PETER JAROŠ

- narodil sa v Hybe (Lipt. Hrádok)

- študoval na filozofickej fakulte UK- SJ/RJ

- pracoval v rôznych kultúrnych inštitúciách; pracoval ako dramaturg a scenárista slov. filmovej tvorby- KOLIBA.

- tvorba: väčšina jeho tvorby je ovplyvnená rôznymi experimentálnymi postupmi.

- diela ovplyvnené „novým románom“ a „existencializmom“ – novela UROB MI MORE; ZDESENIE

TISÍCROČNÁ VČELA: generačný román ovplyvnený magickým realizmom- rodinná sága rodu Pichandovcov- dedo Pichanda (Martin) a synovia a dcéry- ich príbehy (niekoľko dejových línií). zobrazované osudy postáv sú podávané na podklade reálnych historických udalostí (podobne ako červené víno).

Názov: Je to liptovská rodina- živa sa murárčinou (múračky)- usilovní ľudia (VČELA); (1000-ROČNÁ) 1000 rokov slovenský usilovný robotný ľud žil v neslobode.

- jej voľné pokračovanie: NEMÉ UCHO, HLUCHÉ OKO – Nie je to priamočiare, lineárne pokračovanie osudov hrdinov z predchádzajúceho románu. v tejto próze sa väčšina postáv stojacich v centre rozprávania zaoberá spoločenskými a politickými otázkami, ktoré súviseli so vznikom ČSR.

- napísal aj scenár k filmu PACHO HYBSKÝ ZBOJNÍK

 

VINCENT ŠIKULA

- študoval na gymnáziu v Nitre, na hud. pedagogickej škole v BA a napokon na štátnom konzervatóriu hru na lesnom rohu.

- pracoval v rôznych kultúrnych inštitúciách.

- tvorba: PRÁZDNINY SO STRÝCOM RAFAELOM; NA KONCERTOCH SA NETLIESKA; MOŇO SI POSTAVÍM BUNGALOV

S ROZARKOU:  novela; príbeh je na prvý pohľad veľmi prostý. rozprávač Ondrejko sa má starať o sestru Rozárku- telesne dospelú, no duševne na úrovni dieťaťa. Ondrejko sa usiluje splniť túto úlohu, chce preniknúť do sveta sestry, napr. cez rozprávanie rozprávok, no nedarí sa mu to a Rozárka končí v sociálnom ústave. Ondrejko zostáva sám so zúfalým pocitom svojho ľudského zlyhania. v novele Šikula využil jemné, viacvrstvové rozvíjanie krehkého citového príbehu, zmysel pre hodnoverný psychologický detail, básnicky lyrizujúci jazyk a živý, pôsobivý dialóg.

MAJSTRI, MUŠKÁT, VILMA: románová trilógia- groteska, ktorá je osnovaná do zámernej rozpornosti vážnej témy a spôsobu jej vyrozprávania. Je aj pokusom zobraziť závažnú problematiku existencie SR a priebehu SNP inak, ako sa o to pokúšali ostatní prozaici.

Imrich- syn tesárskeho majstra Guldána- dospievanie i prvé lásky prežíva Imrich pokojne v rodinnom prostredí a pri práci. Zlom nastáva, keď ho udalosti strhnú do povstania, kde zažije porážku- domov sa vracia fyzicky zlomený a mravne otrasený a v takomto rozpoložení aj zomiera. 2.časť trilógie zachytáva práve povstanie a návrat domov. 3. časť je venovaná Imrichovej žene Vilme- kt. napriek veľkej láske a obetavosti nedokáže uzdraviť svojho zlomeného manžela.

 

LADISLAV BALLEK

- pochádzal z juhu SR, vyštudoval SJ v BB, učil v Habovke, pracoval v rôznych kultúrnych inštitúciách, bol poslancom v NR SR.

- tvorba: ÚTEK NA ZELENÚ LÚKU; PÚŤ ČERVENÁ AKO ĽALIA; BIELY VRABEC

JUŽNÁ POŠTA: využil tu pôsobivú a originálnu kompozíciu tesnejšie i voľnejšie nadväzujúcich próz. Tematicky sa vrátil do detstva, ktoré prežil v zmyslovo opojnom kraji pohraničného južného Slovenska. Kniha je veľmi dôkladne premysleným  umeleckým dokumentom o postupnom dozrievaní a intelektuálnom raste mladého chlapca do sveta dospelých. Detský hrdina vníma aj tie najtemnejšie či najskrytejšie súvislosti, ktoré tvoria základ spôsobu života väčšiny rodín v pohraničnom mestečku. Do citovo bohatého chlapčenského sveta nevtieravo zapadajú aj podstatné spoločenské a historické súvislosti, ktoré sa dotýkajú života tejto časti južného Slovenska.

POMOCNÍK: hlavným protagonistom románu je mäsiar Štefan Riečan, prichádza z Horniakov do Palánku, aby práve tu začal nový život. S mäsiarstvom mu však pridelia aj pomocníka Volenta- ktorý postupne spôsobí jeho morálny pád, privedie ho k rozhodnutiu opustiť Palánok- mestečko, kde sa neuchytil a nikdy sa necítil vo svojej koži. Volent sa dohodol so Števovou ženou, že rozbehnú čierny trh s mäsom. Začínajú bohatnúť a tu sa začína Števov pád, pretože neskôr bol čierny obchod odhalený, mäsiarstvo padlo, Volent išiel do väzenia. Po pár rokoch sa Števova dcéra vydá za Volenta- keď ho však znova zavrú, odchádza s otcom- Števom preč z Palánku.

 

JÁN JOHANIDES

- narodil sa v DK

- študoval dejiny umenia, pracoval v rôznych kultúrnych inštitúciách a v Nižnej

- tvorba: SÚKROMIE: zbierka intímnych poviedok, ktorá zapôsobila na vtedajšie pomery rovnako ako Válekove DOTYKY.

Muž pracuje na hoteli, jeho žena sa zabila v aute, zistil, že mala milenca vysokoškoláka- stretol sa s ním, lebo chcel vedieť prečo. Muž mu povedal, že jej chcel ukázať, že veci ju šťastnou neurobia, len ho mrzí, že to nestihla pochopiť.

Je to typické dielo pre Johanidesa.

NAJSMUTNEJŠIA ORAVSKÁ BALADA: novela; Poldo Brechár žije v Bratislave. Stretne sa so známym- idú na víno. Poldo rozpráva svoj príbeh. Bol nemanželský syn, otec sa k nemu priznal. Rozprával to, lebo jeho otec zomrel a ozvali sa jeho súrodenci. Otec mu zanechal majetok. Končí to tým, že jeden náhodný prísediaci, ktorý ich počúval, zrazí Poldovho známeho na zem, lebo nijako neprejavil záujem o Polda.

 

F.HEČKO; R. JAŠÍK; V.MINÁČ; A.BEDNÁR; L.MŇAČKO; L.ŤAŽKÝ; D.TATARKA – ďalší autori povojnovej (súčasnej) slovenskej prózy- venujúci sa najmä tematike 2.sv.vojny (viď téma č. 22)