PODĽA SPISOVNOSTI
a. spisovné
-sú v súlade s jazykovou normou
b. nespisovné
-sú v nesúlade s jazykovou normou
1. slang
-používa ho určitá skupina ľudí
napr. žiaci - učka, deják, vysvečko, gympeľ
2. nárečové slová
-používajú sa na istom území Slovenska
napr. švábka, krumple, dzífka, včuľ
3. subštandardné slová
-nesprávne utvorené alebo prevzaté z iného jazyka, sú
rozšírené všeobecne, nie iba v nejakej skupine ľudí
napr. tlačítko, bezvadný, cálovať
PODĽA CITOVÉHO ZAFARBENIA
a. neutrálne slová
b. citovo zafarbené (expresívne)
kladne citovo zafarbené
detské slová
-používajú sa v komunikácii s deťmi
napr. papať, havo, žiža
hypokoristiká
-v domácom, súkromnom styku
napr. miláčik, oco, Peťo
zjemňujúce slová (eufemizmy)
-zjemňujú nepriaznivú skutočnosť
napr. odišiel na večnosť, nie je najšikovnejší, naposledy vydýchol
záporne citovo zafarbené
pejoratíva
-zhoršujú význam slova
napr. bengál, fušer, frajer, telivo
hrubé slová
napr. žrať, srať, riť
vulgarizmy
-nadávky
PODĽA ŠTÝLOV
a. stylisticky bezpríznakové
b. štylisticky príznakové
hovorové slová
-v bežnej hovorenej reči v súkromnom styku
napr. basa, činžiak, fabrika, autiak
publicizmy
-v novinách, časopisoch, spravodajstve
napr. konsenzus, brífing, celoplošné, míting
administratívne slová
-v úradnom styku
napr. poukážka, fakturovať, potvrdenie
odborné slová (termíny)
-v náučných a vedeckých textoch
napr. kyselina sírová, podmet, metafora, stavovce
knižné slová
-vzletné vyjadrenia v knihách, slávnostných prejavoch a pod.
napr. precízny, zvestovať, ustavičná, blaženosť
básnické slová (poetizmy)
v umeleckých, básnických textoch
napr. luna, vesna, blankyt, kedys'
PODĽA PÔVODU
a. domáce slová
b. cudzie slová
prevzaté
-čiastočne sa prispôsobili slovenskému jazyku
napr. disciplína, bicykel, ordinácia
zdomácnené
-už sa nepociťujú ako cudzie
napr. škola, žiak
ŠPECIÁLNE SKUPINY SLOV
Kalky
-slovenské slová, ktoré vznikli doslovným prekladom cudzích
slov
napr. zemepis (geo-grafia), milosrdenstvo (miseri-cordia), všemohúci
(omni-potens)
Internacionalizmy
-cudzie slová, ktoré sa rozšírili do jazykov celého sveta
napr. softvér, hokej, robot, prezident
PODĽA HISTORICKÉHO HĽADISKA
a. historicky bezpríznakové
b. historicky príznakové
archaizmy
-nahradili ich iné výrazy
napr. árešt, stoletie, dejespyt, viselec
historizmy
-zanikli javy, ktoré pomenúvali
napr. dereš, pandúr, groš
zastarané slová
-ešte sú známe, ale nahrádzajú ich novšie slová, používajú
ich najmä starší ľudia
napr. gánok, bukréta, rínok, veselie
neologizmy
-nové slová, ktoré väčšinou pomenúvajú nové javy
napr. logo, displej, Róm, kalkulačka
TRI PRAVIDLÁ PRE VIACSLOVNÉ VLASTNÉ MENÁ
1. Prvé slovo sa začína veľkým písmenom a
ostatné malým
(Ulica mieru, Mierová ulica, Most slobody, Štrbské pleso,
Čierne more, Slovenské národné povstanie, Nový rok,
Medzinárodný deň detí)
2. V názvoch miest a obcí sa začínajú všetky
plnovýznamové slová veľkým písmenom a ostatné (najčastejšie predložky) malým
(Nové Mesto nad Váhom, Dunajská Streda, Kláštor pod Znievom)
3. Ak je vo vlastnom mene vložené iné vlastné
meno, aj to sa začína veľkým písmenom
(Národná rada Slovenskej republiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, Námestie svätej Alžbety, Južná Amerika, Malá Ázia, Ulica Ľudovíta Štúra)
PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ VEĽKÉ PÍSMENO
1. Mená a priezviská
(Jožko Mrkvička, Dunčo, Rysuľa)
2. Privlastňovacie prídavné mená (prípony -ov,
-in), ktoré sú odvodené od vlastných mien
(Štúrov pravopis, Lenkina kamarátka, Američanova mentalita, Dunčova búda)
3. Pomenovania príslušníkov národov
(Rus, Slovan, Róm, Indián, Eskimák)
4. Pomenovania obyvateľov
(Slovák, Stredoeurópan, Záhorák, Šarišan, Bratislavčan, Nitrianka, Piešťanec)
5. Prívlastky v menách historických osobností a
na znak úcty
(Peter Veľký, Ivan Hrozný, Konštantín Filozof, Panna Orleánska, Duch Svätý, Svätý Otec)
6. Mená a názvy ulíc, námestí, mostov a pod.; zemepisných a astronomických útvarov; inštitúcií a organizácií; novín, časopisov, dokumentov; sviatkov atď.
(Ulica osloboditeľov, Staromestské námestie, Most SNP, Čertov vrch, Biskajský záliv, Mariánska priekopa, Krabia hmlovina, Základná škola s materskou školou v Belej, Slovenské pohľady, Deklarácia práv dieťaťa, Hájnikova žena, Veľká noc...)
7. Oslovenia zámenami v listoch, telegramoch,
blahoželaniach a iných písomných prejavoch (ak oslovujeme konkrétne osoby)
(blahoželám Ti... prajeme Vám...)
PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ MALÉ PÍSMENO
1. Pomenovania členov politických, náboženských,
športových, kultúrnych a iných skupín
(ľavičiar, komunista, demokrat, katolík, moslim, františkán, jehovista, slovanista, štúrovci, marxista, bernolákovci)
2. Pomenovania jazykov
(slovenčina, angličtina)
3. Názvy vied a vyučovacích predmetov
(slovenský jazyk, chémia, botanika, telesná výchova)
4. Mená náboženstiev
(kresťanstvo, islam, budhizmus)
5. Rodové a druhové mená rastlín a živočíchov
(sokol sťahovavý, smrek obyčajný)
5. Vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od
vlastných mien
(slovenský, štúrovský, vianočný, veľkonočný, grécky, bernolákovský, kresťanský)
6. Latinské označenia pádov
(nominatív, genitív, datív)
7. Všeobecné pomenovania inštitúcií bez
uvedenia sídla alebo prívlastku osobnosti
(základná škola - Základná škola v Radošine)
(gymnázium - Gymnázium A. Sládkoviča)
(mestský úrad - Mestský úrad v Nitre)