Spojka
Osobný automobil je vozidlom kategórie M1, čo predstavuje motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na prepravu sediacich osôb a ich batožiny, ktoré má najviac deväť miest na sedenie vrátane miesta pre vodiča. Celková hmotnosť automobilu neprevyšuje 3,5 t, a priestor na batožinu nie je väčší ako priestor na prepravu osôb. Tieto automobily sa rozdeľujú podľa mnohých kritérií do skupín, napríklad podľa tvaru karosérie, podľa typu motora, pohonu alebo paliva.
Prvé parou poháňané automobily sa objavili už koncom 18. storočia. Avšak prvý automobil, ktorý prekonal rýchlosť 100 km/h, bol na elektrický pohon. V 20. storočí sa automobily poháňané benzínom alebo naftou stali najvýznamnejším dopravným prostriedkom. Prvé autá boli vyrábané ručne a boli dosť drahé, takže si ich mohli dovoliť iba bohatí ľudia.
V súčastnosti existujú rôzne druhy automobilov. Podľa charakteristických rozmerov sú osobné automobily rozdelené do tried. Neustále je možné pozorovať tendenciu nekončiaceho nárastu tak veľkosti automobilov, ako aj výkonov ich motorov. Hranice jednotlivých tried sa preto stále posúvajú.
Medzi veľmi dôležité časti automobilu patrí spojka, o ktorej však vedia vodiči veľmi málo.
Spojkový pedál je len mechanizmus na ovládanie spojky, ktorá sa nachádza medzi prevodovkou a motorom. Prenos sily, ktorý je prenášaný od pedála ku spojke, môže byť realizovaný buď mechanicky (lankom) alebo hydraulicky pomocou dvoch piestikov, kde jeden je pod pedálom a druhý ovláda "vidličku" pri spojke. Keď pedál nie je stlačený, znamená to, že spojka je v zábere a motor cez ňu poháňa hriadeľ na prevodovke. Naopak, keď je pedál stlačený, spojka je rozpojená, čo spôsobí, že prevodovka nie je poháňaná a je možné radiť prevodové stupne.
V zložení spojky je v prvom rade zotrvačník, ktorý je upevnený na hriadeli od kľuky na motore. Jeho povrch je hladký a slúži ako dosadacia plocha pre obojstrannú treciu lamelu. Na to, aby mohla byť krútiaca sila zo zotrvačníka prenášaná na treciu lamelu, musí byť táto lamela na zotrvačník pritláčaná. Z druhej strany trecej lamely sa preto nachádza prítlačný tanier, ktorý ma taký istý hladký povrch ako zotrvačník. Na tento tanier tlačí membránová pružina, ktorá je na pevno uchytená na kryt bubnového tvaru. Kryt je priskrutkovaný na zotrvačník, aby pružina mohla vyvíjať tlak na prítlačný tanier. V strede trecej lamely je drážkovaná diera, do ktorej je zasunutý hriadeľ prevodovky.
Spojke
najviac škodí, keď musí
prenášať väčší výkon, na aký je dimenzovaná. To sa deje
napríklad vtedy, keď sa plne naložené auto rozbieha do prudkého
kopca. Vtedy vzniká vysoké trenie medzi zotrvačníkom a trecou
lamelou, čo spôsobí nadmerné prehrievanie celej spojky a zároveň
aj veľké opotrebenie trecej lamely. Ďalším "nezdravým"
používaním spojky je, keď sa vypína na dlhšiu dobu ako na čas,
ktorý je potrebný na preradenie na iný rýchlostný stupeň. Inými
slovami, nie je dobré mať dlho stlačený spojkový pedál, pretože
prítlačné ložisko je vtedy v zábere a skracuje sa jeho
životnosť. Časom začne hučať a je potrebná jeho výmena, ktorá
je však dosť pracná, lebo ložisko je umiestnené na dosť
neprístupnom mieste. Pri takýchto opravách sa zvykne rovno vymeniť
celá spojka.
Časté stláčanie spojky má zase za následok, že
prítlačné ložisko sa zakaždým oprie o rýchlo sa otáčajúcu
membránovú pružinu a kým dosiahne rovnakú rýchlosť, trú sa o
seba a po čase sa môžu zuby na pružine tak opotrebovať, že sa
zlomia, a potom vznikajú problémy s vypínaním spojky.
Novodobé
systémy spojili človeka s
automobilom v „jedno.“ Svet automobilov naberá čoraz väčšie
otáčky a blíži sa k
vytvoreniu „dokonalého“ automobilu, ktoré bude spĺňať
prísne
kritéria
súčasnosti ba aj budúcnosti.