Charakteristika hlavných vývojových etáp praveku

Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová

Dejiny praveku možno nepochybne považovať za najdlhšiu etapu ľudskej histórie. Ich začiatok je zhodný so zrodom ľudského myslenia pred 2,5 miliónmi rokov a končia sa nástupom historickej doby s písomnými záznamami ako základným prameňom. Bázou pre skúmanie obdobia praveku sú artefaktové pramene (tie, ktoré vznikli zámernou činnosťou človeka, t.j. predmety, sídliská, pohrebiská a pod.) a neartefaktové pramene (t. j. tie, na ktorých vzniku sa človek nepodieľal, ale vypovedajú o okolnostiach jeho života ako kostrové pozostatky, akosť pôdy, či vodné zdroje).

Získavaním, triedením a interpretáciou týchto prameňov sa zaoberá archeológia a príbuzné vedné disciplíny ako antropológia, paleobotanika, pedológia, etnografia, etnológia, ale aj geológia, geografia, či geofyzika.

Výsledkom procesu utriedenia prameňov je periodizácia dejín praveku. Podľa materiálu používaného na výrobu nástrojov ho delíme podľa trojdobého systému na dobu kamennú, bronzovú a železnú.

DOBA KAMENNÁ

Paleolit, t.j. staršia doba kamenná, je najstaršie a najdlhšie obdobie ľudských dejín, nazvané podľa kamenných pracovných nástrojov (palaios – starý, lithos – kameň). Začiatky paleolitu siahajú do obdobia rozhrania treťohôr a štvrtohôr a trval až do konca doby ľadovej. Začiatky paleolitu sa nedajú presne datovať, lebo antropogenéza prebiehala postupne a nedá sa presne určiť okamžik, kedy človek začal cieľavedome zhotovovať pracovné nástroje na zabezpečenie vlastnej existencie. Tento proces prebiehal v Starom svete, Amerika a Austrália sa na ňom nezúčastnili.

Základným prameňom pre poznanie vzniku a vývoja ľudského druhu sú fosílie – skamenelé úlomky kostier, pri ktorých analýze sa uplatňujú najnovšie poznatky paleoantropológie, genetiky a biochémie. Človek je blízky príbuzný dnešných afrických antropoidov (gorila, šimpanz). K rozštiepeniu vývojovej línie došlo pred 5 až 8 miliónmi rokov a vetva, na konci ktorej stojí človek prešla procesom hominizácie (súbor zmien v stavbe tela sprevádzaný funčnými zmenami) a sapientácie (proces fyzických, psychických a sociálnych zmien vedúci k formovaniu sa druhu Homo sapiens).Vývoj rodu Homo predstavujú:

1. Homo habilis – človek zručný. Všežravec schopný vyrábať jednoduché nástroje z kameňa. Najstaršie doklady jeho existencie pochádzajú z Tanzánie a sú staré 2,55 milióna rokov.

2. Homo erectus – človek vzpriamený. Objavil sa pred 1,7 miliónom rokov, žil v tlupách, používal oheň, lovil, budoval si prístrešky, vyrábal funkčné kamenné nástroje (pästný klin) ako aj nástroje drevené. Z Afriky prešiel do Ázie a pred 850 000 rokmi aj do Európy, čo znamená začiatok európskej staršej doby kamennej.

3. Homo sapiens – človek rozumný. Prvé poddruhy sa objavili pred 300 000 - 250 000 rokmi. V Európe je to začiatok stredného paleolitu. Mladší poddruh je Homo sapiens neanderthalis, ktorý už budoval stálejšie táboriská, či pochovával mŕtvych. Poddruh Homo sapiens sapiens je človek dnešného typu a predstavuje záverečný stupeň biologického vývoja druhu Homo.

V období mladého paleolitu už došlo k organizácii spoločnosti, ústiacej do premeny tlúp v rody. Vzrástol počet táborísk s chatrčami a stanmi obývanými na dlhší čas, vznikli aj pohrebiská a mobilné i imobilné (skalné, jaskynné) umenie. Multikultúrny vývoj sa prejavil v pestrej skladbe kamenných, drevených, kostených a parohových nástrojov. Hospodárstvo bolo koristnícke, prisvojovacie, ľudia sa živili lovom, rybolovom a zberom rastlín. Začali sa dorozumievať artikulovanou rečou a formovali sa aj zložitejšie náboženské predstavy (animizmus).

Ústup ľadovcov ako dôsledok oteplenia zlepšil životné podmienky ľudí a umožnil im osídľovať aj dovtedy neobývané oblasti. Základný princíp obživy (koristnícke a privlastňovacie hospodárstvo) sa síce nezmenil, ale rozšírené potravinové zdroje a ich získavanie novo vyvinutými nástrojmi viedli k rýchlemu rastu obyvateľstva. Prechod na výrobný spôsob hospodárstva s produkciou potravín so sebou priniesol množstvo prevratných zmien, tradične označovaných ako neolitická revolúcia. Jej základnými znakmi boli výroba potravín, vznik roľníctva, domestikácia prvých zvierat. Usadlý spôsob života v stálych osadách so sebou priniesol vznik architektúry a stavebníctva, vznikli nové nástroje ako neolitický kosák, kamenná podložka s drvičom na mletie, či množstvo drevoobrábacích kamenných nástrojov. Vznikli aj nové odvetvia ako hrnčiarstvo a tkáčstvo.

Základnou spoločenskou jednotkou bol rod vedený rodovým náčelníkom. Príslušnosť k rodu sa odvodzovala od matky (matrilinearita). Úroveň výroby ešte neposkytovala priestor pre vznik majetkovej nerovnosti, čomu zodpovedala nevýrazná hierarchizácia spoločnosti.

Nálezy kamennej industrie z obdobia stredného paleolitu

Pohrebné zvyklosti, kultové predmety a spoločensko – sakrálna architektúra svedčia o bohatých náboženských predstavách. Formuje sa teizmus, viera v božské bytosti. Predmetom uctievania bola životodarná plodivá sila zeme, prejavujúca sa v kulte Veľkej matky.

3. Neskorá doba kamenná eneolit, resp. chalkolit- (3300 – 1900 pr. Kr.)

Je to obdobie ďalších systémových zmien. Charakterizuje ho okrem iného vynález kolesa a následné objavenie sa voza so záprahom, domestikácia koňa a objav metalurgie kovov.

V tomto období sa vyskytujú dva druhy výrobného materiálu – tradičný kameň a nové kovy, hlavne meď, striebro a zlato. Novým výrobným odvetvím je metalurgia, hoci a kov ešte nestal hlavnou surovinou. Vyšší stupeň technológie vidno vo výrobe kamennej industrie. Rozvíja sa výmenný obchod , ktorý napomáha šíreniu nových technológii a poznatkov.

Úrodná pôda sa získavala vďaka rozsiahlym melioračným prácam a po vynájdení dreveného oradla sa skvalitňovala sa zavedením orby. Zmeny sa prejavili aj v ekonomickej oblasti vznikom nadproduktu, čo viedlo k majetkovej diferenciácii a zreteľnejšiemu sociálnemu rozvrstveniu spoločnosti. Vznikli aj špecializované aktivity ako spracovanie kovov, výroba keramiky, prospektorstvo a pod.

tzv. miska Lublaňských blát, Bylany – Okrouhlík, řivnáčská kultúra (eneolit)

V spoločenskej oblasti vďaka zvýšeniu vážnosti a autority muža vznikol patriarchát.

Ekonomické a sociálne rozvrstvenie umožňovalo kultúrny rast (začiatok astronómie, kalendárneho a merného systému, v niektorých oblastiach vznik písma a monumentálnej architektúry.

Proces vedúci k týmto zmenám bol dlhodobý a nie všade súbežný.

DOBA BRONZOVÁ

Bronzová doba znamená zlom v dejinách praveku – človek dokáže vyrobiť kov tavením. Bronz (zliatina medi a cínu) je ľahko taviteľný, čo viedlo k uľahčeniu práce. Rozvíja sa hutníctvo, baníctvo, zlievačstvo, kovotepectvo a kovolejárstvo.

Zlaté šperky zo staršej bronzovej doby. Nižná Myšľa.

Z bronzu sa vyrábali kosy, radlá, ale i zbrane – meče, prilby a štíty. V hrnčiarstve bol objavený hrnčiarsky kruh a výroba keramiky sa zdokonalila, objavuje sa už aj glazúra a zaznamenávame počiatky sklárstva. V poľnohospodárstve k väčším zmenám nedošlo. Pestujú sa tie isté plodiny ako prv, zvýšilo sa však využívanie ťažnej sily zvierat a dreveného pluhu, viac sa používa špecializovaný chov prispôsobený prostrediu, rozvíja sa mliečne hospodárstvo (hlinené cedidlá), vzrastá chov koní. Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva, rozvíja sa výmenný obchod. Zároveň vzrástla aj majetková nerovnosť a spoločnosť sa začína diferencovať.

Charakteristické je najmä (už predtým známe) pochovávanie pod mohylovým násypom, ktoré sa rozšírilo natoľko, že prešlo do názvu viacerých archeologických kultúr. Vznikli teda tzv. mohylové kultúry.

DOBA ŽELEZNÁ

1. Staršia doba železná – Halštatská (podľa rakúskeho Hallstattu) (700 – 400 pr. Kr.)

Halštatská kultúra ako pojem rámcovo označuje staršiu dobu železnú v priestore severne od Álp, od južného a východného Francúzska až do Karpatskej kotliny. Ako jej základné znaky môžeme uviesť vyspelé hospodárstvo, využívanie metalurgie, jednotný umelecký a výzdobný štýl a pokročilý sociálny vývoj. Zvyšuje sa diferenciácia spoločnosti – tento trend je patrný predovšetkým v hrobovej výbave a sídlištnej štruktúre – nachádzame predmety importované z gréckych a etruských dielní, objavujú sa dvorce s hradiská.

Nález z mohylového pohrebiska v Nových Košariskách

Západohalštatský okruh zahŕňa územie od Čiech po stredné Francúzsko a od Álp po stredné Nemecko. Vyznačuje sa guľovitými keramickými tvarmi, vo výzdobe sú charakteristické ryté geometrické ornamenty a čierna maľba na červenom podklade. Nachádzame tiež polmesiacové, bubienkové, či loďkovité spony. V hrobovej výbave sú pre tento okruh charakteristické hroby s vozmi pre vyššiu spoločenskú vrstvu.

2. mladšia doba železná – Laténska (podľa švajčiarskeho La Téne) (400 – prelom letopočtu)

Laténska kultúra vznikla plynulým prechodom z halštatskej kultúry. V tomto procese dominuje vplyv stredmorských oblastí, zvlášť Grécka a etruskej civilizácie. Laténske kultúrne centrá prekvitali vo východnom Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku, juhozápadnom Nemecku, Čechách, na Slovensku a v Maďarsku. Táto kultúra sa spája s Keltami.

Medzi typické výzdobné prvky patria štylizované rastlinné a zvieracie motívy. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu rozsiahlej obchodnej siete. Z laténskej oblasti sa do Stredomoria vyvážala soľ, cín, meď, vlna, kože, kožušiny a zlato, cez jej územie sa zo severu na juh prepravoval jantár. V 2. a 1. storočí dochádza k budovaniu opevnených sídlisk – oppíd (oppidum).

Otázky:

1. V ktorom storočí dochádza k budovaniu oppíd?

2. Kde prekvitali laténske kultúrne centrá a pod akým vplyvom?

3. Definuj pojem neolitická revolúcia.

4. Ako inak nazývame staršiu dobu železnú?

5. Definuj pojem eneolit (resp. Chalkolit)

Literatúra: