1     Definícia GIS a jeho vývoj 1.1      Geografická informácia

Čím sa geografická informácia (GI) odlišuje od bežnej informácie? Môžeme povedať, že geografická informácia je taká informácia, ktorá charakterizuje určité miesto na Zemi. Geografické informácie sa vzťahujú k reálnym objektom na zemskom povrchu (geoobjektom), pričom nám umožňujú rozpoznať jedno miesto od druhého, alebo určiť jeho vlastnosti a vplyv na okolie.

Geoobjekt je reálny alebo imaginárny objekt, ktorý sa vzťahuje k časti priestoru na povrchu Zeme a nesie informácie o [1]:

o    priestorovej polohe (geometria)

o    vzťahoch k iným geoobjektom (topológia)

o    svojej charakteristike (atribúty)

o    zmenách v čase (dynamika)

1.2      Geografický informačný systém

Informačný systém je definovaný ako súbor ľudí, technických prostriedkov a metód zabezpečujúcich zber, prenos, uchovanie a spracovanie údajov za účelom ich tvorby a prezentácie pre potreby užívateľa[2].

Pre geografický informačný systém (GIS) existuje množstvo definícií. Väčšina však zhodne uvádza, že GIS je taký informačný systém, ktorý pracuje práve s geografickými informáciami.

Spomeniem však definíciu GIS podľa P. Rapanta, ktorá sa mi zdala veľmi výstižná:

Geografické informačné systémy sú súborom technických a programových prostriedkov pre uchovávanie, spracovanie a využívanie geografických informácií v dvoch formách - grafickej a údajovej, vzájomne prepojených a topologicky usporiadaných. [6]

1.3      Počiatky spracovania GI a prvé GIS v širšom slova zmysle

Ľudia už od počiatku potrebovali zaznamenávať informácie o polohe vecí, potravy, zvierat, vojsk, miest či celých krajín. Ako sa vyvíjalo alebo upadalo ľudstvo, upadali a vyvíjali sa s ním aj spôsoby a metódy získavania, spracovania a ukladania geografických informácií.

Nákresy objektov v priestore (mapy) sa značili dostupnými spôsobmi na dostupné materiály. Od skaly, hlinených tabuliek, cez papyrus, pergamen, papier, fólie, až po uloženie v digitálnej podobe.

Medzi civilizácie, ktoré urobili najväčšie objavy v oblasti poznávania zemského povrchu, pozorovacích a meracích metód, zaznamenávania údajov a tvorby kvalitných máp, môžeme zaradiť Egypt, staroveké Grécko a Čínu. Európa tvrdo poznačená rozpadom rímskeho impéria a temným stredovekom, sa k tvorbe kvalitných máp dostala až oveľa neskôr. Prví európski moreplavci používali mapy, ktoré pochádzali z rúk Čínskych moreplavcov [3] a vychádzali tiež z údajov z gréckych kníh (dielo Klaudia Ptolemaya: Geographia)  [1].

Počas 15., 16., 17. a 18. storočia Európa rýchlo napredovala vo vývoji a výskume neznámych oblastí. Vznikali a aktívne pôsobili rôzne zemepisné spolky a spoločnosti. Hromadiace sa údaje bolo potrebné zaznamenávať, takým spôsobom aby boli prístupné, prehľadné a neznehodnocovali sa.

V 18. a 19. storočí sa rozvíjali štatistické a matematické metódy spracovania údajov. Získané údaje sa zaraďovali do kartoték a zoznamov. Okrem geometrických a topologických údajov sa zisťovali a zapisovali aj kvantitatívne, kvalitatívne a štatistické charakteristiky jednotlivých objektov.