Umenie je duchovný produkt človeka, v kt. sa odráža jeho estetický vzťah ku skutočnosti..
Umenie je vlastná tvorba, prejav osobného postoja, keď tvorím, dám do toho niečo zo seba.
Imitácia – napodobňovanie, napodobenina, falzifikát
opak slova falzifikát je slovo originál
S imitáciou sa stretávame v maliarstve, hudbe, v herectve, v stavebníctve (imitácia kameňa, mramoru, tehál), v nábytkárstve ( imitácia dreva, kože, starožitností), v architektúre ( imitácia starých malieb v kostole)
Imitácia v literatúre: v období stredoveku bola jedným zo znakov literatúry imitácia – napodobňovanie diel, preberajú sa myšlienky, citáty a celé stránky z cudzích textov, z jedného diela do druhého, preberajú sa citáty z Biblie, z Antiky
Druhy umenia: literatúra, maliarstvo, sochárstvo, hudba, tanec, architektúra, grafika,
Literatúra: je jedným z druhov umenia, najstaršia lit. pamiatka , napísaná 2000 r. pred n.l., je Epos o Gilgamešovi, 1000 r. pred n. l. bola napísaná Biblia, 900 r. pred n. l. Homér napísal Ilias a Odysea.
Názov literatúra pochádza z latin. slova littera – písmeno.
V súčasnosti sa význam tohto slova používa v dvojakom chápaní:
v širšom zmysle slova ju chápeme ako všetko písomníctvo, zahrňujeme sem všetko, čo je napísané, aj vedecké, odborné, publicistické práce,
v užšom zmysle slova sa pod pojmom literatúra chápu iba diela umeleckej povahy – beletria – krásna literatúra.
Literatúru delíme na
- vecnú ( odborná, administratívna, publicistická literatúra)
a na - umeleckú ( lyrika, epika, dráma)
Vecná literatúra poskytuje informácie zodpovedajúce realite. Umelecká literatúra takisto vychádza z reality, ale je tu aj fikcia, fantázia autora.
Podľa toho, či má dielo autora, delíme literatúru na: umelú a na ústnu ľud. slovesnosť.
Hlavnou funkciou umeleckej literatúry ( aj umenia) je estetická funkcia.
Ostatné funkcie: zábavná, oddychová, rekreačná, výchovná, poučná.
Literárne druhy: epika, lyrika, dráma
Lyrika – je to pravdepodobne najstarší lit. druh, vznikol to slova lýra – hudobný nástroj, ktorým v antickom Grécku sprevádzali Gréci svoje piesne
Znaky lyriky:
- nie je tu dej, sú tu myšlienky, pocity, nálady autora
- pre lyriku sú charakteristické kratšie texty
- lyrický text vyjadruje iba jednu základnú myšlienku, jeden zážitok
- najmenšia jednotka tematickej výstavby sú motívy – statické
- najdôležitejší motív lyrického textu sa nazýva leitmotív ( lajtmotív)
- autor, básnik, rozprávač v lyr. diele sa nazýva lyrický subjekt
- hl. postava je lyrický hrdina
Lyriku podľa témy delíme na:
- intímnu, spoločenskú, politickú, prírodnú, duchovnú, príležitostnú, prírodnú
Lyrické žánre: báseň, pieseň, modlitba, pásmo, kaligram, óda, idyla, poéma, epitaf, epigram, elégia
Básnické formy: sonet 4+4+3+3
Druhy rýmu: združený aabb, striedavý abab, obkročný abba, prerývaný abcb, postupný abcabc
Epika – je najrozšírenejší literárny druh, gréc. epikos =dejový, vyrozprávaný, je to rozprávanie o určitej udalosti
Znaky:
- dej
- rozprávač
- postavy
- čas
- priestor
Všetky činy postáv sa odohrávajú v čase a priestore ( prostredí). Čas a priestor sa nazýva časopriestor ( chronotop).
ČAS – v epike sa rozlišuje čas rozprávania a čas, ktorý je predmetom rozprávania. V lyrike je čas druhoradý. Je rozdiel medzi časom rozprávania a časom, o ktorom sa rozpráva. Obyčajne je čas rozprávania kratší ako čas príbehu. Niekedy to ale môže byť naopak: dlhé opisovanie udalostí v texte, ktoré v skutočnosti trvali len krátko.
V epike prevláda minulý čas, v dráme prítomný čas. V lyrike je čas všeobecný, nadčasový, lebo sa môže vzťahovať aj na minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Pásmo rozprávača v epickom diele je v minulom čase, pásmo postáv ( monológy a dialógy) sú v prítomnom čase.
PRIESTOR: prostredie: je miesto, kde sa dej odohráva
- domáce prostredie
- dedinské
- mestské, malomestské, veľkomestské
- učiteľské
- robotnícke
- vojenské
- žiacke
- cudzina – exotické prostredie cudzie prostredie
- pohraničie
- prostredie hôr ( lyrizovaná próza)
- nemecké, rakúske...
POSTAVA – je v próze aj v dráme, vytvára ju autor, postavy môžu byť skutočné aj fiktívne, môžu žiť dlhšie než je ľudský vek. Postava môže byť hlavná – epizodická, alebo vedľajšia.
V lyrickom texte je to lyrický subjekt.
KONFLIKT – medzi jednotlivými postavami je rozpor, konflikt. Konflikt môže byť trojaký:
1. postava sa môže dostať do konfliktu s inou postavou – medziľudský konflikt
2. so spoločnosťou – spoločenský konflikt
3. sama so sebou – osobný, individuálny konflikt, napr. konflikt medzi láskou a povinnosťou
Epické veršované žánre: epos, balada, ale veršovaná môže byť aj rozprávka, povesť, dokonca román Eugen Onegin
Epické neveršované žánre: bájka, báj, novela, poviedka, román, rozprávka, povesť,
Dráma – znaky: dialogická forma, nie je tu rozprávač, dialóg je dramatický, lebo je nositeľom napätia a je charakterotvorný, lebo prostredníctvom neho sa vytvára charakter postavy
žánre: tragédia, komédia, veselohra, fraška, gag, opera, opereta, muzikál, rozhlasová hra, bábková hra, groteska, estráda, kabaret