Charakteristika nezamestnanosti
Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci. Výška nezamestnanosti je mierou ekonomického zdravia národa. Je to vážny ekonomický problém, pretože reprezentuje stratenú potenciálnu hodnotu celej ekonimiky, ale zároveň i sociálny indikátor, lebo nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi, jako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne.
Za nezamestnanú možno považovať osobu, ktorá nepracuje, ale prácu aktívne hľadá, alebo čaká, kým sa bude môcť po dočasnom vyradení do práce vrátiť. Podľa zákona o zamestnanosti (zák.č.1/1991 Zb.) sa za nezamestnaného považuje osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie a ktorá:
- nie je v pracovnom pomere ani obdobnom pracovnom vzťahu,
- ani nevykonáva práce na základe dohody o pracovnej činnosti,
- nie je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzením ani členom družstva odmeňovaným za prácu formou ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti,
- neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť alebo činnosť spolupracujúcej osoby,
- ani sa nepripravuje sústavne na povolanie štúdiom
a osobne sa na územnom orgáne práce uchádza na základe písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania tejto žiadosti.
Nezamestnanosť registrovaná úradmi práce obsahuje určité skreslenie, pretože zahrňuje i osoby, ktoré v skutočnosti môžu ale z určitých dôvodov nechcú pracovať. Na druhej strane nezahrňuje osoby nepracujúce, pretože nemôžu nájsť pre seba vhodné pracovné miesto, ale nepožiadali príslušný úrad práce o sprostredkovanie vhodného zamestnania.
Plná zamestnanosť je chápaná ako stav, kedy ten, kto chce pracovať a akceptovať pritom mzdu, ktorú mu zamestnávateľ za daných podmienok môže ponúknuť, zamestnanie si vždy nájde (prevážna časť nezamestnanosti v tejto situácii je chápaná jako frikčná, resp. Dobrovoľná). Za mieru nezamestnanosti zodpovedajúcu plnej zamestnanosti je považovaná približne jej 2-4% úroveň a prekročenie tejto hranice oboma smermi sa považuje za nežiadúce. Niekedy sa tiež hovorí o prirodzenej nezamestnanosti, za ktorú sa považuje taká jej úroveň, ktorá reflektuje štrukturálne charakteristiky trhu práce a tovaru, náklady zhromažďovania informácií o voľných pracovných miestách a pracovných možnostiach a náklady na mobilitu pracovnej sily.
I keď sa u nás miera nezamestnanosti počíta medzinárodne prijatou metodikou, vo väčšine štátov má rôtnu obsahovú náplň, čo potom sťažuje možnosti medzinárodného porovnávania mier nezamestnanosti a na každú komparáciu sa treba pozerať s určitou opatrnosťou. V zásade vo svete sú bežné dva spôsoby zisťovania počtu nezamestnaných a miery nezamestnanosti. Prvý sa využíva vo väčšine štátov Európskej únie a vychádza z počtu registrovaných na úradoch práce. Druhý spôsob sa využíva najmä v USA a vychádza z periodický opakovaných výberových zisťovaní v domácnostiach.
Samotná existencia nezamestnanosti je prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej spoločnosti založenej na trhovom mechanizme a demokracii. Jej existencia vyplýva z potreby pohybu pracovníkov a zo slobodného rozhodnutia osôb o tom, či budú závislé od príjmov zo zamestnania alebo od iných príjmov (dávky sociálneho zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti).Nezamestnanosť, pokiaľ sa nestáva masovou, nie je považovaná za vážny ekonomický ani sociálny problém. Masová nezamestnanosť prináša pre spoločnosť problémy rôzneho charakteru-najcitlivejšie sú probémy finančného charakteru (náklady súvisiace s pasívnou politikou zamestnanosti –teda podpory v nezamestnanosti), organizačného charakteru (rozsiahla sieť služieb zamestnanosti) a politického charakteru (ohrozenie sociálneho zmieru a v konečnom dôsledku i prebiehajúcich sociálnych a ekonomických reforiem). Mnohé štúdie poukazujú na zistenú súvislosť medzi mierou kriminality, rastom delikvencie a násilia a vznikom početnej vrstvy deklasovaných, najmä v súvislosti s dlhodobou nezamestnanosťou.