Rumunsko leží nad Balkánskym polostrovom v juhovýchodnej časti Európy. Susedí s Ukrajinou a Moldavskom na severovýchode, s Maďarskom na severozápade, so Srbskom na západe as Bulharskom na juhu. Východné brehy krajiny obmývajú vody Čierneho mora. 1. 1. 2007 sa Rumunsko stalo členom EU.Obsah [skryť]

Dejiny:
Pôvodný obyvatelia Dákovia boli porazení v roku 106 Rimanmi, územie si však aj potom ponechalo značnú mieru samostatnosti.

V stredoveku bolo Rumunsko rozdelené do troch kniežatstva. Prvé dve, Valašsko a Moldavsko, bola od 16. storočia závislá od Osmanskej ríši, Sedmohradsko bolo spočiatku súčasťou Uhorska, v 16. storočia malo na Osmanskej ríši väčšiu mieru samostatnosti, roku 1699 potom bolo znovu pripojené k Uhorsku.

Valašsko a Moldavsko získali roku 1829 autonómiu, v roku 1858 sa zjednotili a položili tak základ samostatnému Rumunsku, ktoré vzniklo roku 1878. Od roku 1881 bolo Rumunsko kráľovstvom. Roku 1916 vstúpilo Rumunsko do prvej svetovej vojny na strane Dohody. Po 1. svetovej vojne sa Rumunsko rozšírilo o Sedmohradsko, Bukovinu a Besarábiu. Po anexii Besarábia bola uzavretá obranná aliancia s Poľskom proti Rusom. V medzivojnovom období bolo Rumunsko súčasťou Malej dohody.

V druhej svetovej vojne Rumunsko bojovalo po boku Tretej ríše. Rumuni prišli za druhej viedenskej arbitráži o severnej Sedmohradsko. V krajine mal najväčší vplyv maršal Ion Antonescu. Po vojne bola Rumunsku opäť odňatá Besarábia a pripojená k Sovietskemu zväzu. Rumunsko sa pod vedením Nicolae Ceausescu stalo súčasťou komunistického východného bloku. Diktátor Ceauşescu bol zvrhnutý v roku 1989 a zastrelený aj so svojou manželkou.

Politika:
Zákonodarná moc je v Rumunsku rozdelená medzi Senát a Poslaneckú snemovňu, takzvanú Camera Deputaţilor. Senát má 140 členov, Poslanecká snemovňa 345. Členovia oboch komôr sú volení vo všeobecných voľbách konajúcich sa raz za štyri roky.

Prezident, najvyšší predstaviteľ výkonnej moci, je tiež volený priamo a to raz za päť rokov (do roku 2004 raz za 4 roky). Prezident vymenuje ministerského predsedu. Ten je hlavou rady ministrov, ktorých menuje.

Zemepis:
Dunaj, najväčšia rumunská rieka, vytvára celú južnú hranicu krajiny. Hranicu s Moldavskom tvorí tiež rieka - Prut. Ten sa vlieva do Dunaja.

Stred Rumunska je hornatý, dominujú mu Karpaty. Najvyššia hora, Moldoveanu, dosahuje výšku 2544 m. Pohraničnej oblasti sú tvorené nížinami: Veľká uhorská nížina na západe, Valašská nížina na juhu a rovina okolo rieky Prut na východe.

Na západe sa tiež rozkladá pohorie Munţii Apuseni.

Medzi najdôležitejšie sídla patrí Bukurešť, Brašov, Temešvár, Kluž, Konstanca, Krajova a Jasy.

Obyvateľstvo:
Národnostné skupiny (údaje z roku 2002): Rumuni 89.5%, Maďari 6.6%, Rómovia 2.5%, Ukrajinci 0.3%, Nemci 0.3%, Rusi 0.2%, Turci 0.2%, ďalšie 0.4%

V oblasti Banát, na západe krajiny žije aj početná česká komunita.

Náboženstvo (údaje z roku 2002): Pravoslávni kresťania 87%, evanjelickí (protestanští) kresťania 6.8%, Rímskokatolícki a gréckokatolícki kresťania 5.6%, Moslimovia a ostatné 0.4%
Odporúčanie: Zdravotnícke potreby Praha - Medicalfox. Dodávame zdravotnícke pomôcky a potreby do lekární po celej Prahe.