Žliebky
V tejto poviedke opisuje
Tajovský jednu zo svojich príhod, ktoré zažil zo starým otcom. Tak ako aj v
iných poviedkach stredobodom je postava starého otca.
V zime sa starým rodičom definitívne podlomili, už beztak dosť staré, prehnité,
žliebky ( drevený odkvapový kanálik ). Bol treba nové a tak sa starý otec
rozhodol, že treba ísť “ukradnúť” drevo do panského lesa. Všetky lesy boli
totiž v tej dobe panské, a tak poddaný nemali ani len drevo. V tomto smere
Tajovský poukázal na vtedajšie nespravodlivé spoločenské vzťahy. V tej dobe sa
to medzi ľuďmi nepovažovalo za krádež.
“ Lebo, viete, u nás je to nie žiaden hriech v hore kradnúť, lebo je vraj hora
božia, rastie sama a v nej drevo, ako v potoku voda ! ”
Starý otec bol skúsený v takýchto veciach a tak priúčal aj vnuka. Na jar
šikovne podťali 6 štíhlych jedlí a na jeseň ich bolo treba, už celkom uschnuté,
odniesť z hory domov. A to bol najväčší problém. Nepozorovane sa vkradnúť do hory a podťať jedľu bolo oveľa
ľahšie ako ju potom odniesť späť.
“ ... Svrbí ma pravé oko a od samej polnoci štiepalo ma v pravej nohe – bude
pršať,... “
V najväčšom nečase sa vybrali z hory priniesť drevo, aby ich hájnik náhodou
nevidel. To bola náročná robota, lebo celý kmeň bolo treba niesť vo vzduchu,
aby nezanechával stopu. Po malej nehode sa nakoniec podarilo žliebky dostať až
domov. Tajovský to opisoval ako vzrušujúce dobrodružstvo.
Prvé hodinky
V poviedke Tajovský rozpráva
jeden zo svojich príbehov z detstva. Vystupujú tu opäť už známe postavy starého
otca a starej mamy. Mladý Tajovský by veľmi chcel, aby mu kúpili hodinky, a tak
mu starý otec sľúbil, že ak si aj on niečo prigazduje, tak na najbližšom
radvanskom jarmoku mu pozrú hodinky. Prišiel čas jarmoku, ale skôr než sa na
jarmoku ukázali starí rodičia, stihol mladý Tajovský minúť všetky nagazdované
peniaze na sladkosti. Už pomaly strácal vieru, že by sa mu hodinky predsa len
dostali. Jeho posledná nádej bola jalovica, ktorú išli starí rodičia na jarmok
predať a za peniaze, ktoré dostanú si starý otec potreboval kúpiť zimný kabát.
“ Myslel si, že už zomrie aj v tom starom, a tak kúpu odkladal, ale keď deväť
zím nezomieral, musel kúpiť kabát nový, čo mu ako tvrdo prišlo pre obavu, že ho
už nezoderie... “
Rýchlo predali jalovicu a odbavili oldomáš. Teraz prišlo na rad kupovanie
kabátu. Poprezerali množstvo kabátov, a keď si konečne jeden vybrali začalo sa
veľké zjednávanie. Keď sa prišlo ku kompromisnej cenne, nemal už kto zmeniť
návrh okrem mladého Tajovského, ktorý však tak neučinil. Kabát sa teda kúpil
“draho“ a tu sa už mladému načisto rozplynuli predstavy o hodinkách. Za zlatku
čo im zvýšila sa bol starý otec, aj napriek ostrému protestu starej mamy napiť
a najesť v krčme. Ako odchádzali z jarmoku, zbadal alkoholom potrundžený starý otec akéhosi komedianta, ktorý ukazoval
zlaté hodinky. Sľuboval ich ako výhru tomu, kto premôže ich zápasníka. Starý
otec, ktorý mal v tom čase okolo 65 rokov, sa odhodlal, že zápasníka premôže.
Stará mama ho však za žiadnu cenu nechcela pustiť. A tak vznikla menšia
roztržka. Nakoniec starý otec nezápasil, ale just kúpil mladému vnukovi,
nejaké, hoci aj lacné, hodinky.
“ Ja som mu hneď na mieste ruku bozkal, od radosti mi slzy tiekli, a starej
materi som ich už odďaleka vytŕčal...“