Čím sa geografická informácia (GI) odlišuje od bežnej informácie? Môžeme povedať, že geografická informácia je taká informácia, ktorá charakterizuje určité miesto na Zemi. Geografické informácie sa vzťahujú k reálnym objektom na zemskom povrchu (geoobjektom), pričom nám umožňujú rozpoznať jedno miesto od druhého, alebo určiť jeho vlastnosti a vplyv na okolie.
Geoobjekt je reálny alebo imaginárny objekt, ktorý sa vzťahuje k časti priestoru na povrchu Zeme a nesie informácie o [1]:
o priestorovej polohe (geometria)
o vzťahoch k iným geoobjektom (topológia)
o svojej charakteristike (atribúty)
o zmenách v čase (dynamika)
1.2 Geografický informačný systémInformačný systém je definovaný ako súbor ľudí, technických prostriedkov a metód zabezpečujúcich zber, prenos, uchovanie a spracovanie údajov za účelom ich tvorby a prezentácie pre potreby užívateľa[2].
Pre geografický informačný systém (GIS) existuje množstvo definícií. Väčšina však zhodne uvádza, že GIS je taký informačný systém, ktorý pracuje práve s geografickými informáciami.
Spomeniem však definíciu GIS podľa P. Rapanta, ktorá sa mi zdala veľmi výstižná:
Geografické informačné systémy sú súborom technických a programových prostriedkov pre uchovávanie, spracovanie a využívanie geografických informácií v dvoch formách - grafickej a údajovej, vzájomne prepojených a topologicky usporiadaných. [6]
1.3 Počiatky spracovania GI a prvé GIS v širšom slova zmysleĽudia už od počiatku potrebovali zaznamenávať informácie o polohe vecí, potravy, zvierat, vojsk, miest či celých krajín. Ako sa vyvíjalo alebo upadalo ľudstvo, upadali a vyvíjali sa s ním aj spôsoby a metódy získavania, spracovania a ukladania geografických informácií.
Nákresy objektov v priestore (mapy) sa značili dostupnými spôsobmi na dostupné materiály. Od skaly, hlinených tabuliek, cez papyrus, pergamen, papier, fólie, až po uloženie v digitálnej podobe.
Medzi civilizácie, ktoré urobili najväčšie objavy v oblasti poznávania zemského povrchu, pozorovacích a meracích metód, zaznamenávania údajov a tvorby kvalitných máp, môžeme zaradiť Egypt, staroveké Grécko a Čínu. Európa tvrdo poznačená rozpadom rímskeho impéria a temným stredovekom, sa k tvorbe kvalitných máp dostala až oveľa neskôr. Prví európski moreplavci používali mapy, ktoré pochádzali z rúk Čínskych moreplavcov [3] a vychádzali tiež z údajov z gréckych kníh (dielo Klaudia Ptolemaya: Geographia) [1].
Počas 15., 16., 17. a 18. storočia Európa rýchlo napredovala vo vývoji a výskume neznámych oblastí. Vznikali a aktívne pôsobili rôzne zemepisné spolky a spoločnosti. Hromadiace sa údaje bolo potrebné zaznamenávať, takým spôsobom aby boli prístupné, prehľadné a neznehodnocovali sa.
V 18. a 19. storočí sa rozvíjali štatistické a matematické metódy spracovania údajov. Získané údaje sa zaraďovali do kartoték a zoznamov. Okrem geometrických a topologických údajov sa zisťovali a zapisovali aj kvantitatívne, kvalitatívne a štatistické charakteristiky jednotlivých objektov.