Boli to vojny Francúzska a ostatných európskych štátov. Boli to najkrvavejšie a najväčšie až po svetové vojny. Mali hlavne dobyvačný charakter a súviseli s nimi mocenské záujmy.
V roku 1805 sa udiala dôležitá, pre Napoleona víťazná bitka. Bola to "bitka troch cisárov" pri Slávkove. Tam Napoleon porazil ruského cára a rakúskeho cisára. Po tomto víťazstve Napoleon uzavrel Bratislavský mier s Rakúskom. 
Ďalšia významná bitka roku 1805 sa udiala pri myse Trafalgar proti Anglicku. Tam mu však admirál Horatio Nelson "vyprášil kožuch", keď ho porazil na mori. Tu sa dokázalo, že Anglicko bolo na mori skutočne najlepšie. Keďže sa Anglicko nedalo zničiť vojensky, rozhodol sa, že ho zničí hospodársky. Preto vybudoval tzv. hospodársku blokádu. Tú však narušil ruský cár Alexander I. a to Napoleon nedokázal pretrpieť. Preto sa roku 1812 vydal na veľkú výpravu do Ruska. Vo vojne sa mu spočiatku darilo. Nakoniec však ledva vydrel víťazstvo pri Borodine. Potom však nastali komplikácie. Ako to býva zvykom bola to zase poriadna ruská zima. Napokon po veľkom úsilí sa dostal až k Moskve. Tú však po krásnom manévri ruského cára našiel vyľudnenú. Cár zatiaľ vyčkával na jeho reakciu. Nakoniec sa všetky tieto artikle podpísali pod Napoleonov ústup. Pri ústupe museli uzimený vojaci neustále odrážať ruské útoky. Nakoniec sa pri veľkej bitke pri Berezine skončilo putovanie "Veľkej armády". Po ťažkej porážke od generála Kutuzova skončila šnúra víťazstiev Napoleona.
V roku 1813 v "bitke národov" pri Lipsku opäť utrpel zdrvujúcu porážku od protinapoleonskej koalície. Paríž kapituloval a bol vyhnaný na ostrov Elba. Odtiaľ však roku 1815 utiekol, vrátil sa do Francúzska a obnovil cisárstvona 100 dní. Osudnou sa mu však stala bitka pri Belgickom Wateloo, kde ho porazili definitívne.
Napokon bol vyhnaný na ostrov Sv. Helena, kde aj roku 1821 zmorel na otravu arzénom alebo rakovinu žalúdka.