Najmä od druhej polovice 15.stor. vznikajú intenzívnejšie pokusy šírenia výdobytkov talianskej renesancie a humanizmu, spočiatku predovšetkým v prostredí budínskeho kráľovského dvora. Renesancia, čiže znovuzrodenie, predstavuje obdobie, historickú kategóriu hnutia zahrňujúceho myšlienkové i umelecké snaženia, vychádzajúce z antických vzorov, ako aj duchovné obrodenie súčasného životného štýlu jednotlivca a spoločnosti podľa kritického ducha antiky. Spoločenskou bázou renesancie sa stalo meštianstvo, ktoré vďaka spoločenskému rozmachu miest zosilnelo najmä v najvyspelejších európskych krajinách a vystúpilo so spoločenskými a politickými ašpiráciami. V oblasti myslení transcendentný svet ustupuje racionalizmu a znásobuje sa túžba po poznaní sveta a prírody. Pozornosť sa upriamuje na človeka ako na tvorcu spoločenských pomerov a v ňom sa hľadá odpoveď na všetko dianie a zmeny. Pre renesančného človeka má svet hodnotu, ktorú treba využiť a užiť. Nastáva dovtedy nevídaný rozvoj vzdelanosti. Ideologickej nadvláde cirkvi sa mohlo v tomto období úspešne čeliť iba obnovením účinného pôsobenia antickej vedy a umenia. Preto ideovým východiskom renesancie sa stáva humanizmus, ktorým sa rozumie jednak obsah ideológie meštianstva i ostatných prívržencov renesancie a jednak uvedomelý prístup ku klasickej vzdelanosti s osobitným dôrazom na štúdium latinského a gréckeho jazyka a literatúry, na výklad a vydávanie antických diel, ako aj na ich napodobňovanie ako najdokonalejších jazykových a umeleckých vzorov. Prvé významnejšie podnety u nás sa spájajú s pobytom talianskych humanistov na budínskom kráľovskom dvore v období Mateja Korvína. Vďaka im sa začali šíriť nové výrazové formy renesančného umenia a architektúry koncom 15. A začiatkom 16. Storočia aj na našom území, najmä vo východoslovenských mestách. Úsilie kráľa i vysokých cirkevných hodnostárov, najmä Ján Viteza zo Sredny, o prenesenie humanistických ideí z Talianska do Uhorska však ešte nenašlo primeranú odozvu v radoch meštianstva, ktoré nebolo dostatočne pripravené na ich recepciu. Pod vplyvom humanizmu sa začali vyzdvihovať aj prirodzené schopnosti, nie urodzenosť, ako kritérium opravdivého šľachtica, no príslušníci šľachty v kráľovských službách značne zoslabovali spoločenskú pokrokovosť nových ideí. Obsah prijímaného humanizmu sa zužoval na určité úsilie po poznaní a klasickej erudícii, ako aj nesmelé presadzovanie svetských prvkov v oblasti stredovekej ideológie.