Sopečná činnosť (vulkanizmus) je proces (dej), ktorý súvisí s prenikaním magmy na zemský povrch v podobe lávy. Sopka (vulkán) je miesto, kde sa láva dostáva z magmatického krbu na povrch výlevom alebo výbuchom. Tvroí ju sopečný kužeľ, sopečný komín (sopúch) a kráter. Rozrušením krátera a jeho rozšírením vzniká niekedy kotlovitá priehlbina (kaldera). Pekne zachovanú kotlovitú priehlbinu má naša najlepšie zachovaná sopka Poľana.

Sopečná eurupcia:

Kedˇsopka vybuchne, vychádza láva z ústia(otvoru) na jej vrchole alebo na úbočí. K oblohe môžu vystreľovať kamenné ,,bomby" a zo sopky sa môžu valiť husté mraky popola a plynu.

Tvary sopiek: Láva chladne a pritom tvrdne na kameň. Vrstvy lávy a popola pri každom výbuchu sopky narastajú a pritom vytvárajú tvar sopky. Niektoré sopky majú tvar vysokých kužeľov so strmými bokmi. Mnohé sopky sú vysoké a strmé. Ich hustá, sklovitá láva nesteká daleko, pretože rýchlo tvrdne.Niektoré sopky sú plochejšie. Ich láva je tekutá, takže skôr ako stvrdnem sa väčšmi rozleje. láva sa niekedy pohybuje pomaly, takže ľudia majú dosť casu utiecť.

Morské sopky: Pod morom je mnoho sopiek. Ked niektorá vyrastie tak že sa objaví až nad hladinou, vytvorí ostrov.

Sopka môže byť činná, dočasne v pokoji (spiaca), alebo vyhasnutá. Sopka, ktorá vybuchuje dosť často, voláme činná sopka.

Spiaca sopka nevybuchla v priebehu mnohých rokoch, ale v budúcnosti to nie je vylúčené.

Za vyhasnutú sa považuje sopka, ktorá nevybuchla 100 000 rokov. Na svahoch vyhasnutých sopiek stoja aj mestá.


Pripojený súbor: obrazek1.jpg