6. Romantizmus vo svetovej literatúre
Je to obdobie, ktoré trvá od konca 18. storočia až do polovičky 19. storočia. Čo sa týka spol. situácie, na jednej strane prebehla priemyselná revolúcia v Anglicku a buržoázna vo Franc. (heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo.“), na druhej strane dochádza k pozvoľnému zániku feudalizmu a kapitalistické vzťahy začínajú ovládať spol. Človek stráca istotu, cíti sa osamotený. Znovu sa začína vyzdvihovať cit a rozum akoby ustúpil do úzadia.
Preromantizmus bol prechodným obdobím medzi klasicizmom a romantizmom a znamená obrat od rozumu k citu, čo sa prejavilo tak v lit. ako aj vo filozofii, kde prevládajú idealistické koncepcie Herdera a Hegla, ktoré vyzdvihujú myšlienku, ideu, ducha, považujú ich za prvoradé a hmotu za druhoradú. Herder vystúpil s myšlienkou, že Slovania sú najmenej skazeným národom v Európe a oni sú jedinou nádejou pre upadajúcu Európu.
Ďalej sa v tomto období vyvinul lit. a filozofický smer sentimentalizmus. Tento smer vyzdvihuje city, súcit s biednymi a farbisto opisuje obyčajného človeka s jeho starosťami a zážitkami. Vzniká kult silného jedinca = individualizmus, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľuďom = titanizmus. V spol. sa začína zdôrazňovať úloha jednotlivca (subjektivizmus). Jedinec pociťuje silné rozpory medzi svojím vnútorným svetom a vonkajšou realitou, vyplýva z toho preňho pocit osamelosti a pesimizmus.
Autori pri tvorbe uplatňujú fantáziu. Hrdina je neustále v rozpore so skutočnosťou, túži po plnosti života a lásky a pri boji za naplnenie tohto svojho ideálu zomiera. Autor sa stotožňuje s postavou, ktorá akoby nadobúdala autobiografické črty = autoštylizácia. Rozpor je rovnaký ako v klasicizme, teda medzi povinnosťou a citom, vyhráva však cit. Uplatňuje sa harmónia kontrastov. Hranice medzi lit. druhmi a žánrami sa narušujú (žánrový synkretizmus). Epika sa silne lyrizuje opismi psychiky postáv a reflexií. Hlavným literárnym druhom sa stáva lyrika. Rozvíja sa aj epika (básnická poviedka) a lyricko-epické útvary (balada). Umelci nachádzajú zdroj inšpirácie v ľudovej slovesnosti (slovenskí romantici) i v historizme (minulosti). Oživili jazyk prvkami hovorovej reči.
FRANCÚZSKA LITERATÚRA
VICTOR HUGO
Zakladateľom francúzskeho romantizmu bol Victor Hugo - básnik, dramatik, prozaik, esejista. Začal písať veľmi mladý a jeho básne dosiahli veľké úspechy. Stal sa členom Francúzskej akadémie a získal šľachtický titul (pair). Po revolúcii (1848 – 1851) sa stal republikánom. Po nástupe Napoleona III. odišiel do exilu, vrátil sa po 18-tich rokoch. Dostalo sa mu uznania a pôct. Pochovaný je v Pantheone – medzi najslávnejšími mužmi Francúzska.
Je autorom zb. lyrických básní Kontemplácie a cyklu epických básní Legenda vekov, v ktorom komentuje plynutie vekov od Evy k Ježišovi, od Antiky až po súčasnosť. Víziami sa pokúsil vyjadriť pochod ľudstva od temnôt k ideálu. Ďalej napísal hru Cromwell, ktorej predhovor sa stal manifestom romantizmu. Žiadal slobodu umenia oproti zväzujúcim zásadám klasicizmu. Dráma Hernani predstavuje víťazstvo romantizmu v dráme. Hlavná postava, mladý muž, pre česť obetuje lásku i život. Má romantický konflikt. Dráma Ruy Blas je preniknutá liberalistickými ideami. Je to hra o láske kráľovnej a sluhu. Don Salust márne dvorí španielskej kráľovnej Márií. Z pomsty jej za milenca podstrčí svojho sluhu. Ruy Blas pod menom Don Cézar sa stane ministrom a svojou múdrosťou si získa srdce kráľovnej. Keď ho chce Don Salust pred kráľovnou ponížiť, zabije ho a sám sa otrávi. Umiera šťastný – kráľovná ho pred smrťou nazve jeho pravým menom.
Jeho najvýznamnejším dielom je román Chrám Matky Božej v Paríži. Základom fabuly sú zložité životné osudy mladej cigánky Esmeraldy, vášnivá láska pokryteckého kňaza Frolla k nej. Dielo je typické svojím romantickým napätím, protikladmi, údesnými scénami, výnimočnými postavami i filozofickými úvahami. Je to historický román odohrávajúci sa v stredoveku v 15. storočí. Postavy nie sú historické, ale zachytená je dobová atmosféra. Vznik románu – autor sa prechádzal po chráme Matky Božej a na stena našiel vyryté ´AN´AGKH - ananké – osud. Snažil sa nájsť čo sa za tým skrýva. Téma: Osud krásnej, mladej cigánky Esmeraldy, na ktorom je zachytená spoločnosť za vlády Ľudovíta XVI.
Vonkajšia kompozícia: Má dva zväzky – 6 kníh (kapitol) a 5 kníh (kapitol)
Vnútorná kompozícia: Príbeh cigánky Esmeraldy a vzťah štyroch mužov k nej: Quasimodo, Pierre Gringoire – mladý básnik, Claude Frollo – kňaz, Phoebus – kapitán.
Umelecká metóda: Autor využíva metódu kontrastu:
§ Dve osoby: Quasimodo – škaredý, nepekný a Esmeralda – krásna, mladá.
Quasimodo – škaredý, miluje Esmeraldu a Phoebus – pekný, nemiluje Esmeraldu, má inú.
§ Jedna osoba: Quasimodo – škaredý, odpudzujúci, ale má dobré, úprimné srdce
kňaz Frollo – mal byť vzorom, kňaz, ale nehanbí sa vykonať aj ten najhorší skutok
Frollo sa vášnivo zamiluje do Esmeraldy, a keď ju nájde s kapitánom lukostrelcov, prebodne ho dýkou. Odsúdia za to na smrť Esmeraldu. Quasimodo (zvonár v chráme, o ktorého sa celý život staral Frollo) ju ukryje vo veži. Frollo ju unesie a zatvorí ju u starej pustovníčky Guduly, ktorá nenávidí Cigánov, pretože jej uniesli dcéru. Spoznáva v nej svoje dieťa, ale už ju nemôže zachrániť a Esmeralda zomiera. Quasimodo zhodí Frolla z veže chrámu a sám zomiera pri Esmeralde.
Ďalším jeho významným román je dielo Bedári, ktoré napísal v exile. Majstrovsky v ňom vykreslil francúzsku spoločnosť v čase obnovy cisárstva. Je to príbeh Jeana Valjeana nespravodlivo odsúdeného na galeje. Keď sa mu podarí utiecť, ukradne biskupovi dva svietniky. Chytia ho, ale biskup povie, že mu ich daroval. Toto ho dojme a začne nový život. Chcel napraviť krivdy a pomáhať biednym. Do tejto postavy vložil autor svoju predstavu o spravodlivosti. Veril, že mravným obrodením možno odstrániť zlo a nespravodlivosť. Je tiež autorom románu Robotníci mora. Chudobný rybár sám uprostred oceánu, prekonáva svojím umom, vôľou a prácou prekážky, aby zachránil stroje poškodeného parníka, a tak získal ruku milovaného dievčaťa. Keď vidí, že dievča ľúbi iného, vzdáva sa jej a dobrovoľne zomiera. Historický román Deväťdesiattri čerpá námet z čias Veľkej Francúzskej revolúcie a vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť.
Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo francúzskej próze a dráme.
JEAN JACQUES ROUSSEAU
Narodil sa v Ženeve, viedol tulácky život a vystriedal viacero zamestnaní. V diele Rozprave a nerovnosti hlása návrat k neporušenosti prírody a útočí na súkromné vlastníctvo ako príčinu nerovnosti medzi ľuďmi. Ďalej napísal dielo Emil alebo o výchove, v ktorom sa zoberá potrebou výchovy detí. Je tiež autorom diela Júlia alebo nová Heloisa. Je to vrcholné dielo európskeho sentimentalizmu. Zdôrazňuje čistotu citov prostých ľudí. Je to príbeh lásky šľachtického dievčaťa Júlie a jej učiteľa, vo forme listov. Dielo je charakteristický protest proti spoločenskej nespravodlivosti a hlásanie návratu k prírode. Základná Rousseauova myšlienka je, že človek je v podstate dobrý, ale pokazilo ho zlé usporiadanie spoločnosti.
NEMECKÁ LITERATÚRA
JOHANN WOLFGANG GOETHE
Bol najvýznamnejším predstaviteľom hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor): - príslušníci hnutia sa búrili proti vtedajšej spoločnosti. Ich revolta bola živelná. Postavili sa proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku prirodzené (cit, vášeň, láska, sloboda). Bol básnik, prozaik, štátnik, filozof, prírodovedec. Pochádzal z bohatej meštiackej rodiny. Na otcove želanie vyštudoval právo v Lipsku. Zoznámil sa s teoretikom hnutia Herderom, ktorý ho získal pre svoje náhľady na literatúru a dejiny. V roku 1775 prichádza do Weimaru a stáva sa ministrom, jeho reformy nenachádzajú dostatočné pochopenie. Z depresie sa odchádza liečiť do Karlových Varov a Talianska. Ideálom v umení sa mu stáva Antika, jeho tvorba je poznačená jeho nešťastnými láskami. Je autorom ódy Prometeus, v ktorej zobrazil buričské nálady a odpor proti feudálnemu absolutizmu. Antický hrdina mu poslúžil ako vzor, ktorým chcel osláviť človeka – tvorcu, veriaceho vo vlastné sily.
Jedným z jeho najvýznamnejším diel je sentimentálny román Utrpenie mladého Werthera napísaný vo forme listov. Podnetom mu bola nešťastná láska k Charlotte Buffovej. Priamy podnet zo života: Goethe sa zaľúbil do dvoch žien, jedna zasnúbená, druhá vydatá – z toho vzniká literárna postava Lotta; Goetheho priateľ si z nešťastnej lásky berie život – postava Werthera. Spoločnosť bola rozdelená na tri skupiny: šľachta, mešťania – Goethe, Werther, ľud.
Prvky sentimentalizmu:
§ Jazyková zložka – citové epitetá, časté citoslovcia.
§ Umelecký opis prírody a časté úvahy.
§ Činy: - Werther bol citlivý, často plakal; nosil stuhu od Lotty, zabil sa pištoľou, ktorej sa dotkli Lottine ruky, žiadal aby ho pochovali v obleku, ktorého sa dotkli Lottine ruky
Mladý, vzdelaný muž sa nešťastne zaľúbi do Lotty, nevesty a neskôr manželky svojho priateľa. Lotha má Werthera rada, ale jeho priateľa si vzala kvôli finančnému zabezpečeniu. Werther ju prehovára, aby s ním utiekla, ale Lotha si uvedomuje, že nikde by neboli vítaní, a tak zostáva pri manželovi. Pretože sa Werther nedokáže vyrovnať s rozpormi medzi túžbami a skutočnosťou a aj jeho úsilie v práci stroskotáva na feudálnych spoločenských konvenciách, končí život samovraždou – smrť vyznela ako protest proti vtedajšiemu spoločenskému zriadeniu. Hrdina je osamelý, nepripravený na boj. Postoj Werthera k šľachte a k ľudu: Werther (mešťan) mal rád grófa C hoci vedel, že ostatná šľachta sa k mešťanom správa povýšene. Dôkaz z diela: Gróf C usporiadal večierok, na ktorom bol aj Werther, no musel odísť, lebo by odišla šľachta. Slečna B sa vo vyššej spoločnosti k Wertherovi nehlásila. Vzťah Werthera (mešťana) k ľudu: Správal sa k ním milo, nie povýšenecky, začo ho mali radi.
Goethe po návrate z liečenia napísal drámy Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso, Egmont a veršovanú drámu Faust.
Je to jedno z jeho najvýznamnejších diel. Vychádza zo stredovekej povesti o učencovi Faustovi, ktorý nie je spokojný s výsledkami vedy a túži po pravom poznaní. Uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Prežije lásku, sklamania, pozná vedu, čiernu mágiu, až napokon nachádza zmysel života v práci pre spoločnosť. Starý slepý Faust prichádza k záveru: „Zaslúži ten len slobodu si, s žitím kto denne o ňu bojuje“. Pred smrťou premení neúrodný močaristý kraj na kraj hojnosti a šťastia. Faust zomiera a zachráni sa zásahom vyššej moci. Faust je symbolom ľudskej aktivity, tvorivej práce. Mefistofeles je stelesnením sebectva a túžby po moci. Hoci sú v dráme fantastické a symbolické prvky, filozofickými, vedeckými a mravnými poznatkami smeruje k realizmu. Predstavuje básnikov vývin od mladíckej nespokojnosti k rozvážnej viere v činorodú prácu človeka.
FRIEDRICH SCHILLER
Vo svojich dielach vyjadroval túžbu po národnej i osobnej slobode a boj proti tyranii. Bol básnik, dramatik. Chcel sa stať kňazom, ale otec ho prinútil ísť na vojenskú akadémiu. V škole bola prísna disciplína, študenti čítali zakázané knihy, nadchýnali sa ideami slobody a niektorí začali literárne tvoriť. Po ukončení akadémie sa stal vojenským lekárom. Nemohol sa zmieriť s osobným útlakom v armáde, preto utiekol, žil v biede a s Goetheho pomocou sa stal profesorom dejín v Jene. Napísal drámu Zbojníci, v ktorej vyjadril vzdor proti tyranii. Hrdinom je Karol Moor – mladší brat ho očierni pred otcom, aby sám zdedil rodinný majetok a bratovu milú. Oklamaný otec Karola vydedí. Zo zúfalstva, že stratil česť i snúbenicu, sa stane vodcom zbojníkov, aby pomstil krivdu. Pretože nevidí inú cestu, vyhlasuje: „Moje remeslo je odplata – pomsta moja živnosť.“ Po otcovej a bratovej smrti uzná nevyhnutnosť svetských zákonov a vydáva sa do rúk súdu. Zomiera pre svoju lásku k slobode a spravodlivosti. Je typom rebela, ktorý nezvládol rozpor medzi svojím ideálom a spoločenskými podmienkami. Meštianska tragédia Úklady a láska je dráma o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta. Hoci sa syn proti otcovi vzbúri, uverí intrigám o nevere svojej milej. Až zoči–voči smrti z jeho rúk mu dievčina povie, že ho oklamali. Obaja zomierajú, intrigáni sú usvedčení. Dielo vyjadruje odpor proti celému feudálnemu zriadeniu. Známa je jeho óda Pieseň na radosť, ktorú zhudobnil Ludwig van Beethoven vo svojej 9. symfónii (Óda na radosť). Je tiež autorom drám Mária Stuartová, Panna Orleánska a Viliam Tell. V poslednej menovanej opisuje boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom v 14. storočí. Ľud vedie do boja legendárny Viliam Tell. Pretože Tell nevzdal úctu vystavenému klobúku, symbolizujúcemu nadvládu Nemcov, miestodržiteľ Gessler ho prinútil zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Príkaz splnil, syna pritom nezranil, ale namiesto slobody ho uvrhli do väzenia. Tell z neho ušiel, zabil tyrana Gesslera a jeho výstrel sa stal výzvou na národné povstanie. Ľud si vydobyl slobodu. Hra mala burcovať nemecký národ proti Napoleonovi, za občianske slobody, práva biednych a utláčaných.
HEINRICH HEINE
Bol najrevolučnejší nemecký básnik a prozaik. Nadväzoval na romantizmus a v jeho lyrike vidieť vplyv ľudovej poézie s baladickými, pochmúrnymi prvkami. Roku 1831 odišiel do Paríža a tu aj zomrel. Napísal zb. básní Kniha piesní, v ktorej sa citové, rozprávkové a elegické motívy sa prepletajú s motívmi ironickými. Mnohé básne boli zhudobnené (Schubert, Schumann, Liszt), alebo zľudoveli. Postupne sa do popredia jeho tvorby dostávala súčasnosť s jej problémami. V diele Obrazy z ciest sa prejavuje jeho snaha pomáhať pri pretváraní spoločnosti. Vytvoril nový druh fejtónu – zmes obrazov z ciest po Nemecku, Anglicku, Taliansku a spoločensko-politickej satiry. Ostro kritizoval sociálnu nerovnosť, zaostalosť a nacionalizmus. Je tiež autorom lyrického cestopisu Nemecko, zimná rozprávka, ktorý je písaná hovorovým štýlom na spôsob starých nemeckých piesní. Zb. Časové básne obsahuje ostré sociálne básne (napr. Sliezski tkáči, Zámocká legenda). Zb. Romanzero napísal ohluchnutý a takmer slepý. Je svedectvom jeho fyzických i duševných útrap a skepticizmu z pomerov v Nemecku.
ANGLICKÁ LITERATÚRA
GEORGE GORDON BYRON
Bol básnik, rebel. Pochádzal z aristokratickej rodiny. Po smrti príbuzného získal majetok a šľachtický titul (lord). V Snemovni lordov obhajoval práva robotníkov.
Cestoval po Európe a po návrate vydal lyricko-epickú skladbu Childe Haroldova púť, v ktorej opisuje cesty a úvahy pútnika po európskych krajinách. Hrdina – básnik je rozčarovaný veľkosvetskou spoločnosťou, cíti sa osamelý, ale súčasne sa búri proti tyranii a neslobode podrobených národov. Opisy krajiny vtipne dopĺňa aktuálnymi politickými komentármi. Byron je tvorcom romantickej básnickej poviedky, ktorá obsahuje okrem fabuly úvahy a básnické city (Džaur, Korzár, Manfréd). Básnická skladba Don Juan je satirou na negatívne spoločenské javy. Orientálna romantika je prepletená dobrodružstvami a ľúbostnými aférami hlavnej postavy v Grécku, Turecku, Rusku. Využíva nenútený vtip a robí si výsmech z anglickej spoločnosti. Báseň Chillonský väzeň je preniknutá ideou slobody. Na hrade Chillon väznia povstalca, ktorého po mnohých rokoch vyslobodia bernskí povstalci. Nevie si zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením. Vyjadruje túžbu Švajčiarov oslobodiť sa spod cudzej nadvlády a verí, že raz zhynie otrokár. Aktívne podporoval národnooslobodzovacie hnutie v Španielsku, Taliansku, Grécku. Vytvoril nový typ romantického hrdinu – tuláka, väzňa, silnú osobnosť, ktorý nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, pretože je osamelý. Slobodomyseľnosťou, kritikou pretvárky, zápalom a nadšením v boji proti bezpráviu ovplyvnil mnohých slovanských básnikov (Kráľa, Bottu, Máchu,..).
PERCY BYSSHE SHELLEY
Bol citovo založený a nebál sa prejavovať nespokojnosť. Pre pokrokové názory ho vylúčili z univerzity. Odišiel do Írska, aby pomohol utláčanému národu. Veril, že láska môže človeka obrodiť. Napísal filozofickú veršovanú drámu Odpútaný Prometeus, v ktorej vyjadril viera v príchod nového veku. Vychádzal z Aischylovej antickej tragédie Pripútaný Prometeus. Hrdina (predstavuje ľudskosť spútanú tyranom) je prikovaný k skale, trpí, ale nepoddáva sa. Podporujú ho mytologické bytosti, ktoré nakoniec zosadia Jupitera z trónu a Herkules trpiaceho hrdinu oslobodí. Nastáva vláda lásky a porozumenia. Je proroctvom o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva. Hrdý vzdor proti osudu a moci je typickým znakom romantizmu. Básnická tvorba je syntézou ideálov krásy a revolučnej veštby premeny sveta.
RUSKÁ LITERATÚRA
Vznikala v období nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu, ktorý vyvolal mnohé povstania. Je zacielená na boj proti útlaku a bezpráviu.
ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN
Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Sympatizoval s odporcami cárizmu. Za politické verše ho poslali do vyhnanstva na juh. Tu vznikli jeho romantické poémy Kaukazský zajatec a Cigáni, v ktorých na pozadí prekrásnej prírody vystupujú vydedenci spoločnosti. V diele Na Sibír vyjadril svoje politické sympatie k dekabristom – revolucionárom. Históriou Ruska, otázkami spravodlivosti, krivdy, slobody a zodpovednosti človeka za osud spoločnosti sa zaoberal v tragédii Boris Godunov, v poémach Poltava a Medený jazdec. Napísal tiež romantické príbehy Piková dáma, Povesti Belkina. Významným dielom je jeho veršovaný román Eugen Onegin, v ktorom realisticky zobrazuje skutočnosť. Zobrazuje zbytočného človeka, rozčarovaného životom a neschopného urobiť šťastným ani seba, ani iných. Je znechutený prázdnym životom petrohradskej vyššej spoločnosti, odchádza na vidiek, kde chce nájsť zmysel života vo zveľaďovaní majetku. Na dedine sa beznádejne nudí. V súboji zabije svojho priateľa, odmietne lásku Tatiany a vnáša nepokoj do jej života. Po návrate do Petrohradu stretáva Tatianu ako manželku kniežaťa. Vyzná jej lásku, ona odmieta, hoci ho stále ľúbi. Svojou osamelosťou, skepsou a apatiou je predstaviteľom vtedajšieho spoločenského zriadenia. Základom povesti Kapitánova dcéra je ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti. Hlavným hrdinom je Jemeľjan Pugačov, vodca roľníckeho protifeudálneho povstania. Autor ho zobrazuje ako rozhodného a talentovaného veliteľa, spravodlivého človeka, nepriateľa šľachty, zástupcu ľudu. Verejne ho popravia, autorove sympatie sú na strane ľudu. Jeho tvorba sa vyznačuje bohatstvom tém, literárnych druhov a žánrov. Mnohé jeho diela boli sfilmované a zhudobnené. Puškinov optimizmus sa stal vzorom pre básnikov ospevujúcich slobodu a bojujúcich za sociálnu spravodlivosť.
ČESKÁ LITERATÚRA
Do popredia sa dostáva úloha zjednotiť a rozšíriť české národné hnutie. Objavujú sa požiadavky slobody národa. Na mladšiu generáciu pôsobili revolučné udalosti v Európe – spoliehali sa len na vlastné sily.
Josef Kajetán Tyl Vo svojej tvorbe sa zaoberá problémami súčasnosti. Napísal divadelnú hru Fidlovačka, v ktorej prvýkrát zaznela pieseň Kde domov můj. Neskôr sa stala národnou hymnou. Hra Strakonický dudák má rozprávkový základ. Odsudzuje obdiv k cudzine a vyzdvihuje vernosť domovu a kladné ľudské hodnoty.
Karel Hynek Mácha si uvedomil, že literatúra nevystačí s napodobňovaním folklórnych vzorov. Čítal diela európskych romantikov. Zaujímal sa o českú minulosť. Písal lyrické i lyricko-epické básne, prózu i drámu. Napísal historickú prózu Krivoklad, autobiografickú prózu Marinka. V diele Cikáni opisuje osudy vydedencov spoločnosti. Prvýkrát sa objavuje motív vraždy otca – zvodcu. Hlavné črty jeho štýlu: záľuba v postavách vylúčených zo spoločnosti a túžiacich po šťastí, ostré vnímanie reality a bohatstvo obrazov. Vrcholom jeho tvorby je lyricko-epická skladba Máj, ktorá má 4 spevy. Dominantou skladby sú reflexie a obrazy prírody. Epizujúca časť má stupňujúce, dramatické napätie. Na romantických protikladoch hrdinu spoznávame charakterové črty básnika. Je založená na kontraste krásy prírody a lásky a neúprosnej smrti. Vilém – typický romantický hrdina. Je silná osobnosť, vydedenec spoločnosti. Búri sa proti nej, je osamelý, hynie. Dobová kritika odsúdila skladbu – vymykala sa zaužívanému vyjadrovaniu. Kritizovali ho ako obdivovateľa západného romantizmu. Vysokého uznania sa mu dostalo od slovenských kritikov.
Karel Jaromír Erben bol romantikom zmierenia. Napísal jedinú básnickú zbierku Kytice – vychádza z dávnych predstáv o svete a z morálnych zásad spoločnosti. V baladách napr. Polednice, Svatební košile, Vodník zobrazuje zložitosti života, ľudskej duše, ľudského osudu. Vynikajú dramatickosťou, hudobnosťou verša a krásnym jazykom. Kytice predstavujú spor s iluzórnosťou predstáv o absolútnej slobode človeka.
Božena Němcová sa vyznačuje zobrazovaním národného života v próze. Zbierala ľudové rozprávky (Slovenské pohádky a pověsti) a stretávala sa so štúrovcami. Významná je jej próza Babička s podtitulom Obrazy venkovského života. Dielo sa blíži k románu, nie je tu konflikt a dej. Osudy ľudí, príbehy, sú voľne spojené s postavou babičky, stelesňuje harmonickú osobnosť, večný ideál ľudstva. Vo všetkých Němcovej dielach vidieť vzťah k ľudu a súcit s jeho utrpením. Vyjadrujú optimistickú vieru v človeka a jeho budúcnosť.
POĽSKÁ LITERATÚRA
Adam Mickiewicz bol duchovným vodcom Poľského národného boja za samostatnosť. Stal sa členom tajného študentského spolku – jeho cieľom bola vlastenecká výchova, vzdelávanie a družnosť. Napísal báseň Óda na mladosť, v ktorej vyjadril idey tejto skupiny. Veril, že mládež privedie svet k láske a priateľstvu. Po odhalení tajného spolku ho odsúdili do vyhnanstva v Rusku, kde napísal historický epos Konrad Wallenrod. Hrdina – člen porobeného litovského národa, môže bojovať proti nepriateľovi, ak sa uchýli k pretvárke a zrade. Stane sa veľmajstrom križiakov. Vojská pošle do záhuby a sám zomiera. Myšlienka diela je – silný jednotlivec preberá zodpovednosť za osudy vlasti, má právo použiť všetky prostriedky na jej záchranu. Roku 1829 odišiel do emigrácie. V Paríži napísal národný epos Pán Tadeáš. Zobrazuje spor dvoch šľachtických rodín o starý zámok. Dielo sa končí optimisticky. Je obrazom poľského života, zvykov a mravov vidieckej šľachty. Počas Krymskej vojny odišiel do Turecka, kde organizoval poľské oddiely proti Rusku. Zomrel v Carihrade počas morovej epidémie. Stal sa reprezentantom slovanského sveta, stelesňujúcim myšlienky národnooslobodzovacieho boja.
MAĎARSKÁ LITERATÚRA
Najvýznamnejším predstaviteľom bol Sándor Petöfi. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho matka bola Slovenka. Obdivoval francúzskych a nemeckých romantikov, inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou. Napísal veršovanú rozprávku Víťaz Janko. Hrdina prežije rôzne dobrodružstvá. Láska a spravodlivosť víťazia. V roku 1848 sa stal vodcom revolučnej mládeže; z tohto obdobia pochádzajú jeho básne Obeste kráľov a Apoštol, čo je epická skladba; pripomína udalosti z básnikovho života. Má dramatické napätie – atentát na kráľa. Vyjadruje nenávisť k tyranii. Zahynul pri povstaní proti ruským cárskym vojskám. Nevie sa kde je pochovaný. Zapôsobil na J. Kráľa a P. O. Hviezdoslava.