HMLOVINY
Hmlovina ja oblak alebo podobný útvar, vytvorený z plynu a prachu. Jasné hmloviny svietia vlastným svetlom alebo rozptýleným svetlom blízkych hviezd. Temné hmloviny nežiaria a je ich možné nájsť len vtedy, keď zatienia svetlo prichádzajúce zo vzdialenejších hviezd alebo jasných hmlovín. Mnohé vesmírne objekty dávnejšie považované za hmloviny sa ukázali, ako iného pôvodu. Tieto objekty sa astronómom javili ako rozmazané obláčiky. Neskôr sa vďaka lepším ďalekohľadom ukázalo, že tieto „hmloviny“ vlastne sú galaxie alebo hviezdokopy.
Emisná hmlovina (obr.č.13)- je to svietiaci oblak plynu a prachu v medzihviezdnom priestore. Emisná hmlovina je prevažne tvorená atómmi vodíka. Atómy vodíka sa pôsobením ultrafialového žiarenia horúcej hviezdy vo vnútri oblaku ionizujú a po spätnej rekombinácií ionizovaných atómov sú vyžarované fotóny väčších vlnových dĺžok. Príkladom je Veľká hmlovina v Orióne.
Reflexná hmlovina (obr.č.13)- je to nepravidelný oblak medzihviezdného plynu a prachu, ktorý svieti odrazeným svetlom blízkej chladnejšej hviezdy. Vplyvom rozptylu svetla na časticiach prachu je reflexná hmlovina modrejšia ako samotná hviezda. Príkladom takejto hmloviny je hmlovina Severná Amerika v súhvezdí Labute(Cygnus).
Hmlovina Konská hlava (obr.č.13)
(obr.č.13)
JASNÉ HMLOVINY
Existujú dva hlavné typy jasných hmlovín: emisné a reflexné. V oboch vznikajú nové hviezdy. Plyny emisnej hmloviny svietia prevažne v červenej alebo zelenej časti spektra, lebo sú ohrievané horúcimi mladými hviezdami z vnútra hmloviny. Reflexná hmlovina svieti svetlom blízkych mladých hviezd rozptýlených na prachových čiastočkách. Existujú dva iné typy jasných hmlovín: pozostatky po supernovách a planetárne hmloviny. Obidva typy vznikajú z materiálu odhodeného zanikajúcimi hviezdami.
Pozostatky po supernove: Vybuchne hviezda, ako supernova a jej vonkajšie plynové vrstvy sú odhodené a vytvoria svietiaci pozostatok, ktorý sa vzďaľuje od svojho jadra. Niektoré výbuchy sú tak prudké, že dôjde k zničeniu jadra. Asi 90 percent všetkých pozostatkov je zhruba sférických. Ostatné pozostatky sú roztrhané silou výbuchu a vytvoria rozsiahlu vláknitú hmotu plynov, bez zjavnej štruktúry. Uprostred takýchto pozostatkov boli zistené pulzary. Rasová hmlovina v súhvezdí Labute(obr.č.14).
(obr.č.14)
Planetárne hmloviny: Červení obrovia na konci svojej životnej dráhy odhodia vonkajšiu plynovú obálku. Tieto vrstvy vytvárajú rozpínajúci sa obal svietiacich plynov nazývaný planetárna hmlovina. Nazývajú sa tak preto, lebo nemeckému astronómovi Williamovi Herschelovi (1738-1822) tvarom pripomínali planéty. Zo Zeme môžu planetárne hmloviny vyzerať ako presýpacie hodiny, bublina alebo prstenec. Pohybujú sa radiálne rýchlosťou okolo 20km za sekundu a zhruba po 35000 rokoch sa rozplynú v medzihviezdnom priestore. Hmlovina Činka(ob.č.15).
(obr.č.15)
TMAVÉ HMLOVINY
Tmavá hmlovina je oblak prachu a plynu, ktorý pohlcuje dopadajúce svetlo zo vzdialenejších hmlovín alebo hviezd. Tmavé hmloviny, poznáme tiež absorbčné, nevyžarujú viditeľné svetlo. Môžu však vyžarovať pohltené svetlo vo forme rádiových alebo infračervených vĺn. Tmavé hmloviny môžu byť rádovo tisíckrát ťažšie ako Slnko. Ak je tmavá hmlovina dosť ťažká, začne sa jej materiál kondenzovať a vznikajú nové hviezdy, ktoré môžu hmlovinu rozohriať a premeniť ju v emisnú hmlovinu. Hadia hmlovina (obr.č.16) v tvare písmena S leží v súhvezdí Hadonoša.
(obr.č.16)