kontinenty, ktoré tvoria suchú časť zemského povrchu, sa stále pohybujú. posúvajú ich sily pôsobiace z hlbky Zeme. tento jav poznáme ako kontinentálny drift. pohyb alebo putovanie pevnín spôsobuje jadro planéty, ktoré je horúce a nepokojné. obrovská teplota z vnútra zeme stúpa nahor, kde zohrieva vychladnuté horniny. núti do pohybu litosférické bloky, v ktorých sú zasadené kontinenty.každoročne sa kontinenty posunú približne o centimeter, niektoré popri sebe.počas tohto posunu sa tvoria alebo menia mnohé fyziografické črty zemského povrchu.

VNUTRO ZEME
zem nie je jedna pevná guľa, ale telesto zložené z niekolkých vrstiev.zemská kôra tvorí svetadiely a dno oceánov.je o vlastne tenká vrstva horniny, ktorá pokrýva zem ako škrupina. pod ňou sa nachádza plášť. hrubý je asi 3000 km.tvorí ho vrstva hornín s takou vysokou teplotou, že niektoré sa roztavia a tečú v obrovských vírivých prúdoch. v strede zeme je kovov jadro, zvonka tekuté, zvnútra tuhé

RIFTOVA ZONA
ked sa dva litosférické bloky od seba vzdalujú, roztavená hornina vytvára novú kôru. ak tieto procesy prebiehajú na dne oceánu, vznikne podmorská reťaz vrchov, ako je napr. Stredoatlantický chrbát. vrcholy týchto vrchov niekedy vyčnievajú nad morskou hladinou ako sopečné ostovy napr. Island. na pevnine sa vzdalovanie litosférických blokov prejaví ako priekopová prepadlina so strmými úbočiami.

VRASNENIE BLOKOV
ked sa stretnú dva kontinentlne bloky, ich okraje dsa drvia a tlačia smerom hore. roztavené horniny plášťa si často hladajú cestu na povrch prostredníctvom sopoek. takto vzniklo mnoho sopiek pozdlž tichomorského bloku ako napr. vulkán Mihara v Japonsku. vrásnením blokov vznikli napr. také horské pásma ako sú Himaláje a Ural