JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ

bol predstaviteľ 2. vlny slovenského realizmu, tzv. kritického realizmu.

-          portrétoval obyčajných chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst, no predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu

-          odhaľoval zlé sociálne postavenie slovenského ľudu, zaostalosť, konzervativizmus, poverčivosť, alkoholizmus

-          tam, kde nešťastie týchto ľudí je dôsledkom ich vlastnej viny, ich kritizuje, nič nezahládza, nič neodpúšťa a preto si vyslúžil pomenovanie „ tupiteľ národa“.

-          U Tajovského sa stretávame s akceptovaním škaredého ako prirodzenej súčasti reality

-          V jeho dielach je téma biedy a ošklivosti

-          Nezdôrazňuje natoľko kladné stránky dedinského človeka ako Kukučín, ale zobrazuje ho a kritizuje ho takého, aký v skutočnosti je

-          Odhaľuje predovšetkým jeho biedu, ktorá je zapríčinená zlými hospodárskymi a spoločenskými pomermi a tieto kritizuje.

-          Hl. téma jeho diel je slovenská dedina, obyčajní ľudia

-          celá Tajovského tvorba je postavená na konflikte medzi chudobnými a bohatými

MACO MLIEČ

-          Mliečove morálne vlastnosti a ľudskosť sú v ostrom kontraste s jeho odpudivým zovňajškom ale aj s charakterom gazdu a richtára v jednej osobe, u ktorého slúži.

-          Je zanedbaný, slúži len za trochu jedla, tabaku, pálenky a oblečenie.  Maco Mlieč v službe postupne biedne a pustne, až ho nájdu jedno ráno mŕtveho.

-          Maco aj jeho gazda majú už 60 rokov, no Maco vyzerá oveľa starší, lebo celý život pracoval

-          Maco Mlieč je vyraďovaný spomedzi dedinského kolektívu

-          Autor tu kritizuje útlak a vykorisťovanie drobného a nemajetného človeka na dedine

-          Gazda sa o svojich sluhov stará len do tej miery, aby nestratil lacnú pracovnú silu

-          Autor načrtáva chmúrny a tragický život richtárovho sluhu Maca,

-          macovi nakoniec gazda spraví veľkolepý pohreb, za čo ho chvália

APOLIENA

-          ohluchla vinou vlastného otca, ktorý ju opitý bil

-          Učni sa najskôr vysmievajú hluchej slúžke Apoliene, ale keď zistia, že ohluchla vinou vlastného otca, ich výsmešný postoj sa mení na pochopenie a súcit

MAMKA PôSTKOVÁ

Mamka Pôstková je u Tajovského prototypom čestného a spravodlivého človeka, poviedka je o utrpení chudobnej ženy, ktorej muž je alkoholik, nechce sa mu pracovať, syn sa tiež nevydaril, len ona pravidelne chodí do banky splácať po šestáku zmenku z pôžičky dvanásť korún, ktorú si kedysi vzala. Ešte treba splatiť tri koruny a ani tie nemá. Rozprávačom poviedky je bankový úradník, ktorý sa jej usiluje pomôcť, ale pritom ju nechce uraziť. Mamka Pôstková nikomu nič zlé neurobila a predsa trpí. Napriek všetkému sa nepoddáva okolnostiam. Nakoniec predá perinu a splatí posledné tri koruny.

Na chlieb

-          núdza privádza človeka do banky, požičať si peniaze na chlieb deťom, aby nemusel ísť po žobraní

-          zmenku mu však podpíšu ručitelia -  takí istí chudáci bez majetku ako on a preto riaditeľ banky odmietne pôžičku

-          keď mu napokon predsa len dá súhlas k pôžičke, myslí si, že urobil veľký ľudomilný skutok

Horký chlieb

-          vdova Turjanka sa po manželovej smrti ocitla vo veľkej biede

-          svoje deti často ukladá spať v studenej izbe a bez večere

-          aby si zarobila aspoň pár grajciarov, ide v noci strážiť panské deti, kým sa páni nevrátia zo zábavy

-          oni sa však vrátia až nadránom a vdova Turjanka medzitým v mrazivej zime niekoľkokrát odbehne domov k svojim deťom, pretože má strach, aby sa im  niečo nestalo

-          bol to skutočne zárobok na „horký chlieb“, lebo Turjanka prechladne a ťažko ochorie, ale na lieky a lekára nemá peniaze

-          autor v závere poviedky naznačuje, že deti onedlho stratia i matku

Spomienky na starého otca:

Do kúpeľa

- opisuje tu každoročnú očistnú výpravu do kúpeľa

- mládež sa kúpavala každý deň na potoku, ale starí: „ Starším už nepatrí sa odkrývať svoje nahoty,“ hovorievala tuším z biblie moja stará mať

- robotní svet, chudobní sa nekúpavali vôbec, oni sa vraj dosť vykúpu pri robote v pote

- chodievali do Teplíc alebo na Štiavničky do kúpeľov raz do roka  liečiť si svoje choroby

- kúpali sa tam vo veľmi horúcej vode,

- Keď prišli domov, bolo im za pár týždňov zle, boli slabí, ale nedali zlé slovo dopustiť na kúpele