Príčinou lyrizácie v próze v 20. rokoch bola otrasená dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu. Snažili sa obnoviť citovosť v próze, zdôrazňovali subjektívnosť. V 30. rokoch sa tento prúd stále viac upínal k dedinskému a vrchárskemu prostrediu. Autori boli ovplyvnení francúzskym a švajčiarskym regionalizmom, najmä Charlesom Ramusom a Jeanom Gionom a v menšej miere aj severskými autormi.
Vlastné jadro lyrizovanej prózy je próza naturizmu. Autori: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner. Znaky naturizmu:
- Autori sa odkláňajú od skutočnosti a prikláňajú sa k rozprávkovým príbehom a mýtickým motívom.
- Hrdinovia sú vyčlenení z historického času.
- Rieši sa subjektívny svet a bytostné problémy hrdinov.
- Miesto reálneho zobrazenia nastupuje fantázia a mýtus.
- Príroda sa stáva priamym subjektívnym činiteľom.
- Stiera sa hranica medzi autorskou rečou a rečou postáv.
- Metafora, personifikácie a podobenstvo sú hlavný mi princípmi výstavby diela.
- Človek a príroda vytvárajú jednotu.
- Pri čistote prírody vystupuje intenzívnejšie ľudská zloba a súčasne je príroda liekom proti bolesti spôsobenej ľuďmi.
ĽUDO ONDREJOV
Vlastným menom Ľudovít Mistrík. Začal tvoriť básne, nebol však veľmi úspešný. Potom napísal zb. Martin Nociar Jakubovie. Ide o súbor poézie a lyrických próz o smrti, láske, budúcnosti. Vrcholom jeho tvorby sú však diela so zbojníckymi motívmi.
Je autorom trilógie Slnko vystúpilo nad hory. Prvým dielom je Zbojnícka mladosť. Hlavnou postavou je Jerguš Lapin, vrchársky chlapec, dieťa prírody. Je to syn zbojníka, žil s matkou a dvoma súrodencami na samote. Otca mu zabili, matka sa musela sama pretĺkať životom a uživiť svoje deti. Tak Jerguš celé dni trávil v prírode – pozoroval, učil sa, bol jej súčasťou. Ako rástol, rozširoval si obzory – išiel do dediny nájsť si prácu. Zistil, že má pohľad na svet úplne odlišný od toho dedinského. Našiel si tu kamarátov (Paľo Stieranka), ale aj nepriateľov. Neskôr šiel pracovať do mesta na pílu, no nedokázal sa prispôsobiť novému spôsobu života. Preto z mesta odišiel a vrátil sa do hôr, kde sa zamestnal u jedného baču.
V druhom dieli, pomenovanom Jerguš Lapin, je už Jerguš dospelý, pracuje stále u baču. Vypukne prvá svetová vojna a jeho povolajú. Nevie, čo ho čaká. Má tu problémy, lebo sa nevie prispôsobiť tvrdej disciplíne, nevie, čo si môže dovoliť a čo nie. Napokon z vojny utečie, schováva sa v lesoch (horách). Napokon si po rôznych udalostiach uvedomí, že vrchársky život je už minulosťou, nie je naň doba. Usadí sa v dedine a stáva sa roľníkom.
Tretí diel – Na zemi sú tvoje hviezdy – je len voľným pokračovaním predchádzajúcich dvoch. Jerguš je len okrajovou postavou a hl. postavou je Ondrej Šimčisko. Nejako sa zapletie do Povstania. Zomrie tak, že ho trafí náhodná guľka – zomiera na hrobe svojej matky.
Napísal tiež množstvo kníh pre deti a mládež: Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine a iné.
DOBROSLAV CHROBÁK
Debutoval zb. 8 noviel Kamarát Jašek. Sú tu prvky reality, fantastiky, ponor do sveta postáv. V novelách Kamarát Jašek a Poviestka čerpal z vitalizmu. Zdôrazňuje, že veľkosť človeka spočíva v obetovaní a očistnú silu prírody.
Novela Kamarát Jašek sa odohráva v prostredí drevorubačov. Hl. postavami sú starý Sojčiak a mladý Jašek. Chodia do krčmy – tu sa Jašek zaľúbi do krčmárovej dcéry Etelky. Objaví sa však Chrchliak, ktorý si Etelku obkrúti okolo prsta a utečú spolu. Jašek je z toho nešťastný, a preto sa Sojčiak rozhodne nájsť Etelku. Odíde do Bratislavy, kde ju aj nájde. Zistí, že Chrchliak urobil z Etelky prostitútku. Sojčiak ju prehovára, aby sa s ním vrátila, keď ich prekvapí Chrchliak. Sojčiak ho v súboji zabije. Utečú spolu – lesmi sa vracajú na Liptov. Cesta prírodou Etelku očisťuje, zabúda na všetko zlé v meste, stáva sa takou, akou bola predtým. Sojčiak zariadi stretnutie Jaška s Etelkou – zaľúbia sa do seba a sú šťastní. Sojčiak splnil svoju úlohu, ide sa teda priznať k vražde – obetuje sa pre priateľa, aby mohol byť šťastný.
Hl. postavou novely Poviestka je mladý Ondrej, ktorý žije so starým otcom v horách s ovečkami. Ten sa totiž rozhodol, že chlapec nebude mať nič spoločné s hriešnym svetom. Chlapec až do 20 rokov nepoznal nikoho iného len starého otca. Ten je však teraz chorý – má záduch. V horách sa objaví neznámy muž – pýta sekerku. Ondrej sa vďaka nemu zoznámi s dievčinou Evou. Zblížia sa, Ondrej sa vráti. Starý otec dostane záchvat a zomrie. Eva si odvedie Ondreja. Neznámy muž pochová starkého – obloží jeho hrob kameňmi, aby už nemohol ani jeho duch páchať zlo na vnukovi.
Patrí sem aj novela Návrat Ondreja Baláža. Po 17 rokoch sa Ondrej vráti z vojny na dedinu. Všetci ho považujú za mŕtveho, nespoznajú ho. Mal ženu, ale tá už mala druhú rodinu a bola šťastná. Nechce narušiť jej šťastie, a preto ako neznámy opúšťa dedinu.
Jeho najvýznamnejším dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia s podtitulom Rozprávka. Odohráva sa v Leštinách. Drak bol iný ako ostatní – vysoký, počerný. Eva sa doňho zaľúbi, má s ním syna, ale Drak ju opustí (nevie, že otehotnela). Napokon si Eva vezme Šimona, ale ho nemiluje. Šimon ju napriek tomu miluje. Drak sa vráti – Eva sa chce k nemu vrátiť, ale Drak nejaví záujem, a tak sa Eva napokon rozhodne pre Šimona. Uvedomí si, že Drak bol len jej nesplniteľným snom. Drak je tu vykreslený ako záporná postava, ale len z pohľadu dediny. Obviňujú ho z toho, čo nespravil. Drak si chce zmieriť dedinu, a preto sa podujme zachrániť stádo volov, čo sa mu nakoniec aj podarí. Celé to rozpráva Eva, stará matka, svojmu vnukovi ako rozprávku. Drak hľadá stratenú česť, lásku a dôveru ľudí. Nie je tu veľa dialógov, takmer vždy je tu autorská reč, občas hovorí Šimon – niekedy v množnom čísle, akoby spolu s ním prehováral autor. Drak hovorí veľmi málo, nepoznáme jeho myšlienky. Poznáme ho len z rozprávania dediny, Evy a Šimona. Nie je tu dodržaná časová následnosť – využíva retrospektívu. Prostredím sú hory a dedina. Vieme presne, kde sa to odohráva. Hl. postavy: Drak – Martin Lepiš Madlušovie; Šimon Jariabek, Eva Jariabková, dedina. Znaky naturizmu: Drak – jeho meno je ako z rozprávky, jeho osoba je opradená tajomstvom, nepoznáme jeho vnútorný svet. Novela je postavená na dvoch konfliktoch: Drak – dedina : pripisujú mu všetko zlé, Drak sa snaží získať si ich, aby ho prestali odsudzovať; Drak – Šimon : Šimon je mladší, Drak je viac čierny, Šimon viac biely, Šimon miluje Evu, tá ale milovala Draka.
Eva čaká na príchod Šimona; Šimon jej povie, že sa vrátil Drak. Spomienkami sa vracia do obdobia, kedy s Drakom chodila. V dedine sa rozrastá neistota s príchodom Draka. Po príchode ide Drak do krčmy. Šimon sa vracia domov, je napätý, myslí si, že Eva ide k Drakovi, čaká na jej reakciu – ona však zostane so Šimonom. Prichádza obdobie sucha, dobytok nemá čo jesť a v lese vypukne požiar – dobytok sa nemá ako dostať do dediny. Ľudia v dedine sa stretávajú a hľadajú riešenie, ako dostať dobytok do dediny. S riešením prichádza Drak, navrhuje, že cez vysoké sedlo privedie dobytok do bezpečia. Dedina mu veľmi neverí, preto s ním pošlú aj Šimona; ak sa do týždňa nevrátia, podpália Drakov dom. Drak tak chce získať dôveru ľudí a právo ťažiť hrnčiarsku hlinu. Postupne získava Šimonovu dôveru. Po čase nájdu dobytok, pripravia ho na cestu. Počas odpočinku Drak niekam odchádza, Šimon ho začína podozrievať. Cestou stretávajú Poliakov, o ktorých si Šimon myslí, že Drak im chce predať dobytok. Šimon napadne Draka, ten sa bráni a udrie ho. Keď sa Šimon preberie, vracia sa do dediny a podpáli Drakov dom. Povie o tom richtárovi. Drakovi sa podarí stádo previesť cez hory; Šimon a richtár ho vidia prichádzať. Drak prichádza v dobrom, Šimonovi odpúšťa, pochopí, že mohol mať pochybnosti. Eva pochopí, že patrí k Šimonovi. V epilógu zisťujeme, že to celé rozprávala Eva svojmu vnukovi ako rozprávku.
MARGITA FIGULI
Istý čas pracovala ako úradníčka v Tatra banke, neskôr sa venovala už len literatúre. Písala prózu a príležitostne aj poéziu. Písala do časopisov Elán, Slovenské pohľady, Živena.
Debutovala prózou Uzlík tepla. Napísal zb. 10 noviel Pokušenie, v ktorých hrdinky zápasia s meštiackymi konvenciami, dobovou morálkou, v mene lásky sa rozhodujú medzi diktátom citov a ich vnútorným pôsobením. Pokušenie prekonávajú intuíciou.
Je autorkou novely Tri gaštanové kone. Podobá sa rozprávke – boj dobra (Peter) so zlom (Ján Zápotočný). Hl. hrdina musí prekonávať prekážky. Sú tu magické čísla (3 už v názve), nakoniec víťazí dobro nad zlom, dobru tu však pomôže príroda (kôň). Ľúbiaci a trpezliví sa dočkali šťastia, skutočná láska víťazí.
Peter sa rozhodne požiadať o ruku Magdalénu, ale záujem má o ňu aj bohatý Ján Zápotočný. Hoci Magdaléna Petra miluje, matka ju tlačí so svadby so Zápotočným. Nakoniec jej naliehaniu podľahne a privolí. Petrovi však povie, že bude odďaľovať svadbu dokiaľ bude môcť, a že on nech zatiaľ nazhromaždí nejaké peniaze a kúpi dom, aby bola matka ochotná vydať ju za Petra. A keď ho už bude mať, má znovu prísť a na znak úspechu má doniesť tri gaštanové kone. Zápotočný si však ich plán vypočuje a hneď v ten večer Magdalénu znásilní, takže otehotnie a musí si ho zobrať. A tak, keď o dva roky prichádza Peter aj s 3 gaštanovými koňmi, zisťuje, že Magdaléna je Zápotočného žena, a že on ju týra fyzicky i psychicky, dieťa potratila a je nešťastná. Peter je ochotný vzdať sa Magdalény, ak ju Zápotočný prestane týrať. On však neprestáva, a chce na koňa vypáliť nápis tulák. Kôň od neznesiteľnej bolesti zdivie a zabije Zápotočného. Po jeho pohrebe sa Peter s Magdalénou vezmú a šťastne odchádzajú do Turca.
Napísala tiež 4-zväzkový román Babylon, ktorý zachytáva posledné roky Chaldeskej ríše. Je autorkou autobiografickej románovej kroniky Mladosť; zachytila tu svoje detstvo na Orave počas 1. svetovej vojny, je napísaná z pohľadu dieťaťa, ktorému sa odkrýva svet rodiny, domova, jeho tradície i svet prítomnej reality.
FRANTIŠEK ŠVANTNER
Prvou jeho poviedkou bola Výpoveď – anekdotická, uverejnená v časopise Svojeť. Jeho knižným debutom bolo dielo Malka. Ide o súbor 8 noviel. Dej všetkých sa odohráva v prostredí hôr, kde nezasahuje civilizácia s kontrolou rozumu. Prítomná je dramatickosť – hrôza, strach, smrť. V popredí je fantastika, osudovosť, tajomnosť, problematika zločinu a trestu. V poviedke Piargy sa zosunie vrch a zavalí dedinu, kde boli všetci zhýralí.
Poviedka Stretnutie – vojnový veterán s drevenou nohou stráži pílu. V tme sa objaví niekto neznámy, volá sa Paľo – dozvedáme sa, že ho práve pustili z Ilavy – rozpráva svoj príbeh. Mal sa ženiť s Annou, vdovou po Martinovi Beláňovi. Keď sa vracal raz večer z krčmy, našiel u nej rozsvietené. Vošiel dnu a našiel ju prestrašenú – vraj tam bol duch jej manžela, ktorého pred 3 rokmi zavraždila v spánku – podrezala mu hrdlo. Príde domov a tam už ho čaká Martin – hovorí mu, aby si nebral Annu, lebo tá patrí jemu, no on to odmieta. Na druhý deň našli Annu mŕtvu, odsúdili Paľa, lebo našli jeho stopy okolo jej domu a jeho verzii nikto neveril. Keď skončí svoje rozprávania, tak odchádza rovnako ako prišiel.
V poviedke Zhanobená krv sa vrah prizná, že zabil, ale nepovie prečo, lebo sám nevie.
Poviedka Malka nie je až taká dramatická. Dej je prerušovaný lyrickými opismi prírody. Príbeh je baladický – končí sa smutne, smrťou Malky. Dobro predstavuje valach, zlo Šajban. Príroda (vietor) aktívne vystupuje v príbehu. Nakoniec síce Malka zomiera, ale valach tomu nemôže uveriť. Znaky naturizmu: metafory – „duša sa vypne vysoko do oblohy“, „búri sa krv“; personifikácie – rozhovor s vetrom; prirovnania – používa spojky ako, ani, sťa; synekdocha – „Pôjdem v pondelok po zlato.“; epitetá; ľudové výrazy – pôdoj, odeza, opliecko; biblizmy – svätá hostia; zdrobneniny – lístoček; slová s negatívnym zafarbením – hrubizné žily, nevyňuchajú ho ani líšky ; opozitá – „Malka mi bola slnkom i vodou, vzduchom i zemou...“
Pastier oviec rozpráva príbeh, ako sa zoznámil pred rokmi s Malkou. Pracovala v krčme u Michalčíka, kam z času na čas chodieval. Zamiloval sa do nej a požiadal ju o ruku. Dohodnú sa, že sa stretnú, ale Malka nepríde. Namiesto toho mu pošle lístok so správou. Valach nevie čítať, tak zájde za Šajbanom. Ten len nedávno prišiel na salaš, je mu nesympatický a vyhýba sa mu. Šajban prečíta správu – Malka sa vraj ešte nechce vydávať. Neskôr uvidí Malku, ako sa rozpráva so Šajbanom – domnieva sa, že sú milenci. Vypočuje si ich rozhovor – pochopí, že Šajban je zbojník a zabil Michalčíka a okradol ho. Plánuje teraz odísť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze a pas Malke, aby mohla prísť za ním. Udá ho na polícii. Od Malky sa však dozvie, že jej to jej brat; ide ho teda varovať. Valach tiež ide do hôr a zvedie žandárov zo stopy. Nakoniec po búrlivej noci plnej streľby nájde Malku v kolibe na salaši. Bola postrelená a zomrela, no on akoby tomu nechcel uveriť.
Zaujímavou je aj poviedka Aťka.
Napísal vrcholné dielo slovenského naturizmu román Nevesta hôľ. Dej je oslabený, na jeho miesto nastupuje vzťah človeka k prírode, vďaka úplnej personifikácii prírody sa nahrádzajú medziľudské vzťahy. Vrcholná zmyslová rozkoš z prírody. Hl. hrdinka Zuna je poloreálna, polofantastická. Uhliar Tavo – rovnako tajomný ako Zuna. Ďalšími postavami sú ešte horár Libor a jeho kôň Eguš. Dej sa odohráva v dedine Prietržiny v prostredí hôr.
Libor sa vracia domov – stáva sa lesníkom – zamiluje sa do Zuny, dcéry slepého mlynára. Tú si chce vziať aj krčmár Weinhold (kvôli majetku). Libor sa stretáva s Tavom – hovorí, že Zuna patrí jemu, lebo pomohol zabiť jej matke 4 ruské kniežatá (pravdepodobne to boli 4 ruskí zbehovia, ktorí ju znásilnili a výsledkom bola Zuna). Libor začne žiť so Zunou, zisťuje, že je akoby ovládaná duchmi hôr. Chce ju oslobodiť, a tak zabije vlka, s ktorým sa hrala. Zuna má potom zásnuby s Tavom; Libor je nahnevaný, že ho zradil priateľ. Liborovi sa zdá, že sa proti nemu spolčili všetky pekelné bytosti a duchovia hôr – tulák, príšera (vlčí muž), zhorel mu kôň. Napokon Zuna odchádza aj od Tava – zvolila si prírodu, je to nevesta hôľ, medzi ľuďmi by nemohla žiť. Niekedy tu nie je jasné, čo je skutočné, čo je sen, čo rozprávka; je to na hranici zrozumiteľnosti. V popredí sú tu osobné drámy, psychologická drobnokresba, fantastika, rozprávkové prvky, náladové opisy. Zuna bola nešťastné dieťa, vyrastal v prírode, bola ňou vychovaná; preto sa nevedela prispôsobiť životu medzi ľuďmi. Toto bolo posledné dielo, ktoré napísal ako naturistické, potom písal realisticky.
Písal ešte kratšie novely, v ktorých reagoval na 2. svetovú vojnu a SNP. Je tiež autorom monumentálneho románu Život bez konca. Zachytáva obdobie 1895-1935. Hl. postavou je krčmárova dcéra Paulínka. Zachytáva rozpad R-U a predmníchovské ČSR. Dej sa odohráva v horehronskej dedine. Život je bez konca, ide neustále ďalej.