Umenie je duchovný produkt človeka, v kt. sa odráža jeho estetický vzťah ku skutočnosti..

Umenie je vlastná tvorba, prejav osobného postoja, keď tvorím, dám do toho niečo zo seba.

Imitácia – napodobňovanie, napodobenina, falzifikát

opak slova falzifikát je slovo originál

S imitáciou sa stretávame v maliarstve, hudbe, v herectve, v stavebníctve (imitácia kameňa, mramoru, tehál), v nábytkárstve ( imitácia dreva, kože, starožitností), v architektúre ( imitácia starých malieb v kostole)

Imitácia v literatúre: v období stredoveku bola jedným zo znakov literatúry imitácia – napodobňovanie diel, preberajú sa myšlienky, citáty a celé stránky z cudzích textov, z jedného diela do druhého, preberajú sa citáty z Biblie, z Antiky

Druhy umenia: literatúra, maliarstvo, sochárstvo, hudba, tanec, architektúra, grafika,

Literatúra: je jedným z druhov umenia, najstaršia lit. pamiatka , napísaná 2000 r. pred n.l., je Epos o Gilgamešovi, 1000 r. pred n. l. bola napísaná Biblia, 900 r. pred n. l.  Homér napísal Ilias a Odysea.

Názov literatúra pochádza z latin.  slova littera – písmeno.

V súčasnosti sa význam tohto slova používa v dvojakom chápaní:

v širšom zmysle slova ju chápeme ako všetko písomníctvo, zahrňujeme sem všetko, čo je napísané, aj vedecké, odborné, publicistické práce,

v užšom zmysle slova sa pod pojmom literatúra chápu iba diela umeleckej povahy – beletria – krásna literatúra.

Literatúru delíme na

- vecnú ( odborná, administratívna, publicistická literatúra)

a na  - umeleckú ( lyrika, epika, dráma)

Vecná literatúra poskytuje informácie zodpovedajúce realite. Umelecká literatúra takisto vychádza z reality, ale je tu aj fikcia, fantázia autora.

Podľa toho, či má dielo autora, delíme literatúru na: umelú a na ústnu ľud. slovesnosť.

Hlavnou funkciou umeleckej literatúry ( aj umenia) je estetická funkcia.

Ostatné funkcie: zábavná, oddychová, rekreačná, výchovná, poučná.

 

Literárne druhy: epika, lyrika, dráma

Lyrika – je to pravdepodobne najstarší lit. druh, vznikol to slova lýra – hudobný nástroj, ktorým v antickom Grécku sprevádzali Gréci svoje piesne

Znaky lyriky:

-          nie je tu dej, sú tu myšlienky, pocity, nálady autora

-          pre lyriku sú charakteristické kratšie texty

-          lyrický text vyjadruje iba jednu základnú myšlienku, jeden zážitok

-          najmenšia jednotka tematickej výstavby sú motívy – statické

-          najdôležitejší motív lyrického textu sa nazýva leitmotív ( lajtmotív)

-          autor, básnik, rozprávač v lyr. diele sa nazýva lyrický subjekt

-          hl. postava je lyrický hrdina

Lyriku podľa témy delíme na:

-          intímnu, spoločenskú, politickú, prírodnú, duchovnú, príležitostnú, prírodnú

Lyrické žánre: báseň, pieseň,  modlitba, pásmo, kaligram, óda, idyla, poéma, epitaf, epigram, elégia

Básnické formy: sonet 4+4+3+3

Druhy rýmu: združený aabb, striedavý abab, obkročný abba, prerývaný abcb, postupný abcabc

 

Epika – je najrozšírenejší literárny druh, gréc. epikos =dejový, vyrozprávaný, je to rozprávanie o určitej udalosti

Znaky:

-          dej

-          rozprávač

-          postavy

-          čas

-          priestor

 

Všetky činy postáv sa odohrávajú v čase a priestore ( prostredí). Čas a priestor sa nazýva časopriestor ( chronotop).

 

ČAS – v epike sa rozlišuje čas rozprávania a čas, ktorý je predmetom rozprávania. V lyrike je čas druhoradý.  Je rozdiel medzi časom rozprávania a časom, o ktorom sa rozpráva. Obyčajne je čas rozprávania kratší ako čas príbehu. Niekedy to ale môže byť naopak: dlhé opisovanie udalostí v texte, ktoré v skutočnosti trvali len krátko.

V epike prevláda minulý čas, v dráme prítomný čas. V lyrike je čas všeobecný, nadčasový, lebo sa môže vzťahovať aj na minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Pásmo rozprávača v epickom diele je v minulom čase, pásmo postáv ( monológy a dialógy)  sú v prítomnom čase.

 

PRIESTOR: prostredie: je miesto, kde sa dej odohráva

-          domáce prostredie

-          dedinské

-          mestské, malomestské, veľkomestské

-          učiteľské

-          robotnícke

-          vojenské

-          žiacke

-          cudzina – exotické prostredie  cudzie prostredie

-          pohraničie

-          prostredie hôr ( lyrizovaná próza)

-          nemecké, rakúske...

 

POSTAVA – je v próze aj v dráme, vytvára ju autor, postavy môžu byť skutočné aj fiktívne, môžu žiť dlhšie než je ľudský vek. Postava môže byť hlavná – epizodická, alebo vedľajšia.

V lyrickom texte je to lyrický subjekt.

 

KONFLIKT – medzi jednotlivými postavami je rozpor, konflikt. Konflikt môže byť trojaký:

1.       postava sa môže dostať do konfliktu s inou postavou – medziľudský konflikt

2.       so spoločnosťou – spoločenský konflikt

3.       sama so sebou – osobný, individuálny konflikt, napr. konflikt medzi láskou a povinnosťou

 

Epické veršované žánre: epos, balada, ale veršovaná môže byť aj rozprávka, povesť, dokonca román Eugen Onegin

Epické neveršované žánre: bájka, báj, novela, poviedka, román, rozprávka, povesť,

Dráma – znaky: dialogická forma, nie je tu rozprávač,  dialóg je dramatický, lebo je nositeľom napätia a je charakterotvorný, lebo prostredníctvom neho sa vytvára charakter postavy

žánre: tragédia, komédia, veselohra, fraška, gag, opera, opereta, muzikál, rozhlasová  hra, bábková hra, groteska, estráda, kabaret