TIMRAVA
- Timrava vo svojich dielach spracovala výlučne to, čo videla, skúsila a osobne prežila
- Jej literárny realizmus nie je opisno-dokumentárny ale kritický
- v jej diele nachádzame veľmi dobre spracované ženské postavy
- veľmi kriticky pristupuje ku svojim postavám, nevyhýba sa negatívnym typom ( Ťapákovci), dokonca v jej tvorbe prevažujú
- sústreďuje sa na vzťahové otázky medzi členmi rodiny, komentuje, čo postava hovorí, robí
- kritizuje zadubenosť, nepracovitosť, nečistotnosť, zlé vzťahy medzi členmi rodín
- Timravine postavy: Paľo Ročko, Anča – zmija, Iľa – kráľovná, pani Bukovičová, to všetko boli jednoduchí živí ľudia, ktorých stretávala, poznala ich zvyky, obyčaje, spôsob života, mravné hodnoty a preto sa všetko odpozorované zo života usilovala realisticky zobraziť.
- diela, v ktorých zobrazuje život dedinského ľudu, ako ho videla vlastným triezvym rozumom: Ťapákovci
Ťapákovci
- je tu konflikt medzi Iľou – kráľovnou a ostatnými Ťapákovcami, vrátane jej muža Paľa, dva odlišné názory na život
- Iľa sa usiluje zmeniť zaostalý život Ťapákovskej rodiny, v jednom dome ich žije 16, sú nezhovorčiví, nezaujíma ich nič, čo sa deje okolo nich, čo poháňa život dopredu, držia sa tradície svojich dedov ( nemôžu ísť orať v iný deň ako v piatok), sú zaostalí
- Nakoniec sa jej podarí presvedčiť muža a po mnohých nedorozumeniach sa presťahujú do nového domu
- Vonkajší dej: konflikt Ťapákovcov s Iľou
- Vnútorný dej: tragédia Anče zmije
- Anča – zmija patrí k najtragickejším postavám v Timraviných poviedkach, vo vnútri je citlivá, nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí navonok drsnou, je tu kontrast – túži po láske a vlastnej rodine, ale zmrzačenej zostáva len vyšívanie pre nevesty
- Prezývky sú základnou charakterovou vlastnosťou – Iľa – kráľovná, Anča – zmija
- Autorka pridáva aj osobné charakteristiky: vek, výzor, prostredie
- Timrava tu využila iróniu, výsmech, satiru, prezývky, ľudovú reč postáv
- Kritizuje zaostalosť, zápecníctvo sedliackej rodiny
- Konfrontácia dvoch životných názorov: rodiny Ťapákovcov a nevesty Iľi
Za koho ísť
- jej prvá uverejnená poviedka
- na vtedajšie pomery vyzývavo sústredila pozornosť na tému získanie „ dobrej partie“ do manželstva
- obraz vzťahu muža a ženy, strata ilúzií naivného dievčaťa, jeho zmierenie sa s realitou
- autorka sa v každej novele trpko ubezpečovala, že jej osamelá životná cesta bola správnym riešením. Toto predurčovalo aj zobrazenie mužských postáv ako slabochov a smiešnych vo svojej sebavedomosti.
- V diele opisuje osudy vidieckych dievčat, niektoré sú vypočítavé a myslia iba na majetky, iné sú naivné a žijú vo svete ilúzií, snívajú o veľkej romantickej láske a napokon sa musia sklamať a vydať sa bez lásky, pretože v reálnom svete nerozhodujú city ale peniaze a majetok.
- Jadrom príbehu je denník dievčaťa z mesta, ktoré predtým pohŕdalo dedinou a zrazu zmení názor a ide si hľadať na dedinu ženícha a napokon sa jej to aj podarí
- Dievča si rieši takto svoju životnú situáciu na prahu starodievoctva
Skon Paľa Ročku
- Paľo si dokaličí ruku, len aby nemusel ísť na vojnu a aby zatiaľ Zuzku z bohatej rodiny nevydali za iného
- Zoberie si Zuzku z bohatej rodiny, ale musia začínať od nuly, Zuzka tvrdo pracuje, stavajú dom, núti pracovať aj Paľa, ten ochorie, ale ona mu to neverí. Nakoniec Paľo umiera
Ich láska sa pri biede stratila: „Láska sa pri biede minula“
Paľo si hovorí:
„Načo je chudobný človek na svete? Načo je svet, či len aby bieda bola?“