. Zobrazil tu Anglicko 19. storočia. Vo voľne pospájaných príbehoch zobrazuje putovanie pána Pickwicka a jeho 3 priateľov po anglickom vidieku so zámerom lepšie poznať život. Pán Pickwick je typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, dostáva sa do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller sa riadi zdravým sedliackym rozumom a pod jeho vplyvom sa Pickwick mení na charakterovú postavu, ktorú vydiera advokátska firma. Radšej sa nechá zatvoriť do väzenia pre dlžoby, ako by mal platiť vydieračom. Opisy jeho dobrodružstiev sa striedajú s kritikou anglického zákonodarstva a sociálnej nespravodlivosti. Ide o analógiu na román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha.

V románe Oliver Twist odhaľoval pokrytectvo spoločnosti a je obžalobou anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach. Na osudoch osirelého chlapca prežívajúceho veľa trpkosti a ponižovania vniká do prostredia najbiednejších spoločenských vrstiev.

Je tiež autorom románu David Copperfield, ktorý má autobiografické črty.

Román Malá Doritka zachytáva spoločenské a triedne protiklady. Skromná a pracovitá Anny (Doritka) je oporou rodiny, ktorej sebavedomý otec sa dostane do väzenia pre dlžníkov.

Napísal tiež  dielo Vianočné knihy - rozprávky, ktoré verejne prednášal.

 

RUSKÁ LITERATÚRA

 

            V Rusku pretrvávalo nevoľníctvo, šírili sa roľnícke nepokoje, prekvitalo úplatkárstvo, karierizmus, pokrytectvo a udavačstvo. Budúci osud krajiny sa stal hlavným problémom doby, čo sa odrazilo aj v umení.

 

NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ

 

Je autorom komédie Revízor – je to osobitá kritika na spoločenské pomery v cárskom Rusku. Pranieruje tu mestských predstaviteľov, ich úplatkárstvo, hrabivosť a strach pred odhalením. Hl. postavou je povaľač a podvodník Chlestakov, ktorý prichádza do malého (guberniálneho) mestečka, ubytuje sa v hostinci a nemá čím zaplatiť. V mestečku čakajú revízora. Rozniesla sa správa, že revízor je Chlestakov, ktorý situáciu využíva – nosia mu úplatky, preukazujú mu úctu, ba dokonca mu núkajú svoje dcéry. Keď Chlestakov tajne odchádza, odhalí sa podvod a správa o príchode skutočného revízora je uchvacujúcim zakončením deja, keď sa všetci prítomní v nemom úžase premenia na „nemé skaly.“

            Gogoľovo dielo obohatilo realistickú metódu o nový typ satiry charakterizovanú najlepšie gogoľovským smiechom cez slzy.

            Napísal tiež vynikajúci svetoznámy román Mŕtve duše, v ktorom autor zobrazuje ruský vidiek, pol. 19. st., život ruských statkárov a vznik buržoázie. Hrdina románu – dobrodruh a budúci podnikateľ Čičikov sa rozhodol bohatnúť nákupom „mŕtvych duší“, t.j. mŕtvych nevoľníkov, ktorí už zomreli, ale podľa zákona za nich majitelia (statkári) museli štátu platiť dane až do skončenia lehoty. Množstvom a kúpou mŕtvych duší chce Čičikov v banke dokázať veľkosť svojho majetku, aby mohol získať veľkú pôžičku. Román je nedokončený.     V statkároch autor zobrazil celú plejádu záporných postáv odsúdených na zánik.

            Písal tiež poviedky - zbierky poviedok z Ukrajiny: Večery na laze neďaleko Dikaňky, Mirhorod.

Je 1. ruským realistom, ktorý zobrazil veľkomestské prostredie s jeho kontrastmi: Peterburské poviedky (hl. o úradníkoch), Plášť (poviedka, kritizuje ťažké postavenie poctivých ľudí).

 

IVAN SERGEJEVIČ TURGENEV

 

Zobrazil sociálne protirečenie spoločnosti. Bojoval proti nevoľníctvu. Žil hl. vo Francúzsku, kde sa spriatelil s výz. spisovateľmi (Flaubert, Zola, Maupassant) a propagoval ruskú lit.

Napísal zbierku poviedok Poľovnícke zápisky - zobrazuje krásnu prírodu stredného Ruska ale aj útlak nevoľníkov.

V románe Rudin sa stretneme s typom „zbytočného človeka“. Hrdina je vzdelaný človek, ktorý nedokáže bojovať za svoju lásku. Vie sa nadchnúť novými myšlienkami, a preto odchádza bojovať na parížske barikády, kde zomiera.

Román Otcovia a deti predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie a revolučno-demokratickej inteligencie. Nových ľudí (deti) predstavuje lekár Bazarov – nihilista, ktorý odmieta všetko staré, dôveruje len vede, ale nenachádza cestu k novému a zomiera. Turgenev neverí, že ľudia bazarovského typu nájdu cestu, ako zmeniť život v Rusku.

 

FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ

 

Je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Za to, že sa nadchýnal myšlienkami utopického socializmu, ho odsúdili na smrť, ale tesne pred popravou mu trest zmiernili na 4 roky nútenej práce na Sibíri; roky utrpenia ho poznačili psychicky aj fyzicky.

Jeho najvýznamnejšie dielo je sociálno-psychologický román Zločin a trest. Na postave hl. hrdinu – študenta Rodiona Raskoľnikova si všíma rozpoltenosť ľudskej duše. Okrem úvah nad zločinom a jeho potrestaním prejavuje svoj súcit s poníženými a trpiacimi ľuďmi. Je to román najmä o svedomí človeka a o individuálnom vzdore. Je rozčlenený na 6 častí a epilóg. Hrdina rozdeľuje ľudí na 2 kategórie:

1. neobyčajných (ich poslaním je vládnuť)
2. obyčajných (musia sa podriaďovať neobyčajným)

Pod vplyvom tejto teórie hrdina zavraždí starú úžerníčku a neplánovane aj jej sestru. Ani po vražde, ktorá vyplýva hlavne z ideových cieľov, sa Raskoľnikov necíti vinný: „ Nezabil som človeka, ale princíp.“ Vyjadruje tým svoju vieru, že vražda úžerníčky bola spoločnosti prospešná, ale potom si uvedomuje, že vražda zostane vraždou. Prežíva duševnú krízu. So svojim trápením sa zveruje neviestke Soni Marmeladovovej, ktorá ho presviedča, aby sa priznal a prijal trest. Po zložitom vnútornom boji sa priznáva a je odsúdený na nútené práce na Sibír. Soňa tam s ním odchádza a svojou láskou a oddanosťou pôsobí na jeho duchovný prerod. V priznaní spočíva koniec jeho duševných múk. Hl. postava so svojim titanským vzdorom má črty romantického hrdinu.

            V sociálno-psychologickom románe Biedni ľudia - kritika sociálnych protikladov v Rusku; napísaný je formou listov dvoch osamelých opustených ľudí – chudobného úradníka a siroty. Román Zápisky z mŕtveho domu -  osudy ľudí vo vyhnanstve na Sibíri; vo forme denníka, čerpal z vlastnej skúsenosti. Román Ponížení a urazení - súcit s poníženými a trpiacimi. Román Idiot - hrdina chce (neúspešne) prekonávať zlo láskou. V románoch Diablom posadnutí a Bratia Karamzovci analyzoval mravné problémy človeka.

 

LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ

 

Patrí k vrcholom literatúry kritického realizmu. V posledných rokoch bol jeho osobným lekárom Slovák Dušan Makovický, ktorý po návrate domov vydal kroniku Tolstého života Jasnopolianske zápisky. Bol spisovateľ, filozof (stal sa ideológom patriarchálneho roľníctva a hlásateľom teoristickej filozofie „neprotiviť sa zlu a násiliu“ = kvietizmus), pedagóg. Pedagogické teórie J.J. Rosseau sa Tolstému uplatniť nepodarilo - odišiel na Kaukaz, kde začal tvoriť.

Napísal tu autobiografickú trilógiu Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo; Sevastopoľské poviedky (opisuje tu svoje zážitky z krymskej vojny).

Jeho najvýznamnejším dielom je 4-zväzková románová epopeja, 1 z najväčších diel svetovej literatúry Vojna a mier. Je to spoločensko-historický román. Zobrazil tu život vyššej ruskej spoločnosti v 1. tretine 19. st. Okrem spoločenského a rodinného života šľachtických rodín, veľkú časť románu venuje vojne s Napoleonom za hranicami Ruska (1805 - bitka pri Slavkove), vpádu Francúzska do Ruska (obsadenie a požiar Moskvy, bitka pri Borodine, 1812) a ich konečnej porážke. V románe vystupujú literárne aj historické postavy (Kutuzov, Napoleon, cár Alexander... – vykresľuje ich verne, nepoužíva literárnu fikciu).

Literárne postavy:

Aristokratickú vyššiu šľachtu reprezentuje rodina Kuraginovcov – Anatolij, Hypolit, Elen – reprezentujú typ ľudí bez morálnych zásad, ktorí idú za peniazmi a nehľadia pritom na následky; vidiecku šľachtu zastupuje rodina Bolkonskovcov – Andrej – ovdovie, keď mu žena zomrie pri pôrode, je to ideál rus. šľachtica, múdry, vzdelaný, patriot, zomiera v bitke pri Borodine. Predtým sa zamiluje do Nataše Rostovovej. Pierre Bezuchov je nemanželský syn kniežaťa, ktorý mu zanechá celý svoj majetok, dobrák, srdečný, milý  - reprezentuje zlatú ruskú mládež. Platón Karatajev je mužik, roľník; prototyp človeka so zdravým sedliackym rozumom, Tolstoj cez neho tlmočí svoje idey patriarchálneho roľníctva.

 Tolstoj nahradil tradičnú  monografickú „pásmovú kompozíciu“. V románe sa striedajú nielen pásma vojny a mieru, ale aj pásma postáv. Na princípe konfrontácie je zobrazený osobný i spoločenský život, vidiek a mesto, príroda a história, ale aj románové postavy. Tým, že sa striedajú časovo-priestorové roviny, autorská reč a konanie postáv prekonal Tolstoj uzatvorený typ románu a vytvoril „otvorený“ epický útvar (román-rieku).

Ďalším jeho významným dielom je spoločensko-psychologický román Anna Kareninová. Krásna, pôvabná a úprimná Anna sa vydá za postaršieho vysokého štátneho úradníka Karenina, ktorý svoj cieľ vidí v plnení pracovných povinností. Mladá Anna túži po láske a naplnení citového života a keďže od manžela sa jej pochopenia nedostáva,  zaľúbi sa do mladého dôstojníka Vronského. Ich vzťah je hlboký a Anna ho, na rozdiel od väčšiny veľkomestských dám, netají. Manžel privolí, aby s ním Anna odišla do Talianska pod podmienkou, že sa nerozvedú a nechá doma ich jediného syna. Vronský a Anna sa vášnivou láskou postupne zadúšajú. Jemu zahatajú vojenskú kariéru pre nemravný pomer, ona začína byť žiarlivá a materinská láska ju dovedie k návšteve svojho syna v deň jeho narodenín. Karenin ju vykáže. Anna končí život samovraždou – hodí sa pod vlak. Príčinu nešťastného manželstva vidí Tolstoj vo veľkomestskom spôsobe života. Obraz šťastného manželstva vykresľuje na postavách Anninej sestry Kitty a statkára Levina (autobiografické črty), ktorý pokojne žijú na vidieku. Zobrazuje tu mravy vyššej ruskej spol. – pretvárka, egoizmus, moc, bezcitnosť.

Román Vzkriesenie - hrdina – knieža Nechľudov mal milostný pomer so vzdialenou príbuznou, sirotou Kaťušou Maslovovou. Kaťuša čaká dieťa, no Nechľudov ju opúšťa, nechce sa ženiť. Kaťuša utečie do mesta, dostáva sa do verejného domu, morálne upadá. Na „dobrú radu“ dá svojmu hosťovi uspávací prášok do vína. On sa už nepreberie. Kaťuša je obvinená z vraždy, dostáva sa pred súd. Medzi sudcami je aj Nechľudov. Uvedomí si, čo spôsobil a chce Kaťuši pomôcť. Ona však odmieta manželstvo s ním; jedinú možnosť zachrániť sa. Radšej odchádza na Sibír. Nechľudov rozdá majetok a odchádza s ňou. Na nútených prácach sa však Kaťuša vydá za spoluväzňa. Kritizuje tu hypokratizmus, štátny aparát a otrasné podmienky vo väzniciach.

 

ANTON PAVLOVIČ ČECHOV

 

                Majster krátkej poviedky. Pre humoristické a satirické poviedky je typický jeho aforizmus: „Stručnosť je sestra talentu.“

                Písal rozsahom neveľké poviedky: Chameleón – vysmial sa chameleónstvu; policajný inšpektor Oťapilov mení názory vo svoj prospech („obracia si kabát“). Smrť úradníka – vysmial sa smrteľnému strachu malých úradníkov pred nadriadenými. Bol majstrom v tom, ako prostredníctvom detailu (napr. voľbou mien) charakterizovať postavu. Písal aj vážne poviedky: Izba číslo 6 , Vaňka – v oboch odhaľuje antihumánnosť spoločenských pomerov; Dáma so psíčkom – odsudzuje prejavy morálneho meštiactva. Napísal tiež prózu Step – prejavil sa tu lyrizmus a humanizmus, ktorý sa naplno rozvinul až v dráme.

                Čechovove hry si vyžadujú sústredenú pozornosť diváka, pretože nemajú obsiahlu dejovú líniu, ostré zápletky ani tragické vyvrcholenia: Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad.

 

OSTATNÉ LITERATÚRY

 

Nórska:           Henrik Ibsen (hry Peer Gynt, Nora)

                        Bjôrnsterjne Bjôrnson (hra Rukavička, hymna Áno, milujem túto krajinu)

Nemecká:        Gottfried Keller (novela Rómeo a Júlia na dedine, román Martin Salander)

Poľská:            Henryk Sienkiewicz (román Quo Vadis)

Maďarská:       Imre Mádach (dráma Tragédia človeka)

Česká:             Jan Neruda (poézia – Hřbitovní kvítí, Knihy veršů, Poslání na Slovensko, Písně kosmické; próza – Arabesky, Povídky malostranské)

                        Alois Jirásek (autor historickej beletrie – Skaláci, Filozofická história, Psohlavci, trilógia (husitské obdobie) Mezi proudy, Proti všem, Bratrstvo; Staré pověsti české,...)