Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Súčasná moderná doba so sebou priniesla aj nový fenomén – Pluralizmus (neexistuje len jediné, ale existujú viaceré a mnohé). Pluralizmus v súčasnej filozofií znamená rôznorodosť a rozmanitosť filozofických smerov, ktoré sa venujú aj rôznym oblastiam filozofie. Tak sa dnes stretávame s fenomenológiou, existencializmom, filozofickou antropológiou, pragmatizmom, či hermeneutikou. V nasledovných kapitolách si tieto smery bližšie predstavíme.
Fenomenológia
Fenomenológia bola založená nemeckým filozofom Edmundom Husserlom na prelome 19. a 20. storočia. Pojem fenomenológia vznikol z gréckeho slova „phainomenon“ čo znamená „jav“. Fenomenológia sa ako smer venuje otázkam gnozeológie (poznaniu). Snaží nahliadnuť na veci a javy v ich autenticite, to jest poznať fenomény znova, akoby ich skúmala prvý krát. Veci a javy treba poznať najprv ako niečo čisté, očistené od pojmov. A aj preto fenomenológia vyžaduje návrat k tzv. čistej skúsenosti. Je to v podstate znovu-poznanie základu veci alebo javu.
Edmund Husserl (1859 - 1938)
Edmund Husserl bol zakladateľom fenomenológie. Narodil sa v roku 1859 v českom meste Prostějov, no žil neskôr v Nemecku. Edmund Husserl sa zaoberal matematikou, aritmetikou a filozofiou. Pôsobil ako profesor filozofie na mnohých univerzitách, predovšetkým však na univerzite v Göttingene a vo Freiburgu, zároveň bol členom Americkej, Britskej a Francúzskej akadémie vied.
Ako filozof bol veľmi populárny práve kvôli svojmu učeniu o fenoménoch. Husserl definoval fenomény ako to čo sa nám ukazuje (javy a veci). Fenomény pri tom majú dve vrstvy a to sú:
1, vonkajšia vrstva – to je vrstva, ktorá sa dá poznať navonok. Človek túto poznáva prostredníctvom svojich zmyslov.
2, vnútorná vrstva (podstata) – je to vrstva, ktorú človek poznáva z vnútra. Ide pri tom o duchovný akt poznania, vnútornú skúsenosť človeka s danou vecou.
Ak chceme istý fenomén poznať z hľadiska jeho autenticity (bez predošlého škatuľkovania istými pojmami, alebo predošlým poznaním), tak musíme spoznať tak jeho vonkajšiu ako aj vnútornú vrstvu.
Husserl sa vo filozofii riadil zásadou „k veciam samým“. Podľa neho je teda nevyhnutné, aby sme poznávali fenomény v ich čistej podstate. Keď teda máme fenomén poznať objektívne musíme ho očistiť od všetkého subjektívneho (pocitov, pojmov, definícií, súvislostí a pod). Objektivita je to, čo podľa Husserla fenomenológiu definuje. Fenomén sa dá správne a objektívne poznať jedine s jeho čistou podstatou. Úlohu objektívneho poznania má pri tom plniť jedine filozofia, lebo ona je pramatkou všetkých vied a preto jej logicky pripadne táto úloha. Filozofia nemá skúmať reálny svet, ale čistú podstatu - má sa teda zaoberať svetom čistého vedomia. Husserl dokonca rozdelil vedy na tzv. eidetické vedy – teda také ktoré skúmajú podstatu sveta, a vedy empirické, ktoré naopak skúmajú isté fakty. Do kategórie tých prvých zaraďuje jedine filozofiu, do kategórie tých druhých všetky ostatné vedy.
Husserl definoval aj takzvanú „fenomenologickú metódu“, ktorá spočíva v zátvorkovaní a škrtaní. Z istého fenoménu vylúčim všetko čo je subjektívne a v zátvorke mi ostane jedine čistá podstata a svetské vedomie. Toto svetské vedomie (je rušivý moment, ktorý pri poznávaní istého fenoménu vnímam – napr. okolie, pozadie a pod.) odstránim pomocou transcendentálnej redukcie. Potom sa nám odhalí absolútna (filozofická) pravda. Táto pravda má rovnakú platnosť ako aj matematické pravdy. Človek ju netvorí len objavuje a opisuje.
Významné diela, ktoré Husserl vytvoril a venoval sa v nich svojej teórií poznania fenoménov a metód poznania fenoménov boli:
-
Idey čistej fenomenológie a fenomenologickej filozofie.
-
Kríza európskych vied a transcendentálna filozofia.
No Hussserl napísal aj množstvo iných diel ako napr.:
-
Filozofia aritmetiky – v nej sa snažil psychologicky analyzovať pojem „číslo“
-
Logické skúmania – v tomto diele kritizoval psychologizmus ako taký.
Fenomenológia bola svojho času veľmi populárna a ovplyvnila i nastávajúce prúdy súčasnej filozofie. Tak ovplyvnila napr. existencialistov na čele s Schopenhauerom a K. Jaspersom. No svoj ohlas našla aj v psychológii. Pokračovatelia Husserlovej práce boli filozofi E. Fink, R. Ingarden, L. Landgrebe.
Otázky na zopakovanie:
-
Čím sa zaoberá fenomenológia?
-
Porozprávajte o živote E. Husserla
-
Aká je to vonkajšia vrstva fenoménu?
-
Ako funguje fenomenologická metóda?
-
Aké významné diela Husserl napísal?
-
Čím sa Husserl ešte venoval okrem filozofie ?
Použitá literatúra:
-
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
-
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
-
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005
Zdroj obrázkov:
-
http://www.hiw.kuleuven.be/hiw/eng/husserl/images/Husserl123.jpg