JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ
bol predstaviteľ 2. vlny slovenského realizmu, tzv. kritického realizmu.
- portrétoval obyčajných chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu
- odhaľoval zlé sociálne postavenie slovenského ľudu, zaostalosť, konzervativizmus, poverčivosť, alkoholizmus
- tam, kde nešťastie týchto ľudí je dôsledkom ich vlastnej viny, ich kritizuje, nič nezahládza, nič neodpúšťa a preto si vyslúžil pomenovanie „ tupiteľ národa“.
- U Tajovského sa stretávame s akceptovaním škaredého ako prirodzenej súčasti reality
- V jeho dielach je téma biedy a ošklivosti
- Nezdôrazňuje natoľko kladné stránky dedinského človeka ako Kukučín, ale zobrazuje ho a kritizuje ho takého, aký v skutočnosti je
- Odhaľuje predovšetkým jeho biedu, ktorá je zapríčinená zlými hospodárskymi a spoločenskými pomermi a tieto kritizuje.
- Hl. téma jeho diel je slovenská dedina, obyčajní ľudia
- celá Tajovského tvorba je postavená na konflikte medzi chudobnými a bohatými
MACO MLIEČ
- Mliečove morálne vlastnosti a ľudskosť sú v ostrom kontraste s jeho odpudivým zovňajškom ale aj s charakterom gazdu a richtára v jednej osobe, u ktorého slúži.
- Je zanedbaný, slúži len za trochu jedla, tabaku, pálenky a oblečenie. Maco Mlieč v službe postupne biedne a pustne, až ho nájdu jedno ráno mŕtveho.
- Maco aj jeho gazda majú už 60 rokov, no Maco vyzerá oveľa starší, lebo celý život pracoval
- Maco Mlieč je vyraďovaný spomedzi dedinského kolektívu
- Autor tu kritizuje útlak a vykorisťovanie drobného a nemajetného človeka na dedine
- Gazda sa o svojich sluhov stará len do tej miery, aby nestratil lacnú pracovnú silu
- Autor načrtáva chmúrny a tragický život richtárovho sluhu Maca,
- macovi nakoniec gazda spraví veľkolepý pohreb, za čo ho chvália
APOLIENA
- ohluchla vinou vlastného otca, ktorý ju opitý bil
- Učni sa najskôr vysmievajú hluchej slúžke Apoliene, ale keď zistia, že ohluchla vinou vlastného otca, ich výsmešný postoj sa mení na pochopenie a súcit
MAMKA PôSTKOVÁ
Mamka Pôstková je u Tajovského prototypom čestného a spravodlivého človeka, poviedka je o utrpení chudobnej ženy, ktorej muž je alkoholik, nechce sa mu pracovať, syn sa tiež nevydaril, len ona pravidelne chodí do banky splácať po šestáku zmenku z pôžičky dvanásť korún, ktorú si kedysi vzala. Ešte treba splatiť tri koruny a ani tie nemá. Rozprávačom poviedky je bankový úradník, ktorý sa jej usiluje pomôcť, ale pritom ju nechce uraziť. Mamka Pôstková nikomu nič zlé neurobila a predsa trpí. Napriek všetkému sa nepoddáva okolnostiam. Nakoniec predá perinu a splatí posledné tri koruny.
Na chlieb
- núdza privádza človeka do banky, požičať si peniaze na chlieb deťom, aby nemusel ísť po žobraní
- zmenku mu však podpíšu ručitelia - takí istí chudáci bez majetku ako on a preto riaditeľ banky odmietne pôžičku
- keď mu napokon predsa len dá súhlas k pôžičke, myslí si, že urobil veľký ľudomilný skutok
Horký chlieb
- vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitla vo veľkej biede
- svoje deti často ukladá spať v studenej izbe a bez večere
- aby si zarobila aspoň pár grajciarov, ide v noci strážiť panské deti, kým sa páni nevrátia zo zábavy
- oni sa však vrátia až nadránom a vdova Turjanka medzitým v mrazivej zime niekoľkokrát odbehne domov k svojim deťom, pretože má strach, aby sa im niečo nestalo
- bol to skutočne zárobok na „horký chlieb“, lebo Turjanka prechladne a ťažko ochorie, ale na lieky a lekára nemá peniaze
- autor v závere poviedky naznačuje, že deti onedlho stratia i matku
Spomienky na starého otca:
Do kúpeľa
- opisuje tu každoročnú očistnú výpravu do kúpeľa
- mládež sa kúpavala každý deň na potoku, ale starí: „ Starším už nepatrí sa odkrývať svoje nahoty,“ hovorievala tuším z biblie moja stará mať
- robotní svet, chudobní sa nekúpavali vôbec, oni sa vraj dosť vykúpu pri robote v pote
- chodievali do Teplíc alebo na Štiavničky do kúpeľov raz do roka liečiť si svoje choroby
- kúpali sa tam vo veľmi horúcej vode,
- Keď prišli domov, bolo im za pár týždňov zle, boli slabí, ale nedali zlé slovo dopustiť na kúpele
- „A takto sme aspoň raz do roka chodievali do kúpeľov, hľadať po ťažkej sedliackej robote uboleným údom lieku, úľavy.“