24. PRÍSTUPY K ZOBRAZOVANIU 2. SVETOVEJ VOJNY VO SVETOVEJ A SLOVENSKEJ PRÓZE PO ROKU 1945
Druhá svetová vojna zasiahla do života a myslenia miliónov ľudí na celom svete vrátane Slovenska. Mnohí autori sa jej osobne zúčastnili a cítili potrebu vyjadriť svoje pocity, hovoriť o svojich zážitkoch.
Zo svetovej literatúry vojnu zobrazovali napr. Joseph Heller (Hlava XXII), Norman Mailer (Nahí a mŕtvi), John Steinbeck (Zhoďte bomby), Ján Otčenášek (Romeo, Julie a tma), a mnohí iní.
VLADIMÍR MINÁČ
Zúčastnil sa SNP, bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Bol to spisovateľ, redaktor, politik, predseda Matice slovenskej.
Debutoval románom Smrť chodí po horách. Základom je SNP (osobná skúsenosť). Dvaja bratia – Peter a Ján Lotár – prvého z nich zajali Nemci a dostal sa do koncentračného tábora. Zobrazuje tu boj partizánov počas Povstania proti Nemcom. Na tento román voľne nadväzuje dielom Včera a zajtra. Peter Lotár po návrate z koncentračného tábora hľadá miesto v občianskom živote. Zostáva na dedine, z duševnej krízy mu pomôže učiteľka Hana Učníková. Tento román je poznačený schematizmom.
Je najvýznamnejším dielom, zobrazujúcim obdobie 2. svetovej vojny, je trilógia Generácia. Ide o romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň. Zobrazuje tu život slovenskej spoločnosti počas vojny, SNP, v povojnových rokoch.
V prvom diele zachytáva život v Slovenskom štáte počas vojny, obraz fašizmu, ľudských osudov. Zobrazuje dlhý čas na niečo, čo má prísť. Delí postavy podľa ich postoju k fašizmu. Jedna skupina sa od fašizmu dištancuje (kapitán Labuda, Oľga, Ema, Marek Uhrín), druhí sú rozličnými spôsobmi s fašizmom spojení (starý Uhrín, architekt Ferkodič); tretia skupina proti fašizmu od začiatku otvorene vystupuje (Janko Krap, jeho otec, robotníci). Prvý diel sa končí vypuknutím Povstania, dlhý čas čakania sa skončil.
Druhý diel zachytáva priebeh SNP, opisy bojov, neľudské činy nacistov. Dej sa rýchlo strieda, kapitoly nenadväzujú, sú samostatné. Charaktery sa vyvíjajú. Predtým medička Ema je teraz lekárka, ktorá ošetruje partizánov. Janko Krap je jeden z veliteľov Povstania. Najprv myslí a až potom koná. Kapitán Labuda je naopak živelný a najprv koná, potom myslí. Marek Uhrín je vysokoškolák, tápe, nechápe, čo sa deje. Nemá rád fašizmus, ale aj akékoľvek násilie je mu cudzie. Odchádza do hôr k partizánom, ale uvedomuje si, že tam nepatrí. Až po dlhých rozhovoroch s Bendekom si uvedomí, že je na správnom mieste, lebo je nepriateľ fašizmu. Oľga čaká dieťa s Labudom, odchádza z hôr k otcovi Ferkodičovi, ktorý inklinuje k fašizmu; neskôr si vezme Mareka. Janko Krap mal sestru Hanku – zajmú ju, znásilnia a zabijú, aby sa na to neprišlo. Labuda, ktorý miloval Hanku, sa ide bezhlavo pomstiť aj za cenu veľkých strát. Končí sa víťazstvom Povstania.
Tretí diel zachytáva udalosti od februára 1946 až po február 1948. Zatiaľ čo niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú pocity zbytočnosti a rezignácie (Labuda).
Celá trilógia síce hovorí o vojne, SNP, ale píše o jednotlivcoch a to, ako ich zasiahla a zmenila. Autor stupňuje dramatickosť opakovaním viet, prevláda autorská reč, priama reč, nevlastná priama reč. Generácia má expresionistický podklad, dôležité sú vnútorné zážitky postáv, umelecká výpoveď.
RUDOLF JAŠÍK
Pochádza z Kysúc, za života vydal len 2 romány. Bojoval na V fronte aj v SNP. Jeho najvýznamnejším dielom je román Námestie svätej Alžbety.
Zachytáva obdobie slovenského štátu. Odohráva sa počas krátkeho časového úseku od leta (august) do jesene (október) roku 1941 v malom mestečku pod viničným vrchom (Nitra). Žije tu veľa Židov. Hlavnou ideou je, že medziľudské vzťahy sú ovplyvnené vojnou. Kapitoly na seba nadväzujú. Obyvatelia sa delia do dvoch skupín. Tí, čo fašizmus podporujú (holič Flórik, Žltý Dodo – udával Židov, ktorí nenosili hviezdu) a tí, čo sú proti nemu (Igor, Eva, Maxi, Samko, Maguš). Román sa odohráva na Námestí sv. Alžbety.
Igor, ktorý má okolo 18 rokov, sa zaľúbi do Židovky Evy; stretávajú sa vo veži v kostole sv. Alžbety. Igorova matka je vážne chorá, on sa o ňu stará, ako vie. Evin otec Samko pracuje s Maxim – vozia na voze rôzny tovar. Túži mať vlastné kone, ktoré by kúpil od Maxiho. Aby Igor zachránil Evu od hroziaceho nebezpečenstva, chce si ju zobrať a chce ju dať pokrstiť. Kňaz zapýta 10000. Igor peniaze nemá, ale vie, že peniaze má Samko. Ten odmietne, pretože si šetrí na kone a pretože nechce, aby bola Eva kresťanka. Igor sa zverí Maximu – ten predá kone Samkovi a časť peňazí dá Igorovi. Lenže kňaz už odmietne pokrstiť Evu. Chcú sa teda skryť v horách u Magušovho brata, lenže medzitým prídu fašisti, ktorí zozbierajú Židov a vyvedú ich na stanicu. Nemecký dôstojník dá židovskému chlapcovi pomaranč a čokoládu, a keď sa celý šťastný obráti a odchádza, prestrelí mu hlavu. Nikto sa neodváži ísť za chlapcom, až Eva spolu s dvoma ďalšími – Nemci ich zastrelia. Samko otrávi seba aj svoju rodinu. Flórik medzitým predal holičstvo, vstúpil do HSĽS a gardy – podieľa sa na zbieraní Židov, jeden židovský pár dokonca potajomky zabije a privlastní si ch majetok. Igor Flórika zabije a chce skočiť z mosta, ale Maguš (komunista) ho zastaví.
Román je vojnový, ale nie bojový. Hrôzy fašizmu postihujú civilov, obyčajných mladých ľudí. Je poznačený poéziou, lyrizáciou (lyrické zastavenia), prihovára sa k ľuďom, veciam (napr. veži). Častý je tiež dialóg autora s Igorom. Používa slová ako bezbožné, trpké, život za jeden úsmev. Kontrast ľudí: Flórik (smrť) – Maguš (život), Igor – Dodo, Samko – Maxi. Kontrast ľudia – príroda. Autor tiež často nazýva Igora osemnásťročný, čím zdôrazňuje jeho nízky vek.
Napísal tiež vojnový román Mŕtvi nespievajú. Mala to byť prvá časť trilógie, ale zomrel predtým, než ju stihol dopísať. Má dve časti – jedna sa odohráva v mestečku Pravno, kde spolu žijú Slováci a Nemci; druhá časť sa odohráva na V fronte. Niektoré postavy sú proti fašizmu, iné ho podporujú. Opisuje tu frontové zážitky. Postupne zobrazuje demoralizáciu slov. armády. Konfrontuje život a myslenie otcov doma a synov – vojakov na nemecko-sovietskom fronte.
ALFONZ BEDNÁR
Spisovateľ, dramaturg a scenárista. Jeho najvýznamnejším dielom je román Sklený vrch, ktorý vydal roku 1954.
Je na rozhraní – síce ho napísal v období socialistického realizmu, ale dá sa skôr zaradiť k lyrizovanej próze. Sú tu totiž rozprávkové motívy, personifikácie, retrospektíva, tajomnosť, spojenie človeka a prírody, diferencovanosť (ľudia na horách/stavbe). Je to jeden z medzníkov našej literatúry. Človek už nie je len ako súčasť spoločnosti, ale vystupuje ako jednotlivec s vlastným vnútorným životom. Je napísaný formou denníku. Hl. hrdinkou je Ema Klaasová – opisuje jej vnútorný svet za vojny i po nej. Zameriava sa na jej citový vzťah k trom mužom: Milan Kališ (partizán, zomrel, jej najväčšia láska), Zoltán Ballo (snúbenec, opustil ju), Jožo Solan (inžinier na stavbe, vzala si ho za muža).
Začína sa krátkym úvodom – Solanova žena Ema je v nemocnici, zasiahol ju totiž prúd na stavbe. Jožo nájde jej notes (denník) a začne ho čítať. Ema žila v Bratislave, keď prišli Nemci. Jej otec sa k nim hlásil, zatiaľ čo jej matka Židov ukrývala. Keď sa to je manžel dozvedel, udal ju Nemcom. Ema odíde do Tichej doliny. Tam sa zoznámi s Milanom, ktorý mal nastúpiť na miesto učiteľa. Vypukne však Povstanie a po Milanovi sa zľahne zem, nikto nevie, kam odišiel. Ema zistí, že s ním čaká dieťa. Na radu miestnych ženičiek ide na potrat, následkom čoho už nemohla mať deti. Po vojne sa dostala do internačného tábora, odkiaľ ju vytiahol Ballo. Zaľúbi sa do nej, zasnúbia sa, ale on ju opustí a vezme si inú. Spozná Joža Solana – zistila, že sa svojimi názormi podobá na Milana. Vezme si ho a pracuje s ním na stavbe. Niekto ju začne vydierať, že ak neurobí, čo od nej žiada, povie Jožovi, že zradila Milana a vydala ho Nemcom. To nie je pravda a Ema zistí, že sa Milan pridal k partizánom, že bol zabitý a pochovaný pod iným menom, a preto sa jej doteraz nepodarilo ho vypátrať. Rozhodne sa Jožovi všetko o sebe povedať – o Milanovi, o tom, že nemôže mať deti atď. Chystajú sa na dovolenku do Tichej doliny, kde mu to chce povedať, ale do toho príde to jej zranenie. Jožovi zatelefonujú z nemocnice; Eme zlyhalo srdce, zomrela.
Sklený vrch symbolizuje Eminu cestu za šťastím – štverá sa hore, ale keď je už pri vrchole, zošmykne sa a musí začať odznova. Okrem toho jej rozprávku o sklenom vrchu rozprával Milan, keď boli spolu v Tichej doline.
Napísal tiež zbierku noviel Hodiny a minúty, v ktorej sa zoberá tematikou SNP. Minulosť vždy zasahuje do života postáv v súčasnosti. Významnou je z tejto zbierky novela Kolíska. Zita Černeková počúva rozhlas, kde hovoria o procese s mužom, ktorého kedy si milovala, proti nemu svedčí jej manžel. Ide o Majerského, ktorý ju kedysi opustil. Počas SNP, keď bol jej manžel v horách, kde velil partizánom (medzi nimi aj Majerskému), vtrhne niekto do jej domu. Je to Majerský, ktorý ochorel a chcel sa niekde uchýliť, nevedel, že natrafí na Zitu. Prídu Nemci, ktorých privolal buchot kolísky, v ktorej je Zitino dieťa. Majerský sa ukryje a uvedomí si, že ohrozil nielen seba a Zitu, ale aj celú dedinu. Zneškodní preto nemeckú hliadku a vráti sa k partizánom. Zita teda počúva proces a vidí, že je muž nehovorí celú pravdu, nie je spravodlivý. S nevôľou čaká na jeho návrat a nevie, ako bude reagovať.
LADISLAV MŇAČKO
Napísal vojnový román Smrť sa volá Engelchen. Patrí k najlepším slovenským dielam; bol preložený do mnohých jazykov. Ústredným motívom je motív viny. Zobrazuje boj proti fašizmu. Na moravsko-slovenskom pohraničí (teda ďaleko od hlavných bojov) operuje partizánska jednotka. Čerpal tu z vlastných skúseností. Ukrývajú sa v Ploštíne, rozhodnú sa ustúpiť do hôr. Hneď ako odídu, Nemci prídu a vypália celú dedinu, zaživa upália 27 mužov. Zobrazuje tu psychológiu postáv, ktoré si vyčítajú smrť týchto ľudí. Partizáni sa vrátia a bojujú proti Nemcom, viacerí padnú. Voloďa utrpí vážne zranenia, je v nemocnici. O týchto udalostiach sa dozvedáme z jeho halucinácií – spomína na boj proti Nemcom; stále spomína akéhosi Engelchena. Židovka Marta pomáhala partizánom tak, že si vodila Nemcov k sebe a získavala od nich informácie. Zaľúbila sa do Voloďu, ale hoci on jej nevyčíta, čo robila, ona sa nevie cez to preniesť. Povie Voloďovi, že odchádza do UK, ale spácha samovraždu. Veliteľ Nikolaj sa nevie vyrovnať s výčitkami svedomia a zastrelí sa. Voloďa sa napokon vylieči – musí nájsť Engelchena a musí ho zabiť. Sú tu heroizované postavy, využíva priamu formu rozprávania a retrospektívu.