Katedrály patria k najimpozantnejším architektonickým výtvorom kresťanského staviteľstva. Predstavujú nevšedné kamenné svedectvo o viac ako pätnástich storočiach vývoja kresťanskej viery a patria medzi hmatateľné symboly západnej civilizácie.
Katedrála je kresťanský kostol, ktorý slúži ako hlavný kostol diecézy alebo sídelný kostol biskupa. Katedrály sú v katolíckej, anglikánskej a v niektorých protestantských cirkvách. Ak má biskup dva sídelné kostoly, druhý sa označuje ako konkatedrála.
V architektúre sa termín katedrála používa v mierne odlišnom význame. Ako katedrálu označujeme konkrétny typ veľkého gotického kostola. Môže ísť nielen o biskupský kostol, ale napríklad aj o kláštorný kostol niektorých mníšskych rádov.
Gotika lebo gotické umenie alebo gotický sloh bol umelecký smer, ktorý nasledoval po románskom slohu približne od polovice 12. storočia do konca 15. storočia. Gotická architektúra sa vyvíjala približne od polovice 12. storočia (vo Francúzsku), do začiatku 16. storočia (v severnej Európe).
Charakteristickými znakmi gotickej architektúry je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Charakteristickým znakom gotickej architektúry je lomený oblúk používaný na oknách, portáloch a klenbách. Okná sú štíhle, úzke, zakončené lomeným oblúkom. V priečelnej časti chrámov sa robili okrúhle okná - ružice. Gotická architektúra využíva veľké množstvo zdobiacich prvkov - členitých výčnelkov, priehlbní, zdobených vežičiek, chrličov, trojlístkov malých okien, konzôl Gotická katedrála sa stáva vrcholom vývoja kresťanskej baziliky ako jediný celok syntetizujúci v sebe všetky štylistické novinky i architektonické výdobytky. Dôležitým prvkom gotickej architektúry sa stáva svetlo. Farebné vitráže umožňujú prežiarenie chrámového priestoru. Exteriér i interiér má bohatú sochársku výzdobu.
Katedrála sv. Martina Katedrála sv. Martina alebo Dóm sv. Martina je najväčší a najvýznamnejší kostol v Bratislave. Ide o jednu z najväčších katedrál na území Slovenska. Začal sa vstavať v 13. storočí. Charakteristickú podobu získal v období gotiky. Stavebné úpravy pokračovali aj v nasledujúcich obdobiach.
Dejiny Dóm bol postavený 14. storočí na mieste románskeho kostola a cintorína. Po desaťročiach stavebných prác bola vysvätená centrálna loď v roku 1452. Prístavby sú z 15.-18. storočia. V roku 1760 bola pôvodná veža kostola zničená bleskom a musela byť nahradená novostavbou, ktorá bola zničená v roku 1835 požiarom. V roku 1847 bola veža rekonštruovaná a v roku 1877 dostal Dóm sv. Martina dnešnú podobu.
V Dóme sa nachádzajú kaplnky: -sv. Jána Almužníka z roku 1732 -sv. Anny -sv. Jozefa z roku 1204 -Českej kráľovnej Žofie
Architektonické údaje Budovať sa začal v 13. storočí, ale do dnešnej podoby sa dostal až o niekoľko storočí neskôr vplyvom vojny, zemetrasenia a iných pohrôm. Kostol má dĺžku 69,37 m, šírku 22,85 m, výšku 16,02 m. Veža domu je vysoká 85 m. Na jej vrchole je pozlátená kópia svätoštefanskej koruny, ktorá symbolizuje význam korunovačného chrámu. Veža kostola bola postavená aj s trojložím a plnila funkciu bašty, pretože bola súčasťou mestského opevnenia.
V Dóme môžeme obdivovať barokové súsošie sv. Martina od sochára Georga Raffaela Donnera, ale aj gotické a renesančné náhrobky, prekrásne farebné okná, či osemhranné stĺpy. Katakombách dómu sú pochovaní cirkevní hodnostári i príslušníci šľachty. Svoj odpočinok tu našiel aj Jozef Ignác Bajza, autor prvého slovenského románu. Od 11. novembra 2002 je Dóm sv. Martina národnou kultúrnou pamiatkou a patrí k najnavštevovanejším historickým pamiatkam v Bratislave.
Katedrála sv. Alžbety
Dóm sv. Alžbety je gotická katedrála, ktorá sa nachádza v centre Košíc. Je to zároveň „najvýchodnejšia“ gotická katedrála v Európe. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel v roku 1370 a ktorého patrónkou bola sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Dá sa povedať, že Dóm nebol dodnes úplne dokončený. Košický dóm je mimoriadne hodnotná stavba s výnimočne riešenými gotickými portálmi s plastickou výzdobou.
Dejiny Dóm bol postavený na mieste bývalého farského kostola zasväteného sv. Alžbete Uhorskej, ktorý existoval najneskôr už od 13. storočia. Tento farský kostol v roku 1370 vyhorel. Práce na stavbe Dómu začali v roku 1378 a pokračovali vo viacerých etapách. Prvá fáza stavebných prác trvala do roku 1420. V tejto etape bol kostol postavený ako päťloďová bazilika podľa vzoru Dómu sv. Viktora v Xantene v Porýni. V druhej fáze bola koncepcia zmenená a hlavná loď bola prekrížená rovnako vysokou priečnou loďou. Od roku 1464 do roku 1490 pôsobil na stavbe Dómu sv. Alžbety kamenár, ktorého meno uvádzajú historické pramene ako majster Stephan Lapicidus, ktorý dokončil Dóm v tej podobe, ako ho vidíme dnes.
V dóme sa nachádzajú kaplnky
-Kaplnka sv. Kríža z roku 1470 -Kaplnka sv. Márie z roku 1477
V roku 1491 bol kostol silne poškodený ostreľovaním a jeho obnovou bol poverený Nikolaus Krompholz z Nisy. Pod jeho vedením bolo dokončené aj presbytérium. V ďalších rokoch bol Dóm viackrát poškodený a obnovený. Najrozsiahlejšia rekonštrukcia sa konala v rokoch 1877 – 1896.
Architektonické údaje Dóm sv. Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 60 m, hlavnej lode 23 m a bočných lodí 12 m. celý kostol zaberá plochu 1200 m2. Dóm ukrýva vzácny interiér. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledného súdu. Pozornosť si však zaslúži aj hlavný oltár sv. Alžbety, ktorý pozostáva zo 48 gotických malieb a sôch, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie a ďalšie vzácne diela vysokej umeleckej a historickej hodnoty. V krypte Dómu sa nachádzajú pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov, ktoré v roku 1906 preniesli z Turecka.