Babička

 I. Babička dostala list od najstaršej dcéry Terezky, v ktorom ju žiadala, aby sa k nim odsťahovala. Babička sa nemohla rozhodnúť. Chcela vidieť vnúčatá, ale nemohla sa rozlúčiť s chalúpkou, v ktorej už tak dlho žila. Nakoniec sa rozhodla, že sa odsťahuje k svojej dcére. Deti sa na babičku moc tešili. Keď konečne prišla, všetky vnúčatá sa okolo nej zoskupila a stále si ju prezerala. Babička sa s deťmi veľmi rýchlo spriatelila - ešte ten večer si s nimi rozumela tak, ako by tam žila od nepamäti.
II. Ráno babička nakŕmila psov, mačky a ostatné zvieratá. Potom prebudila vnúčatá a išla s nimi na prechádzku. Cestou stretli Viktorka a rozprávali si o nej. K večeru si všetci sadli na lavičku pred domom a babička rozprávala deťom o hviezdach. Potom dala spať vnúčatá, nakŕmila zvieratá a okolo desať hodín išla spať.
III. V lete babička chodila s vnúčatami sa kúpať ku splavu, alebo si s nimi sadla na breh, kde si deti mohli namáčať nohy vo vode. Deti si odtrhol každý prútik a púšťali ich po vode. Barunka sa babičky pýta, kam prútik dopláva a babička ochotne odpovedá. Raz prídu na visit dve paničky. Babička je privíta chlebom a soľou, ale ty nad tým vyhrňujú nos. Keď Terezka paničkám vysvetlí, že babička nevie, ako sa víta táto návšteva, babička sa na ňu rozhnevá a už nikdy nebudú medzi týmito ženami dobré vzťahy.
IV. V nedeľu chodila babička do kostola a deti s rodičmi chodili na hrubú a alebo išli babičke naproti. Deti už z diaľky na babičku volali a keď k nej pribehli, stále ju prosili, aby im niečo dobré dala. Keď prišli všetci domov, išlo zase všetko po starom. Niekedy chodila vnúčatá s babičkou k mlynárovým. Vnúčatá išla za stodolu a tam si s deťmi Kudrnovic hrala rôzne hry. Raz prišla Mančinka Mlynářová do Kudrnovic a pochvaľovala si, ako ju ten zajačik chutil. Nakoniec sa však mlynárka od Cilka dozvedela, že to bola mačka a moc sa hnevala. K večeru babička susedom rozprávala, ako toliar od samého Cisára Jozefa dostala. Všetci si potom babičky tým viac vážili.
V. Babička sa rozhodla, že pôjde s vnúčatami na přástvu k poľovníkom. Cestou rozprávala deťom o dávnych hradoch ao dcérke Turyňské, ktorá bola hluchá i nemá. Pri ceste z hradu na pastvu sa stratila. Po dlhej dobe hľadania sa dievča rozplakalo a zo zúfalstva nevedelo, čo by robilo. Tú videlo studničku a napilo sa z nej. Potom zistilo, že počuje a že nie je nemé. V altánku sa babička stretla s kňažnou. Tá ju pozve na zámok.Všetci sa odoberú ďalej do myslivne. Tam sú pekne privítaní a poľovník im začne rozprávať o Viktorke.
VI. Viktorka bola sedlákovic dcéra a zo Žernov. Pretože bola pekná, veľa chlapcov sa za ňou stále otáčalo. Ale Viktorka je odmietala. Raz chodili cez dedinu vojaci. Jeden sa na Viktorka stále pozeral. Tá ho potom stále videla pred sebou. Nemohla spať a kadiaľ chodila, všade videla jeho tvár. Keď vojaci odišli, Viktorka utiekla do lesa a zbláznila sa.Pri búrke sa ukryla pod rozložitú korunu stromov. Do stromu udrel blesk, ktorý Viktorka zabil.
VII. Hneď ráno sa babička vypravila s vnúčatami do zámku. Keď tam prišli, nestačili sa diviť krásnemu nábytku, prekrásnym obrazom, kobercom a stenám. Kňažná je všetky milo privítala a poslala deti s komtesy si hrať do vedľajšej izby. Sama sa s babičkou posadila a priala si, aby jej babička rozprávala. Babička sa nedala dlho pobádať a začala rozprávať o svojom mladosti: Žila so svojím mužom Jurajom v Nise. Jiří dostal v boji z Prusy guľku do tela a po dlhej chorobe zomrel. Babička zostala so svojimi tromi deťmi sama v cudzej krajine. Cnelo sa jej po domove, a tak sa raz rozhodla, že pôjde do Čiech. Po dlhej chôdzi sa dostala do dediny, kde žili jej rodičia. Vošla do izby, kde ju privítali matka s otcom. Keď babička dovyprávěla, všetci sa naraňajkovali, babička sa rozlúčila s kňažnou a komtesy a odišla s deťmi domov.
VIII. Raz zase išla babička s deťmi na slúžku lúku pre kvítí na sviatok Božieho tela.Adélka a chlapci pozorovali lienky a mravca a Barunka s babičkou trhali kvítí. Tú na lúku prišla na koni komtesy Hortensia. Tá im vypravuje o svojej krajine Taliansku. Keď mala Barunka s babičkou plné kliny kvítí, odobrali sa všetci domov. Druhý deň vystrojená dievčatá, chlapci, babička, rodičia a ostatní idú na sviatok Božieho tela. Na omši sa stretnú s komtesy a pri ceste domov babička rozpráva o pánovi, ktorý skladal básne, ktorým nikto nerozumel.
IX. Rodina Proškovic sa pripravovala na otcov sviatok. Vily sa vence a piekli koláče.Večer sa išla babička pozrieť na stráň, či v peci vyhaslo. Keď sa vracala späť, zbadala v diaľke postavu zahalenú v plachetce. Tú si babička spomenula na Jiřího. Druhý deň ráno stretla Kristlu, ktorá jej rozprávala o Talian. Potom išla Kristla s babičkou do Starého bielidlá, kde už bolo všetko pripravené k otcovu sviatku. Keď otec prišiel, všetci sa vítali so slzami v očiach. Do Starého bielidlá sa prišla pozrieť aj kňažná s komtesy.
X. Raz do roka chodila babička, Kristla, Mančinka, panímáma a Barunka na Svatoňovskou púť. Spoločne s ostatnými chudobnými ľuďmi sa zastavovali u každého kríža a tam sa pomodlili. Večer prišli do mestečka, kde dostali chlieb, soľ a nocľah.Ráno sa nakupovalo na púti. Boli to maličkosti, ktoré pripomínali túto púť. Potom sa pútnici išli domov. Svatoňovská púť bola obyvateľom malého údolia vzácnou udalosťou a to tak znamenitú, že sa na ňu spomínalo štrnásť dní.