Sociálno-ekonomické dopady dlhodobej nezamestnanosti
Ekonomika Slovenskej republiky sa za posledných niekoľko rokov veľmi zmenila. Ekonomické zmeny boli sprevádzané zmenami sociálnymi, vrátane rýchleho rastu nezamestnanosti.
Hlavným ekonomickým dôsledkom nezamestnanosti je nevyužitie potenciálu pracovnej sily, o to znížený skutočný hrubý domáci produkt na jednej strane, náklady spoločnosti na príspevky v nezamestnanosti, na strane druhej.
Znížená ekonomická aktivita z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti môže viesť k takým sociálnym chorobám ako sú zvýšenie kriminality, zvýšené utiekanie sa k alkoholu a iným závislostiam, znížená zdravotná uvedomelosť, starostlivosť o vlastné zdravie, čo následne predstavuje vyššie náklady i spoločnosti ako celku. Rodiny nezamestnaných sa dostávajú do ťažkej ekonomickej situácie, to znamená, že nezamestnanosť, najmä dlhodobá, má závažné ekonomické ale tiež sociálne dôsledky, tak na spoločnosť, ako aj na samotného nezamestnaného, a to najmä na duševnej zdatnosti, vedie k pocitu nepotrebnosti a nedostatočnej užitočnosti pre spoločnosť, sociálnej izolácii.
Nakoľko dlhodobá nezamestnanosť je naliehavým problémom, ktorý vyžaduje okamžitú pozornosť, v tejto časti bude venovaná pozornosť predovšetkým analýze ekonomických a sociálnych dôsledkov dlhodobej nezamestnanosti v SR, pretože je potrebné identifikovať účinné prostriedky pre pomoc dlhodobo nezamestnaným a podporiť vývoj dynamických trhov práce, a to tak z hľadiska ekonomickej, ako aj sociálnej dimenzie.
Pritom treba vziať do úvahy, že jednoduché riešenia neexistujú. Ak vezmeme ako príklad vysoké počty dlhodobo nezamestnaných v častiach Západnej Európy a v určitých skupinách populácie v Spojených štátoch, ukazuje sa, potreba zlepšiť pomoc dlhodobo nezamestnaným sa vzťahuje na celý svet.
Dostupnosť zmysluplného a produktívneho zamestnania je životne dôležitým prvkom integrácie jednotlivca zdrojom ekonomického rastu spoločnosti, a má pozitívny sociálny a ekonomický rozmer. Snahy rozširovať možnosti produktívneho zamestnávania sa, obzvlášť u postihnutých a redukovať nezamestnanosť alebo nedostatočnú zamestnanosť by nemali byť zamerané len na dosahovanie arbitrárnych cieľov, ale musia sa zakladať na prehodnotení tých hodnôt a koncepií, ktoré sú základnými pojmami zamestnania, ktoré je spojené so zárobkom. V tomto kontexte je potrebné zvážiť negatívne sociálne a ekonomické dôsledky vysokej a dlhotrvajúcej nezamestnanosti na jednotlivcov rodiny a komuntity.
Ak chceme nájsť efektívne riešenie pre dlhodobo nezamestnaných musíme najskôr zvážiť existenciu bariér medzi počtom dlhodobo nezamestnaných a počtom voľných pracovných miest.
Nezamestnanosť cez prizmu psychologických výskumov
Psychologické výskumy zaoberajúce sa problematikou nezamestnanosti sa dotýkajú najčastejšie otázky negatívneho emocionálneho prežívania straty práce, pohlavných rozdielov v prežívaní a vyrovnávaní sa s nezamestnanosťou, individuálnych schopností zvládnuť situáciu nezamestnanosti.
Jako uvádza Warr (in:Tiffemann, Winefield, 1984), osobitný význam pre pochopenie psychologických dôsledkov nezamestnanosti majú longitudinálne výskumy. Priesečníkovým výskumom možno vyčítať, že sa často opierajú len o jedno meranie realizované v určitom časovom bode, a teda nezaručujú, že zistené rozdiely sú v priamom kauzálnom vzťahu s nezamestnanosťou. Takto zistené korelácie namôžu vždy vysvetľovať skutočný vzťah medzi príčinou a dôsledkom. Tak je tomu napríklad v otázke zvýšenej depresivity. Len longitudinálny výskum môže potvrdiť, či nezamestnanosť je príčinou depresie, alebo či depresia a s ňou spojená neschopnosť podávania pracovného výkonu, nie je pôvodnou príčinou straty zamestnania.
Jedným z najčastejšie popisovaných efektov nezamestnanosti na psychiku jedinca je okrem depresie, pocitu osamotenosti, znižujúcej sa motivácie aj zníženie sebahodnotenia. Harrison (1976) popísal štádiá vyúsťujúce do zníženia sebavedomia a zvýšenia depresivity u nezamestnaných nasledovne: iniciálny šok, optimizmus, pesimizmus, fatalizmus.
1. ŠOK – jedná sa o začiatočnú reakciu človeka, spravidla odmietajúceho skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným.
2. OPTIMIZMUS – je to možné charakterizovať ako obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viera v budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov.
3. PESIMIZMUS – dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastávajú pocity menejcennosti strata sebaúcty. Je to obdobie do šesť mesiacov.
4. FATALIZMUS – strata akéhokoľvek záujmu o zamestnanie, prejavuje sa nárastom apatie voči spoločnosti, odmietaniu základných ľudských a občianskych hodnôt. Tu treba spomenúť, že štádium fatalizmu sa spája s pocitom osobnej bezmocnosti a stratou kontroly nad udalosťami korešponduje s teóriou naučenej bezmocnosti „learned helplssness“ Seligmana, ktorú formuloval v súvislosti s prežívaním stresu a následnou depresiou.