Maturita 17

Do našej literatúry začínajú prenikať lyrizačné tendencie. Rozoznávame niekoľko stupňov:

1. ornamentálna próza – vyvíja sa hneď po vojne, cieľom je vystihnúť zložitosť človeka; typická je ozdobnosť jazyka a štýlu => chceli sa vyrovnať eu. literatúram
2. lyricky tvarovaná próza – snažia sa o zmyslové vnímanie skutočnosti, ide o expresionisticko-senzualistickú epiku
3. próza naturizmu  - esteticky najvýraznejšia, dominantou je rozprávkovo-mýtický epický princíp; prevažuje dedinská tematika, neskôr vplyv franc. regionalistov = vrchárska próza

            Vychádza z expresionizmu – je proti opisnému realizmu a konvenciám. Prevládajú tragické nálady a pocity, nešťastné postavy, ostrý rozpor medzi pocitmi postáv a spoločnosťou, v ktorej musia žiť. Experimentovali so slovom. Nedodržiavajú logickú ani časovú následnosť.

             Predstaviteľ ornamentálnej prózy. Zúčastnil sa prvej svetovej vojny. Novinár, redaktor, počas slov. štátu bol pracovníkom Úradu propagandy.

            Debutoval zb. poviedok Zo svetovej vojny. Ide o spomienky a zápisky z východného frontu. Je tiež autorom viacerých zb. poviedok a noviel: Pompiliova Madona, Zmok, Dolorosa. Mnohé sa odohrávajú v exotickom prostredí (napr. poviedka Žralok).

            V poviedke Pompiliova madona je hlavná postava Pompilio, mrzák – beznohý. Dej sa odohráva v Ríme pred chrámom Santa Maria Maggiore. Pompilia každé ráno António (z rodiny) privedie pred chrám, aby žobral peniaze. Pompiliov jediný a veľký sen je dostať sa do chrámu k madone, pretože je presvedčený, že madona by urobila zázrak a on by vyzdravel. Prosí Sakristiána (kňaza) aby ho k madone zobral. Sakristián odmieta, vraj je Pompilio špinavý, smrdí, má deravé handry, a tak pred madonu ísť nemôže. Dej sa presúva na kvetnú nedeľu. Rimania vtedy vyrážajú do záhrad a do chrámov. Sú štedrejší na milodary. Tak aj Pompilio má v klobúku dosť peňazí. Vtedy mu skrsol plán. Opäť poprosil Sakristiána, aby ho odviedol k madone a dáva mu dvojlírovník. Sakristián najskôr váha, potom však pýta dvojnásobok. Už mu zrazu nevadí, že je špinavý a k večeru ho odnáša k madone. Je večer. Pompilio zostáva v chráme sám. Sakristián má oznámiť rodine, že Pompilio odišiel domov bez vozíka, madona ho vraj uzdravila. Pompilio madonu nevidí, je tma, ale keď ju osvetlí mesiac, Pompilio vidí, ako sa mu nežne prihovára, prosí ho, aby vstal a išiel za ňou. Pompilio cíti, že sa stal zázrak a odchádza na svojich nohách. Ráno Sakristián prichádza k Pompiliovi, vidí ho nehybne ležiaceho pred sochou madony na tom istom mieste kde ho večer položil, ale so šťastným úsmevom na perách. Pompilio bol mŕtvy, vyliečila ho dobrotivá madona.

            Významný je jeho román Muž s protézou. Odohráva sa počas vojny na talianskom fronte. Hlavnou postavou je poručík Seeborn – hovorí, že má protézu namiesto srdca, a že samu tak žije lepšie. Potláča všetky city kvôli svojim skúsenostiam. Kniha je zostavená akoby zo zápiskov Seeborna. Teraz je už Seeborn mŕtvy. Seeborn (volali ho barón Rébus) žil s herečkou Ernou. Raz sa však stretne s Mínou – kedysi spolu chodili, opäť sa mu zapáči, ale je zasnúbená a on sa snaží potlačiť svoje city. Vyhodí Ernu z bytu. Mína sa stane je milenku a zruší zásnuby. Vie, že musí narukovať na front a vie, že sa už nevráti. Nakričí na Mínu a vyhodí ju. Mína zomrie na srdcovú porážku (puklo jej srdce). Navštívi ho jej bývalý snúbenec a vyzve ho na súboj, ale Seeborn to odmietne, lebo sa to nesmie. Dohodnú sa ale, že na lístky napíšu svoje mená, kto si vylosuje svoje, musí sa zastreliť. Snúbenec si vytiahne svoje meno a odstrelí sa. Seeborn odchádza spokojný na front.

            Zážitky z vojny opísal aj v románe Peter Pavel na prahu nového sveta. Zobrazuje tu rozklad rakúskej armády na talianskom fronte. Nadporučík Peter Pavel, Slovák, v mnohom podobný Seebornovi, márne hľadá východisko pre nejaké spoločensky platné objektívne poznanie.

            Napísal tiež historický román pre mládež Pohroma; je z obdobia Veľkej Moravy. Vydal tiež množstvo populárnych románov ako Jánošík, Dráma na ostrove, Prízrak.

            Narodil sa v židovskej rodine v Maďarsku, detstvo prežil pri Nitre. Študoval medicínu v Prahe a Anglicku. Ako lekár pôsobil na vojne a neskôr v kúpeľoch. Redigoval časopis Svojeť.

            Debutoval zb. poviedok Editino Očko. Zväčša majú autobiografický základ a venoval ich svojim sestrám. Novely sa stávajú výrazom Vámošovho pesimistického názoru na skutočnosť i človeka v nej, ale aj naliehavej potreby vystríhať ho. Pesimistický názor; skeptický vzťah k človeku; láska k blížnemu. Poviedka Editino očko – autobiografická. Vyznanie sa k vzťahu k 9 – ročnej sestre Edite. Ani ju nevnímal do 9 – rokov. Začal si ju všímať až po nehode. Jej priateľka jej nechtiac starým, hrdzavým perom pichla do oka. Ako lekár vidí všetky možné následky, ktoré prinesie. Úvodná poviedka.

            Napísal román Atómy boha. Lekár Zurian sa snaží liečiť pohlavné choroby – nakazí sa, aby odskúšal liek, ale nefunguje. Rozbíja sa jeho vzťah s Medúzou. Končí sa jeho samovraždou.

V novele Jazdecká legenda opisuje humorné zážitky 4 lekárov, ktorým prikázali naučiť sa jazdiť na koni. Vysmieva sa z byrokracie.

Jeho ťažiskovým dielom je román Odlomená haluz. Je satirický. Ide o obraz židovskej menšiny v Ponitrí na Slovensku počas vojny. Zobrazuje rodinu Krakuerovcov – l. postavou je malý Samko, ktorý je do istej miery autobiografickou postavou. Má 3 časti.

Prvá časť – Na voľné krídla – zobrazuje osudy Samka, ktorý sa búri proti ortodoxnému životu a utečie z rodičovského domu ku svojmu biologickému otcovi. Nechce totiž nosiť mäso z druhej dediny od kóšera. Keďže jeho otec je katolík, dá sa pokrstiť a zmení si meno na Mikuláš Anjelmôj. Stáva sa vydedencom, keď ho neprijímajú ani Židia, ani kresťania. Rieši tu otázku rovnoprávnosti všetkých ľudí.

Druhá časť sa volá Popoludňajšia horúčava – zobrazuje Samkovo dospievanie, prvé vzťahy, v poslednej časti – Večerný vánok – sa uzatvárajú osudy jednotlivcov aj sociálnych skupín.

Autor naivne chápe medziľudské vzťahy. Názov symbolizuje odpadlíkov od židovskej viery. Verí, že raz sa všetci zmieria.

            Pochádzal z národne uvedomelej rodiny slov. advokáta. Počas vojny sa zúčastnil protifašistického odboja. Po vojen zastával rôzne politické funkcie, až do roku 1950, kedy bol zatknutý a obvinený z buržoázneho nacionalizmu – bol odsúdený na 20 rokov. Krátko po prepustení zomrel.

Patrí k predstaviteľom modernej poprevratovej prózy, ktorá reagovala na európsky literárny vývin. Písal do časopisov Vatra a Mladé Slovensko.

            Jeho prvotinou bolo dielo Mozaika života a snov. Ide o predtým časopisecky uverejnené prózy.

            Jeho významným dielom je cyklus noviel Človek na ulici. Tvorí ho 5 noviel Bratia Jurgovci a dlhšia novela Laco a Bratislava.

            Hl. postavou novely Laco a Bratislava je Laco. Pochádza z dediny, ale odchádza na gymnázium. Po maturite odíde  do Bratislavy – obdivuje jej krásy. Stretne tu kamaráta Igora, chodia spolu po krčmách a reštauráciách. Zaľúbi sa do Želky Kalnej, chodia spolu. Po Vianociach sa rozídu. Po čase sa opäť stretáva so Želkou – opäť medzi nimi vzplanie láska, ona mu odpustí. Napokon však odchádza ďalej do sveta, aj keď ju miluje; vie, že naňho bude čakať.

            Bratia Jurgovci predstavujú 5 noviel (1 novela o 1 bratovi). Sú to 4 bratia, pochádzajú zo zemianskeho prostredia, otec im zomrel a zanechal im majetok. Ján je rojko, pracoval v meste, ale vrátil sa na vidiek. Tu stretne jedno dievča, ktoré sa mu zapáči; stretávajú sa spolu – hovorí jej rôzne pochabé veci. Dievča od neho odíde a aj on sa rozhodne vrátiť domov. Tomáš je maliar, tulák, vždy, keď sa dostal do krízy, začal sa túlať a striedal ženy. Arne je hospodár, zostal doma na gazdovstve. Zarábal peniaze, ktoré potom posielal bratom – tí ich míňajú. Zaľúbi sa do Oľgy, no keď príde Tomáš, Oľga sa doňho zamiluje. Tomáš neskôr odchádza a sním aj Oľga. Napokon sa opäť stretávajú a Arne si vezme Oľgu za ženu. Peter je notár a zlosyn. Má tichú, pokornú ženu Enu. Je pijan a chodí za inými ženami. Raz si dovedie domov slúžku Katku – tá postupne nahrádza jeho ženu. Katka otehotnie a jeho žena potom musí sama robiť všetky práce. Napokon sa mu však zunuje aj Katka. Považuje ich len za svoje slúžky. Katka preto Petra zabije. Ján sa opäť stretne so svojou bývalou milou, chce si ju zobrať. Arne je ženatý s Oľgou.  Tomáš opäť zavíta doma aj s nejakou Vierou, do ktorej je zaľúbený, ale opäť sa zaľúbi do Oľgy. Viera odíde, napokon aj Tomáš. Arne pošle svoju ženu za Tomášom, nech sú spolu šťastní, lebo si myslí, že Oľga miluje Tomáša. On ju však pošle naspäť. Záverečná novela sa volá Človek na ulici – Tomáš sa dostane na ulicu ani nevie ako – cíti sa ako človek na ulici – nerozhodným nevie, čo robiť.

            Napísal aj novelu Strieborný prach. Je tu silný vnútorný dramatizmus. Ján Martinák sa zaľúbi do bohatej Márie, no dozvie sa, že je to jeho nevlastná sestra a veľmi sa nahnevá. Ich otec odišiel do Ameriky. Jano chce zabiť, keď sa vráti. A aj sa vráti, no Jano zistí, že je to úbožiak – je chudobný, slepý, odišli od neho žena aj dcéra (urobili si hanbu, lebo preflákali všetky peniaze). Jano sa nad ním zľutuje a dovedie ho domov k matke. Hlavná myšlienka: človek sa môže zbaviť viny a zla utrpením, ktoré ho očisťuje (Martinákov otec), alebo pozitívnym činom (Ján Martinák).

            Napísal tiež dielo Vízum do Európy – najúspešnejšie dielo. Súbor piatich noviel. Približuje atmosféru veľkých EU miest (Paríž). Dôraz kladie na človeka. Pútavý dej, plastická kresba postáv, psychologická hĺbka. Je tu napr. Bébé Cadum – o Paríži, ženách, reklame na mydlo Cadum s malým dieťaťom.

            Jeho posledným dielom je Život s Laurov. Je to poetický dokument o tvorivom a myšlienkovom ovzduší umeleckej generácie 20. rokov. Zobrazuje lásku umelcov k Laure – žena-múza – raz je konkrétna, inokedy vybájená. Protiklad sna a skutočnosti.