Vážená pani profesorka, milí spolužiaci,
pripravila som si tému s názvom depresia. V novinách som
zaregistrovala správu, že počet psychických ochorení sa znepokojivo
zvyšuje. Osobitným problémom sú depresie. Vraj nimi trpí čoraz viac mladých
ľudí. Keďže ide o chorobu, ktorá pri neliečení môže byť smrteľná
(riziko samovraždy), verejnosť by jej mala venovať zvýšenú pozornosť.
Depresia je pocit, akoby telesnú
i duševnú stránku človeka ochromili pochmúrne reťaze smútku, úzkosti,
prázdnoty a beznádeje. Nálady kolíšu medzi ľutovaním a obviňovaním
samého seba. Veci, ktoré dovtedy napĺňali život človeka sa zrazu posunú
do roviny čírej márnosti. Okolie vás povzbudzuje, aby ste sa vzchopili
ale vaša vôľa akoby bola rozlomená na polovicu. Pri zložitejších
rozhodnutiach človeka premkne nerozhodnosť, neschopnosť sústrediť sa,
pričom sloboda je pociťovaná ako neznesiteľné bremeno voľby. Aj malé
mrzutosti začínajú znervózňovať, či spôsobovať neodôvodnené starosti.
Možno sa prejedáte, aby ste zahnali melanchóliu a možno naopak, zažívate
stratu chuti do jedla. Možno spíte aj cez deň alebo naopak,
nedokážete zaspať ani v noci. Vaše myšlienky celý čas bezcieľne krúžia,
zdá sa vám, že vás už v živote nič dobré nečaká, až sa začnete
pohrávať s myšlienkou na ukončenie všetkého toho trápenia.Toto všetko je depresia.
Niektorí tvrdia, že depresie prichádzajú keď stratíme zmysel života, s čí
m súvisí aj (ne)schopnosť niesť za seba zodpovednosť a odpovedať
na otázky, ktoré nám život kladie.
Ľudia, trpiaci depresiou, často prežívajú napätie (a priepasť) medzi tým, čo je a tým, čo by podľa nich malo byť. Možno vo svojom vnútri nosia nejaký dokonalý obraz seba samého, ktorý sa im však nedarí v realite napĺňať. Z toho vyplýva menejcennosť, pocit, že človek je úplne nemožný a následne samovražednosť.
Dúfam, že ste sa aspoň trocha zamysleli nad mojimi slovami a verím, že vás depresia nebude nikdy ohrozovať. Ďakujem za pozornosť!